Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/681/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, Panenská 7, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: Q. O., A.. XX. XX. XXXX, W. Y. P. X, W., št. občianka SR, o zaplatenie 1.413,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. októbra 2015, č. k. -32, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í t a k, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.413,63 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88% ročne zo sumy 1.269,74 eur od 17.6.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17.6.2014 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 84,50 eur na účet navrhovateľa vedený v Poštovej banke a.s., č.ú. XXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXX, to všetko súd povoľuje navrhovateľke splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie v sume 16,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 33,97 eur, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárii JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.413,63 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 1.269,74 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 84,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur. To všetko jej povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 40 eur vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Vo zvyšku návrh zamietol.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 369 ods. 1, § 497 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej „Obch. zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, h/, § 9 ods. 9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 3a ods. 2 a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 52 ods. 1, § 53

ods. 1, 2 a 4 písm. k/, ods. 5, ods. 9, § 517 ods. 1 a 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne nezaplatením zosplatnenej časti úveru poskytnutého navrhovateľom odporkyni. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku odkázal na vykonané dokazovanie, ktorým mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa dňa 4. 12. 2012, v písomnej forme platne uzatvorili Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur. Odporkyňa však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho bol navrhovateľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a žiadať od odporkyne dlžnú čiastku vo výške 1.413,63 eur, pozostávajúcu zo zvyšku úverovej istiny v sume 1.269,74 eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 130,45 eur, dlžného poistného z úveru 14,44 eur, ako aj úrokov z dlžnej úverovej istiny podľa bodu 4.4. časti 3 Zmluvy. Nezaplatením zosplatnenej časti úveru v lehote splatnosti, t. j. nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru sa odporkyňa dostala do omeškania, súd preto vyhodnotil ako dôvodný aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a úroku z dlžnej úverovej istiny. Navrhovateľovi však nepriznal ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,15 % z dlžnej sumy od 17. 6. 2014 do zaplatenia, ale len úrok z omeškania vo výške 5,15 %, nakoľko podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania, bola výška úrokov o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V časti prevyšujúcej tento úrok súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni vzhľadom na jej aktuálne majetkové pomery povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40 eur, vždy do 15 dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia pod sankciou straty výhody splátok.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 84,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2x á 71,37 eur + 2x á 8,39 eur), v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Proti zamietajúcemu výroku uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a pre nesprávne právne posúdenie veci žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 4. 12. 2012. Vzhľadom na znenie ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31. 1. 2013 má preto navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 17. 6. 2014 do zaplatenia, a nie vo výške 5,15 % ročne do zaplatenia, ako mu v napadnutom rozhodnutí priznal súd prvého stupňa. Súčasne si navrhovateľ v podanom odvolaní uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,50 eur za súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 95,71 eur.

Odporkyňa sa v súdom stanovenej lehote k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa bolo podané dôvodne.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka v znení účinnom od 1. júna 2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Podľa § 10c predmetného nariadenia (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom pred 1. februárom 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.413,63 eur titulom neuhradeného záväzku zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 4. 12. 2012, pozostávajúcej zo zostatku úverovej istiny po mimoriadnom zosplatnení úveru vo výške 1.269,74 eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 130,45 eur a dlžného poistného z úveru vo výške 14,44 eur. V časti príslušenstva ju zaviazal na úhradu úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 1.269,74 eur do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania, návrh zamietol. Priznanú výšku odôvodnil tým, že podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania (17. 6. 2014) bola výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Treba však prisvedčiť navrhovateľovi, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania vychádzal z ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, nakoľko podľa intertemporálnej úpravy citovaného nariadenia, ktorou sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neriadil, sa výška úroku z omeškania aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 riadi právnou úpravou účinnou pred 1. februárom 2013, t. j. pred prijatím novely č. 20/2013 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013. V danom prípade k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere došlo dňa 4. 12. 2012, a preto súd prvého stupňa mal o úrokoch z omeškania rozhodovať podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom pred 1. februárom 2013, kedy výška úrokov z omeškania bola určená o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t. j. 8 + 0,15 % ročne. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď navrhovateľom správne uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia vyhodnotil ako presahujúci zákonom stanovenú výšku.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti príslušenstva podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhovateľovi priznal požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia, zodpovedajúci zneniu ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.2.2013, v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 eur (nie v sume 84,50 eur, ako nesprávne uviedol navrhovateľ) a podľa § 10 ods. 1, 2, 3, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 33,97 eur, a to za 1 úkon právnej služby á 19,92 eur, režijný paušál 1x á 8,39 eur + 20 % DPH v sume 5,66 eur. Pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odvolací súd riadiac sa ust. § 10 ods. 1, 2, 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, vychádzal z rozdielu medzi súdom prvého stupňa priznanej a navrhovateľom požadovanej výšky úrokov z omeškania, nie z tarifnej hodnoty veci zodpovedajúcej výške žalovanej istiny, ako si nesprávne uplatnil navrhovateľ, nakoľko táto nebola predmetom odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že uplatnený úrok z omeškania predstavuje plnenie na neurčitý čas, tarifnú hodnotu veci odvolací súd stanovil päťnásobkom ročného plnenia (§ 10 ods. 3 uvedenej vyhlášky). Navrhovateľ sa v konaní domáhal úroku z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 1.413,63 eur, čo za jeden rok omeškania predstavuje sumu 115,21 eur a jej päťnásobok sumu 576,05 eur. Súd prvého stupňa navrhovateľovi napadnutým rozsudkom priznal len 5,15 % p.a. zo sumy 1.413,63 eur, čo za jeden rok omeškania predstavuje sumu 72,80 eur a jej päťnásobok sumu 364 eur. Nakoľko predmetom odvolacieho konania bol len rozdiel medzi navrhovateľom požadovanou a súdom prvého stupňa priznanou výškou úroku z omeškania, tarifná hodnota predstavovala ich rozdiel, t. j. sumu 212,06 eur, z ktorej odvolací súd pri určení hodnoty úkonu právnej služby vychádzal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.