Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-315-2015.pdf
PDF · 150.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/315/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, I., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, právne zastúpený: agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 39.434,67 Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.11.2014, č.k. 25C/95/2013-191 v jeho vyhovujúcej časti a v časti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 7.568,27 Eur a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o súdnom poplatku m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na účet Okresného súdu Galanta vo výške 454,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi zaplatiť istinu 7.568,27 Eur do troch dní. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 456,- Eur na účet Okresného súdu v Galante do troch dní. A zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 3.644,35 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní. Štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 190 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 451/1992 Zb. (ďalej len „Zákonník práce“), § 193 ods. 1 písm. b), § 196, § 203 Zákonníka práce, ďalej s použitím ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. a to § 5 ods. 5, § 11 ods. 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení účinnom od 01.09.1981 a vecne argumentoval tým, že navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 18.10.2013 žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu sumu 39.434,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť vzniknuté trovy konania s odôvodnením, že bol zamestnaný v závode právneho predchodcu odporcu od roku 1988 do roku 1998 ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózneho vlákna, kde dochádzalo ku kritickému úniku toxických plynov. Počas výkonu pracovnej činnosti bol vystavený pôsobeniu sírouhlíka (ďalej len „CS2“). Po 10 ročnej expozícii v toxickom prostredí bola u navrhovateľa zistená dňa 09.06.2000 choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
- vypracovanom Fakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie
(ďalej len „KPLaT“) - bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ustanovených vyhláškou č. 32/1965 Zb., prvotne ohodnotené na 350 bodov. Vzhľadom na progresiu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v psychickej zložke bolo jeho poškodenie zdravia klinikou dobodované v roku 2002 posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia o 150 bodov na 500 bodov. V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 28C/79/2001, súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Dané odškodnenie súviselo so škodou na zdraví, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená. V konaní bolo preukázané, že u navrhovateľa v dôsledku progresie choroby z povolania stratil možnosť zapojenia sa do pracovného procesu a dochádza u neho k obmedzeniu jeho účasti na spoločenskom, kultúrnom, športovom živote. Po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III vo veci zvýšenia odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhovateľ podrobil pravidelnej kontrolno-medikačnej hospitalizácii na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, pričom vykonané vyšetrenia preukázali zhoršenie ochorenia, jeho následné poškodenie zdravia a preto posudková komisia bola nútená zvýšiť bodové hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 04.01.2013 o 200 bodov. Teda celková suma bodového hodnotenia predstavovala v súčte 700 bodov. Vo veci odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila Sociálna poisťovňa z titulu poistného plnenia navrhovateľovi základný nárok v sume 398,33 Eur za 200 bodov (60,- Sk za bod x 200 bodov). Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a objektívne je vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Odškodňovanie postihnutého pracovníka sa uskutočňuje stanovenými druhmi odškodnenia. Podľa § 193 ods. 1 ZP sa odškodňujú: strata na zárobku prípadne na dôchodku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecná škoda. Pojem odčinenie je širším pojmom než odškodnenie pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pri odškodnení ide iba o úhradu peňažných nárokov zakotvených v zákone. Humánny prístup spojený so spoločenským záujmom nemôže sa uspokojiť iba s odškodnením. Ide o to, aby sa vykonala celková reštitúcia in integrum, aby sa v maximálnej miere pracovníkovi umožnilo znovu sa zaradiť nielen do pracovného procesu, ale aj do celkového spoločenského života tak, ako keby k poškodeniu na zdraví pracovným úrazom alebo chorobou z povolania ako k defektom spoločenského pracovného procesu nedošlo. Odškodnenie poskytované podľa ustanovení § 193 a nasl. ZP sa tu javí ako druh nadstavby nad inými formami starostlivosti o pracovníka postihnutého pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zákonník práce ani Občiansky zákonník právne nevymedzujú pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví zamestnanca odškodňujú. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a sú upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb., v znení vyhlášok č. 84/1967 Zb., č. 78/1981 Zb. a č. 47/1995 Z.z.. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sú založené na systéme tzv. bodového ohodnotenia, to znamená, že tieto náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom bodov. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu limitovanú právnym predpisom. Vo výnimočných prípadoch môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia (§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky). Toto zvýšenie sa môže týkať ako náhrady za bolesť, tak i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia odškodnenie musí byť primerané aj povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného zamestnanca, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (por. rozsudok NSSR 3Cdo 90/2004). Predmetom tohto konania je poskytnutie spravodlivej satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nastalo v súvislosti s ďalším postihnutím navrhovateľa na základe progresie choroby z povolania. Prvotné konanie sa týkalo satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia vedeného na základe pôvodných prejavov choroby z povolania, skutkovo vymedzených v posudkoch v súčte bodov 500. V skutkovej rovine je terajší nárok navrhovateľa obsahom posudku o dobodovaní navrhovateľa v rozsahu nových 200 bodov (celkovo v súčte 700 bodov). Vznik ďalšieho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia predpokladá aj samotná vyhláška č. 32/1965 Zb. v ust. § 5 ods. l. Z logického výkladu, ak by v plnom rozsahu sa prejavila choroba z povolania u navrhovateľa so všetkými možnými (aj predpokladanými následkami) okamžite (v čase pôvodného „obodovania“) pacient by bol „obodovaný“ možno hneď na maximálne prípustný počet bodov 1.000. To by malo vplyv samozrejme aj na finančné odškodnenie pacienta. Progresia choroby v danom prípade sa nedala vylúčiť a preto ani jej tzv. „dobodovanie“. Odškodnenie SSÚ (vrátane aj mimoriadneho zvýšenia z dôvodu hodných osobitného
zreteľa) preto je potrebné chápať ako jeden celok, hoci aj časovo v možných iných intervaloch, v súvislosti od faktického zhoršenia zdravotného stavu pacienta, ustáleného na to príslušným orgánom zdravotníckeho zariadenia, ktoré značne v negatívnom smere ovplyvňuje dovtedajší život pacienta. Niet pochýb, že zistená progresia choroby (strata koncentrácie, pamäti, intelektuálnych schopností, chorobné prejavy ako prudké bolesti hlavy, čiastočná imobilita, strach z prostredia, orientácia v prostredí, nespavosť, agresivita), u navrhovateľa takýmto ochorením, ktorý má značný vplyv na zhoršenie jeho zdravotného stavu a tým aj do tej doby už nie konfortného života v dôsledku choroby z povolania, je. Súd preto je toho názoru, že v danom prípade nejde o duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie SSÚ v dôsledku choroby z povolania ako celku v dôsledku progresie choroby a v dôsledku skutočných ťažkostí v živote pacienta po pridružení ďalšieho znaku poškodenia organizmu pacienta v psychickej oblasti a tak ide o novú doteraz neodškodnenú škodu. V súdenom prípade navrhovateľ v dôsledku choroby z povolania a najmä jej progresie trpí sústavnou poruchou spánku, výbuchmi nervozity a agresivity, stratou koncentrácie. Navrhovateľ má v dôsledku ochorenia obmedzené pracovné uplatnenie, čoho výsledkom je jeho síce čiastočná invalidita, ale v súčasnej dobe praktická úplná nemožnosť uplatnenia na pracovnom trhu, takže vzhľadom na psychiatrické, psychologické a neurologické poškodenia je jeho život značne obmedzený. Aj pri medikamentóznej liečbe nie je schopný žiť plnohodnotným rodinným životom v dôsledku jednak poruchy sexuálnych funkcií ako i z dôvodu zvýšenej dráždivosti, ktoré narušili vzťahy v rodine. Berúc v úvahu uvedené, prihliadajúc na to, že choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom a jej následky majú pre navrhovateľa závažné dôsledky v oblasti spoločenskej, rodinnej a pracovnej znamenajúce výrazné zníženie kvality jeho života, zakladajú výnimočnosť prípadu z hľadiska posudzovania podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Za nesporné má súd, že v dôsledku aj zdravotného poškodenia chorobou z povolania je navrhovateľ obmedzený vo výkone pracovnej činnosti, v spoločenskej oblasti prestal udržiavať dovtedajšie spoločenské kontakty a zdravotné dôsledky choroby z povolania mu bránia normálnom rodinnom živote. S prihliadnutím na tieto okolnosti súd vec posudzoval nad rámec zákonom stanovených limitov, pri ktorom zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. nepostačuje, pretože preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia s dopadom na bežné životné úkony poškodeného, uspokojovanie jeho životných a sociálnych potrieb vyžadujú osobitné posúdenie nad rámec možností, ktoré zákon môže vymedziť. Zároveň súd vychádzal z odborných a lekárskych stanovísk, z ktorých vyplýva nemožnosť vyliečenia navrhovateľa z choroby z povolania a postupné zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Pri komplexnosti zhodnotenia týchto skutočností súd považoval súdený prípad za prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý je potrebný posúdiť podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky zastávajúc názor , že je potrebné zvýšiť odškodnenie navrhovateľa za sťaženie spoločenského uplatnenia na 20 násobok poskytnutého odškodnenia podľa bodového hodnotenia dobodovania 200 bodov po 60,- Sk (1,9916 Eur) čiže na sumu 240.000,- Sk, prepočte 7.966,60 Eur mínus vyplatená suma z nároku 398,33 Eur sa rovná priznaná suma 7.568,27 Eur a preto vo zvyšku uplatnený nárok navrhovateľa zamietol. Súd považoval zvýšenie o 20 násobok za odôvodňujúce a zároveň postačujúce a to vzhľadom na dobu a spôsob obmedzenia navrhovateľa vo svojom živote po ochorení chorobou z povolania s prihliadnutím aj na to, že je potrebné vychádzať aj z pôvodného právoplatného rozsudku o zvýšení SSÚ, v ktorom bolo jednoznačne zistené, že hodnota jedného bodu v čase odškodnenia podľa platných predpisov bola 60,- Sk, a mimoriadne zvýšenie bolo ustálené na 15 násobok pôvodného odškodnenia. Navrhovateľ bol v konaní o náhradu škody choroby z povolania oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a preto súd v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, keď v zmysle uvedených ustanovení je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh odporca, ak je navrhovateľ v konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, odporcovi a to v sume 456,- Eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy spojené s jeho právnym zastúpením v spore, a to odmenu advokáta za poskytnutú právnu službu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa) pri tarifnej hodnote priznaného základu 7.568,27 Eur. Odmena za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky je 237,34 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vo veci vykonal 11 meritórnych úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - návrh, písomné stanovisko k vyjadreniu odporcu, účasť na súdnych pojednávaniach dňa 20. januára 2014, 24. februára 2014, 29. septembra 2014, 10. novembra
2014, písomné otázky pre spracovanie odborného stanoviska, písomné vyjadrenie k odbornému stanovisku, písomné doplnenie právnej argumentácie, písomné vyjadrenie titulom záverečnej reči) spolu 2.610,74 Eur + režijný paušál 2 krát po 7,81 Eur a 9 krát po 8,04 Eur + cestovné náhrady za vykonané cesty na súdne pojednávania z Bratislavy do Galanty a späť spolu 123,84 Eur + strata času na 4 súdne pojednávania krát 4 polhodín krát 13,40 Eur sa rovná 214,40 Eur, spolu odmena advokáta, jeho výdavky, režijný paušál, cestovné náklady a strata času činí 3.036,96 Eur + 20% DPH 607,39 Eur sa rovná 3.644,35 Eur, ktoré trovy konania je povinný odporca navrhovateľovi zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní. V súvislosti s náhradou trov štát rozhodol súd s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania štátu nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako sú formulované v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie.
Proti tomuto rozsudku podal podľa obsahu odvolania odporca odvolanie čo do vyhovujúcej časti a proti závislému výroku o trovách konania. Namietal, že v konaní došlo pri rozhodovaní k vade konania a to tým, že súd nesprávne vec právne posúdil a tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p.). Poukázal na to, že odporca má za to, že predmetom tohto konania je opätovné mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to má na mysli § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. V prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nejedná o satisfakciu jedinú. V úvode zdôraznil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozhodnutia na strane 9 a 10 si protirečí. Odporca má za to, že takéto formulované odôvodnenie rozhodnutia nenapĺňa podstatné náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku tak, ako to má na mysli § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je presvedčivý, práve naopak. Ak prvostupňový súd pripustil, že v danom prípade nejde o akési duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie spoločenského uplatnenia s odškodnením, ktoré mu bolo priznané Okresným súdom Bratislava III v konaní 28C/79/2001 v dôsledku choroby z povolania, znamená to, že pripustil, že ide o prekážku rozsúdenej veci. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo 120/2009. Existencia prekážky rozsúdenej veci odôvodňuje zastavenie konania, a nepriznanie nároku uplatneného pred súdom tak, ako to urobil prvostupňový súd. Odporca naďalej zastáva názor, že na to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na opätovné mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania, ktorou navrhovateľ trpí, musí navrhovateľ v konaní preukázať vznik novej škody na zdraví (v psychickej zložke zdravia) a jej následkom musia navrhovateľovi vzniknúť nové obmedzenia v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom, kultúrnom a športovom živote, a to v rozhodnom období od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III, tzn. od 27.11.2006. Na podporu svojho tvrdenia ohľadom potreby preukázania vzniku novej škody poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 24Co/156/2011 a Okresného súdu Galanta 23C/87/2008. Prvostupňový súd na strane 10 odôvodnenia rozsudku v rozpore s vykonaným dokazovaním uvádza, že niet pochýb, že zistená progresia choroby, strata koncentrácie, pamäti, intelektuálnych schopností, chorobné prejavy ako prudké bolesti hlavy, čiastočná imobilita, strach z prostredia, orientácia v prostredí, nespavosť, agresivita u navrhovateľa takýmto ochorením, ktorý má značný vplyv na zhoršenie jeho zdravotného stavu a tým aj do tej doby už nie konfortného života v dôsledku choroby z povolania, je. Súd preto je toho názoru, že v danom prípade nejde o akési duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie SSÚ v dôsledku choroby z povolania ako celku v dôsledku progresie choroby v dôsledku skutočných ťažkostí v živote pacienta po pridružení ďalšieho znaku poškodenia organizmu v psychickej oblasti a tak ide o novú doteraz neodškodnenú škodu. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ktoré súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil. Poukázal na nezodpovedné správanie navrhovateľa vo vzťahu k svojmu zdraviu, napr. každodenné fajčenie minimálne 20 cigariet denne a to aj napriek chronickej bronchitíde a artériovej hypertenzii, nedodržiavanie lekármi doporučenej diéty s obmedzením živočíšnych tukov ako aj na nepriaznivú anamnézu navrhovateľa, keď jeho rodičia sa takisto liečia na ochorenie srdca. Tým, že prvostupňový súd všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli podľa názoru odporcu v prvostupňovom konaní preukázané, nezobral vôbec pri rozhodovaní do úvahy, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Čo sa týka aplikácie ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. by muselo byť nevyhnutne preukázané, že v prípade navrhovateľa sa opäť raz jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, že nové obmedzenia, ktoré v živote navrhovateľa nastali po prvotnom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III sú natoľko výrazné a osobitné, že dovoľujú nahliadať na navrhovateľa aj tento krát
ako na prípad hodný osobitného zreteľa. Pritom tieto aktuálne obmedzenia v živote navrhovateľa, by mal súd porovnávať výlučne s možnosťami, resp. obmedzeniami navrhovateľa, ktoré existovali v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III a nie s možnosťami, ktoré navrhovateľ mal pred jeho ochorením na chorobu z povolania, t.j. ešte ako zdravý človek. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Odporca má za to, že súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ sa svojím žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 39.434,67 Eur, pričom napadnutým rozsudkom mu bola priznaná iba suma 7.568,27 Eur. Táto suma predstavuje len 19,19% uplatňovaného nároku. Navrhovateľ mal teda neúspech v značnej časti. Suma 7.568,27 Eur bola navrhovateľovi priznaná len ako 20 násobok základného bodového ohodnotenia, pričom tento požadoval priznať až 100 násobok, z čoho vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený návrhom bol značne nadhodnotený a z veľkej časti úplne nedôvodný. Navrhovateľ mal teda úspech len v malej časti, keď vysúdená suma predstavuje 19,19%. Prípad navrhovateľa nemožno subsumovať ani pod jeden z prípadov, ktoré obsahuje ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie súdu o trovách konania teda nie je spravodlivé. Keďže účastníci mali v konaní úspech len čiastočný, súd nemal priznať náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Takisto poukázal na to, že niektoré z písomných podaní navrhovateľa neprinášajú nič nové, nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu, ide len o opakované zdôrazňovanie tých skutočností, ktoré navrhovateľ pokladá za podstatné. S ohľadom na uvedené je na mieste považovať konanie navrhovateľa len za pokus o vyprodukovanie čo najväčšieho množstva písomných podaní z dôvodu zvyšovania trov konania. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne tak, že návrh na začatie konania o zaplatenie v časti 7.568,27 Eur zamietne, rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý, potvrdí, rozsudok súdu v časti, v ktorej bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok na začatie konania 456,- Eur zruší a výrok v časti o zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi v sume 3.644,35 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa zruší a zaviaže navrhovateľa k náhrade trov prvostupňového konania odporcovi a zároveň prizná odporcovi aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatňuje.
Navrhovateľ a vedľajší účastník odvolanie nepodali.
Vedľajší účastník k doručenému odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ako vedľajší účastník na strane odporcu sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním odporcu a jeho odvolacími dôvodmi. Je názoru, že predmetom konania na Okresnom súde Galanta bolo preukázanie vzniku nových nepriaznivých následkov vyvolaných chorobou z povolania, ktoré sa u navrhovateľa prejavili po predošlom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.11.2006, sp. zn. 28C/79/2001. Pre vznik nároku na opätovné mimoriadne odškodnenie za SSÚ navrhovateľ mal preukázať vznik novej škody na zdraví, v dôsledku ktorej by museli vzniknúť nové obmedzenia v spoločenskom, kultúrnom, rodinnom, pracovnom a športovom živote navrhovateľa. Napadnutý rozsudok, ktorým bol priznaný 20 násobok odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za dobodovaných 200 bodov podľa lekárskeho posudku zo dňa 04.01.2013 je nesprávny. Na strane navrhovateľa nebola preukázaná žiadna zmena pomerov oproti rozhodnutiu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 28C/79/2001, resp. z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že v prípade navrhovateľa nemožno skonštatovať vznik novej škody na zdraví, ktorý by odôvodňoval opätovné mimoriadne odškodnenie SSÚ navrhovateľa v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. Samotné dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá samo osebe nárok na zvýšenie náhrady za spoločenského uplatnenie v zmysle ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Predpokladom musia byť dôvody hodné osobitného zreteľa na strane poškodeného. Na základe uvedených skutočností považuje návrh navrhovateľa za úplne bezdôvodný a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti menil a žalobu zamietol a rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý potvrdí.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
Prednostne sa odvolací súd musel vysporiadať s rozsahom odvolania, nakoľko v zmysle § 212 ods. 1 je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odporca výslovne v odvolaní uviedol, že rozsudok napáda okrem výroku, ktorým súd štátu náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu odvolania však vyplýva, že odvolaním nenapadol zamietajúci výrok rozsudku (keď v tejto časti ani nemal subjektívne právo odvolania). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na podporu odporcu, ktorý logicky navrhol rozsudok v zamietajúcej časti potvrdiť. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vychádzal z toho, že odvolaním odporca napadol vyhovujúci výrok a závislý výrok o trovách konania ako aj výrok o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku. Časť rozhodnutia, ktorou súd prvého stupňa návrh vo zvyšnej časti zamietol odvolaním napadnutá nebola, preto nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa o zvýšenie novo priznaného bodového hodnotenia (nová škoda na zdraví) v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na 100 násobok.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/79/2001-122 zo dňa 27.11.2006 bola uložená povinnosť odporcovi navrhovateľovi zaplatiť 420.000,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na tom skutkovom a právnom základe, že u navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko v dôsledku trvalých následkov poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 09.06.2000, ktorá sa u neho prejavila vo veku 37 rokov, následkom výkonu práce v prevádzke právneho predchodcu odporcu, kde bol dlhodobo vystavený pôsobeniu sírouhlíka, došlo k zásadnej zmene spôsobu jeho osobného života, k obmedzeniu pracovného uplatnenia, k čiastočnej invalidite a uplatnenia vo sfére jeho záľub a spoločenských kontaktov. Následky zistenej choroby z povolania - chronickej intoxikácie sírouhlíkom, sa u navrhovateľa prejavujú najmä v neurologickej a psychickej rovine. V psychickej oblasti sa chronická intoxikácia sírouhlíkom prejavuje závažným inrevrzibilným poškodením psychiky, sekundárnym neurasthenickým syndrómom s depresívnymi rysmi, organickým psychosyndrómom hypomenestickým a organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy (zníženie úrovne jemnej motoriky, krátkodobej pamäte, poruchy inteligencie, koncentrácie pozornosti, nespavosť, výrazná emočná labilita, latentná agresivita, záchvaty nervozity a depresií, nedostatočná integrita osobnosti s hysteroidnými prejavmi). Jeho bodové vyjadrenie (500 bodov) predstavuje mieru poškodenia jeho zdravia. U navrhovateľa prišlo k podstatnému obmedzeniu spoločenského uplatnenia nielen pre uvedené neurologické zdravotné obmedzenia, ale najmä obmedzenia vyplývajúce z vážnych porúch psychiky, ktorými v konečnom dôsledku trpí aj najbližšie okolie. V dôsledku sexuálnej disfunkcie sa znížila kvalita jeho žitia, výrazne je obmedzená možnosť plnohodnotného rodinného života. Súd v zmysle plnej a spravodlivej nápravy zvýšil odškodnenie navrhovateľa o 15 násobok základného bodového ohodnotenia 500 bodov v peňažnom vyjadrení po odpočítaní už vyplatenej sumy 30.000,- Sk, predstavuje sumu 420.000,- Sk (500 bodov x 60,- Sk x 15 = 450.000,- Sk - 30.000,- Sk = 420.000,- Sk).
Na základe posudku KPLaT v Bratislave zo dňa 04.01.2013 bol z dôvodu zistenej komplikácie zdravotného stavu navrhovateľa pre ďalšiu progresiu choroby v psychickej zložke v súvislosti s chorobou z povolania odškodnenie SSÚ bolo dobodované o 200 bodov na výšku 700 bodov. Navrhovateľ vychádzajúc zo starej právnej úpravy si uplatňuje 200 bodov krát 60,- Sk krát 100 násobok sa rovná 1.200.000,- Sk (39.833,- Eur) mínus vyplatená suma 398,33 Eur sa rovná 39.434,67 Eur.
Čo sa týka námietky, spočívajúcej v nedostatku podmienok konania pre prekážku veci rozhodnutej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/79/2001-122 zo dňa 27.11.2006, táto námietka nie je dôvodná.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať znova.
Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených procesných podmienok. Neodstrániteľnou podmienkou konania je prekážka rozhodnutej veci - res judicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.), ktorá má za následok zastavenie konania. Ak súd totiž rozhodol vec, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka tzv. rozsúdenej veci, na ktorú súd musí prihliadať v každom období konania z úradnej povinnosti. Prekážka rozhodnutej veci znamená, že musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania.
V danom prípade ide o totožnosť účastníkov, ale nejde o totožný predmet konania, i keď v oboch prípadoch predmetom konania je mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnia na základe toho, že u navrhovateľa ako zamestnanca odporcu bola zistená choroba z povolania - chronická otrava sírouhlíkom. V predmetnom konaní, navrhovateľ si uplatnil nový nárok na základe posudku KPLaT v Bratislave zo dňa 04.01.2013 bol z dôvodu zistenej komplikácie zdravotného stavu navrhovateľa pre ďalšiu progresiu choroby v psychickej zložke v súvislosti s chorobou z povolania odškodnenie SSÚ bolo dobodované o 200 bodov na výšku 700 bodov, ktorým bolo navrhovateľovi zvýšené základné bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzobníka pre hodnotenie IV/51 vyhl. 32/1965 Zb. o 200 bodov. Z citovaného posudku ako i z súdom prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u navrhovateľa vplyvom progresie choroby z povolania došlo k ďalšej škode na zdraví, ktorá nebola predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava III č.k. 28C/79/2001. Z týchto dôvodov nebol daný dôvod na zastavenie konania.
Konštantná súdna judikatúra teda nevylučuje, aby pri následnom zhoršení už predtým ustáleného zdravotného stavu, prípadne pri objavení ďalších následkov, ktoré pôvodne nemohli byť predvídané, vznikol ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd pritom zhodne s prvostupňovým súdom vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tieto podmienky v danom prípade boli splnené. Ust. § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v rozhodnom období umožňuje odškodniť po predchádzajúcom odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia i ďalšie nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení. Z tohto ustanovenia potom vyplýva, že k tzv. dobodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia môže dôjsť iba za splnenia podmienky, že došlo k takému zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa pri pôvodnom bodovaní nepredpokladalo. Keďže potom u navrhovateľa za obdobie od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 2006 preukázateľne došlo k dobodovaniu o 200 bodov v dôsledku progresie v psychickej zložke, je teda nesporné, že za obdobie od roku 2006 došlo u neho k takému zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo a nebolo v čase predchádzajúceho obodovania predvídané. Možno teda uzavrieť, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že u navrhovateľa za obdobie od roku 2006 došlo k výraznému zhoršeniu už predtým ustáleného zdravotného stavu v psychickej zložke.
V zmysle § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky totiž odškodnene za SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Preto v pôvodnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa musel byť obsiahnutý i predpokladaný vývoj, ktorý odškodnenie poskytnuté Okresným súdom Bratislava III i nesporne zahŕňa, avšak keďže došlo k jeho dobodovaniu, s poukazom na cit. ust. § 5 ods. 2 vyhl., muselo ísť o také zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, jedná sa teda o nové zhoršenie zdravotného stavu súvisiace s novými obmedzeniami navrhovateľa uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré bolo nepredvídané.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Súd prvého stupňa túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.
Je nesporné a v zhode s tvrdením navrhovateľa, že v osobe navrhovateľa sa jedná o muža produktívneho veku (chorobu z povolania získal vo svojich 37 rokoch), ktorý v dôsledku choroby z povolania je obmedzený vo všetkých sférach života viac ako 13 rokov. Stratil možnosť zapojenia sa do pracovného procesu a v dôsledku progresie jeho subjektívnych i objektívnych ťažkostí z choroby z povolania vyplývajúcich došlo k jeho rozsiahlemu obmedzeniu na spoločenskom, kultúrnom, športovom živote s výrazne negatívnym dopadom na rodinný život. V dôsledku sexuálnej disfunkcie sa znížila kvalita jeho manželského spolužitia, citového a sexuálneho života. V posledných rokoch sa zdravotný stav navrhovateľa rapídne zhoršil, čo dokazuje aj jeho následná hospitalizácia na KPLaT v roku 2013, kde bol prijatý v dôsledku udávania zhoršenia symptómov choroby z povolania, ako sú zhoršenie psychického stavu, poruchy pamäti a agresivita. Z dôvodu výbuchov agresie bol opakovane riešený príslušníkmi Polície SR.
Navrhovateľovi bolo neurologickým vyšetrením vykonaným KPLaT v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania zistená polyneuropatia (nezvratné poškodenie nervov) senzitívnej motoriky dolných končatín toxického pôvodu, ktorá je dôsledok dlhodobej expozície v toxickom prostredí. Navrhovateľ trpí neurastenickým syndrómom. Ochorenie sa prejavuje úpornými bolesťami kĺbov horných i dolných končatín, stuhnutosťou celého tela, stratou jemnej motoriky, celkovou oslabenosťou organizmu. Navrhovateľovi boli psychiatrickým vyšetrením v priamej súvislosti s chorobou z povolania zistené organické zmeny osobnosti na toxickom podklade (vplyvom inhalácie CS2). Progresiou choroby sa u neho prejavuje porucha správania a emotivity. Je postihnutý celkovou zvýšenou nervozitou, podráždenosťou a výbušnosťou, vie sa rozčúliť pre maličkosť, následne cíti ľútosť a pesimistickú bezvýchodiskovosť situácie. Trpí poruchami spánku. V noci nespí. Psychologické vyšetrenie vykonané KPLaT preukázalo výskyt znakov signalizujúcich organické poškodenie centrálneho nervového systému (intelektuálna insuficiencia, labilita osobnosti, sklon k úzkostným reakciám). U navrhovateľa sa progresiou choroby zhoršuje myslenie a rapídne zhoršuje pamäť a pozornosť, zabúda, musí si písať poznámky na jednoduché veci. Predložené lekárske správy - nálezy psychiatra - vypovedajú o neustálej progresii ochorenia a to napriek medikamentóznej liečbe. Psychiatrické vyšetrenie uvádza, že osobnosť navrhovateľa je pozmenená organickým psychosyndrómom stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Psychiater zistil masívne poruchy správania, instabilitu, irritabilitu, maladaptabilitu, nepodrobivosť a taktiež hrubé poruchy sociabilitv a adaptability. Psychiater konštatoval prítomný ťažký zdravotný postih a hrubo insufícientný pracovný potenciál. V súčasnosti vo výlučnej príčinnej súvislosti s CHzP navrhovateľ predstavuie skôr príťaž pre svoju rodinu, nezvláda bežnú komunikáciu, nedokáže vykonať potrebné
domáce a udržiavacie práce, má časté konflikty, časté hádky, kvôli strate jemnej motoriky a koncentrácie pozornosti skoncoval so záľubami, je vylúčený zo sociálnej interakcie, pre nevyspytateľné psychické stavy všetok voľný čas trávi doma, bez priateľov, dráždi ho prítomnosti iných ľudí (provokuje v ňom agresivitu, nedokáže vystáť ich prítomnosť), teda návšteva nákupného centra, športového podujatia atď. sa pre neho stala nadmieru zaťažujúcou, sledovanie televízie, čítanie periodík, či kníh ho psychicky dráždi, nenavštevuje už spoločenské podujatia; športové aktivity obmedzil na minimum, bolesti a nespavosť mu spôsobujú trvalý diskomfort, nedokáže sám vybaviť bežné veci na úradoch, u lekára, kúpiť si ošatenie atď.
Z odborného vyjadrenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera, Limbová 5, 833 05 Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie z lekárskych správ a nálezov mal súd zistené, že sírouhlík patrí medzi látky so širokým spektrom účinku na ľudský organizmus, od lokálneho dráždenia kože a sliníc až po multiorgánové poškodenie. Pri dlhoročnej pracovnej expozícii poškodzuje nervový systém, srdcovocievny systém a zmyslové orgány. Poškodenie centrálneho nervového systému sa prejavuje prevažne poruchou psychiky ako pseudoneurastenicky syndróm, depresia, manické a halucinatórne stavy, ktoré v krajnom prípade môžu vyústit' do suicidálneho konania. Takýto stav sa postupne vyvíja až do obrazu organického poškodenia centrálneho nervového systému, kde okrem postupného rozvratu psychiky dochádza aj k poruche riadiacej funkcie centrálneho nervového systému na motorické a autonómne nervové systémy - t.j. porucha riadiacej a výkonnej časti orgánovej úrovne. Medzi typické príznaky patrí nechutenstvo, zvýšená unavitelnosť, chronická bolesť hlavy, poruchy spánku, nesústredenosť, zabúdanie, zvýšená dráždivosť, zvýšená potivosť, neurocirkulačná slabosť so sklonom ku kolapsom, depresie, poruchy sexuálnych funkcií a prejavy poruchy periférnych nervových pletencov, ktoré sú spojené s bolesťami koncových častí prevažne končatín, poruchami citlivosti, svalovou slabosťou až s atrofiou svalstva. Choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2
- vedie podľa stupňa rozvoja chorobných zmien k významnému ovplyvneniu bežného správania a bežného života pacienta. V prvom rade obvyklou invalidizáciou pacienta, prípadne významnou redukciou možnosti výberu zamestnania, čo vedie k socio-profesnej izolácii pacienta. Po druhé, porucha psychiky vedie k narušeniu interpersonálnych vzťahov v rodine a v blízkom okolí pacienta. Rozvoj organických zmien centrálneho nervového systému, ktoré možno prirovnať k predčasnému „starnutiu“ s rozvojom demencie. U každého pacienta s chronickou nad expozíciou CS2, chorobné zmeny v čase a hlavne vekom progredujú. Choroba nie je vyliečiteľná. U navrhovateľa chronická intoxikácia CS2 sa prejavila artériovou hypertenziou tzv. organickým psychosyndrómom - organické poškodenie CNS. Od roku 2006 u navrhovateľa choroba z povolania významne ovplyvnila jeho bežné správanie a bežný život, resp. došlo k jeho invalidizácii a socio-profesnej izolácii. Viedlo to uňho od roku 2006 k narušenie a prehĺbeniu interpersonálnych vzťahov v rodine a v blízkom okolí. V dôsledku toho jeho podpriemerná až insufícientná úroveň intelektových schopností svedčí pre predčasné starnutie, jeho navrátenie do normálneho pracovného a spoločenského života je nemožné. V dôsledku jeho choroby sú obmedzené životné úkony, citový život v dôsledku konfliktov v rodinnom spolunažívaní, erektilná dysfunkcia s následným neuspokojivým sexuálnym životom. Pre nález polyneuropatie dolných končatín je fyzický výkon navrhovateľa znížení v zmysle skoršej unaviteľnosti. V styku s tretími osobami sa ťažšie ovláda pre výbušnosť, impulzívnosť až agresivitu. Je možné vnímať progresivitu choroby ako prvok osobitného zreteľa pre posudzovanie jej vývoja v pomere bežného spoločenského života, rodinného života a uplatnenia navrhovateľa podľa pracovnej činnosti. Ide o postupné zhoršovanie - vývoj základného ochorenia, čiže chronickej intoxikácie sírouhlíkom v oblasti toxického poškodenia CNS. Problémy ako nervozita, výbušnosť, porucha spánku, poruchy potencie patrila do obrazu choroby z povolania. Ostatné choroby navrhovateľa ako koxatróza, calcar calcanei, degeneratívne zmeny krčnej chrbtice nesúvisia s chorobou z povolania. I v budúcnosti možno očakávať u navrhovateľa progresiu poruchy kognitívnych funkcií - koncentrácie, pamäti, intelektuálnych schopností. Chorobné prejavy ako prudké bolesti hlavy, čiastočná imobilita, strach z prostredia, orientácia v prostredí, nespavosť, agresivita, súd typickými znakmi choroby za povolania zapríčinenej intoxikáciou organizmu CS2. Spektrum v podaných pracovných činností je u navrhovateľa značne obmedzené. Nie vhodné pracovné zaradenie kde sa vyžaduje rizikové rozhodovanie pod časovým tlakom ako i práca s ľuďmi. Z dôvodu progresii základného ochorenia došlo aj k zvýšeniu ohodnotenia pre odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa o 200 bodov na súčasných 700 bodov. Nerešpektovanie odporúčanej psychiatrickej liečby mohlo negatívne ovplyvniť psychické funkcie navrhovateľa, rozsah ovplyvnenia však nemožno bližšie posúdiť. Pri každej hospitalizácií na KPLaT bol menovaný vyšetrení u psychiatra a bola mu odporúčaná príslušná liečba. U navrhovateľa od 27.11.2006 (dátum vydania rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava III) sa zhoršil jeho zdravotný stav hlavne ovládanie emócií, zvýšila sa agresivita v kontakte s cudzími ľuďmi a zhoršila sa krátkodobá pamäť. Ide o zhoršenie základného ochorenia.
Navrhovateľovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26.05.2006, z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol priznaný invalidný dôchodok, pričom jediným dôvodom invalidity bolo poškodenie zdravia vyvolané chorobou z povolania. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že navrhovateľ je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy je 50%. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ je zaradený do VI. stupňa odkázanosti na pomoc a nepretržitý dohľad inej fyzickej osoby pri väčšine činností, t.j. priemerný rozsah odkázanosti viac ako 12 hodín denne.
Súd aj z výsluchu svedkýň mal zistené, že chovanie a správanie sa navrhovateľa aj v rodinnom prostredí sa v dôsledku jeho choroby zhoršuje a pre rodinu sa stáva problémovým.
Prvostupňový súd aj napriek uvedenému návrhu vyhovel len čiastočne a nepriznal navrhovateľovi uplatnený 100 násobok dobodovania jeho SSÚ, ale len 20 násobok po odpočítaní už priznaného plnenia. Nie je teda dôvodná argumentácia odporcu, že súd nezohľadnil jeho námietky, ktoré vzniesol proti nároku v konaní. Súd považoval vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania zvýšenie o 20 násobok dobodovaného hodnotenia za odôvodňujúce a zároveň postačujúce a to vzhľadom na spôsob obmedzenia navrhovateľa po ochorení chorobou z povolania. Pokiaľ ide o vyjadrenia súdu v odôvodnení, že ide o to isté sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o to, že sa jedná o to sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa u navrhovateľa prejavilo v dôsledku toho istého dôvodu, t.j. choroby z povolenia, ktorej dôsledky sa prejavili v ďalšej progresii v jeho psychickej zložke, v dôsledku čoho, ohodnotenie SSÚ sa zvýšilo z pôvodného počtu bodov 500 na 700, t.j. zvýšenie o 200 bodov. V zamietajúcej časti sa navrhovateľ ani neodvolal.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v jeho vyhovujúcej časti, ako vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p., potvrdil.
Súd prvého stupňa rozhodol v základe správne, keď výrokom preskúmavaného rozsudku odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania na účet súdu.
V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Keďže v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) citovaného zákona bol navrhovateľ v predmetnom konaní o náhradu škody oslobodený od platenia súdnych poplatkov a súd jeho návrhu vyhovel, bolo dôvodným, aby bol potom odporca v zmysle cit. § 2 ods. 2 zaviazaný na úhradu súdneho poplatku za návrh, avšak podľa výsledku konania. Výsledkom konania v danom prípade bolo, že odporca bol zaviazaný uhradiť navrhovateľovi sumu 7.568,27 Eur, z čoho 6% (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy citovaného zákona) predstavuje sumu po zaokrúhlení v zmysle § 7 ods. 10 citovaného zákona predstavuje 454,- Eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti III s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 454,- Eur.
Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že i keď navrhovateľ mal v prvostupňovom konaní úspech len čiastočný, vzhľadom na to, že rozhodnutie o výške plnenia v plnej miere záviselo v danom prípade od úvahy súdu, vzniklo mu podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania voči odporcovi. Z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vyplývajú tri špeciálne skutkové podstaty, v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania u účastníka, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, odlišne od všeobecného pravidla vyplývajúceho z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (II. US 82/09-27). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. treba v pomere k ustanoveniu § 142 ods. 2 O.s.p. považovať za lex specialis, pričom vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch ustanovení platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou (lex specialis derogat legi general) por. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. 2 Obdo
39/2010). Je teda nesporné, že predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočne, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, čo v danom prípade bolo splnené. Súd totiž dospel k názoru, že návrh čo do základu je opodstatnený, rozsudkom návrhu vyhovel iba čiastočne. Určenie samotnej výšky, tzn. rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo tak nepochybne závislé na úvahe súdu, preto boli splnené predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Samotná výška priznaných nákladov odvolateľom namietnutá nebola, ani odmena za priznané úkony, odvolateľ len všeobecne namietal neúčelnosť vykonaných úkonov bez ich konkretizácie. Odvolací súd je názoru, že prejednávaný prípad nepatrí medzi nie náročné spory a podania, ktoré urobil právny zástupca navrhovateľa boli z hľadiska snahy o obhájenie nároku navrhovateľovi účelné.
S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v napadnutej časti o trovách prvostupňového konania s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.
Keďže v odvolacom konaní bol navrhovateľ plne úspešný, pričom odporca mal úspech iba v pomerne nepatrnej nemeritórnej časti, v zmysle § 142 ods. 1 a 3 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd napokon s použitím § 151 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.