Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/536/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému I. štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.880,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 48,50 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48,50 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.603,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.652,06 eur od 15. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a zo sumy 1.603,56 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 53,84 eur, a to v mesačných splátkach po 25,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 7. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.880,80 eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,46 eur, úrok vo výške 76,46 eur, úrok z omeškania vo výške 1,04 eur, úrok vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1.929,30 eur odo dňa 5. 5. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.929,30 eur odo dňa 5. 5. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76,46 eur od 5. 5. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 16. 6. 2014 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXX na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. V žalobe tvrdil, že poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach s tým, že celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 27. 5. 2024. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaný po vyčerpaní úveru porušil zmluvné povinnosti, preto bol listom zo dňa 5. 4. 2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 14. 5. 2015, avšak napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu doposiaľ uhradená. Uplatnený nárok v zmysle špecifikácie žalobcu v žalobe pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.929,30 eur, úrokov vo výške 76,46 eur predstavujúcich dohodnutý úrok v sadzbe 12,90 % ročne v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, úroku z omeškania vo výške 1,04 eur a poplatkov vo výške 1,46 eur za poistenie schopnosti splácať úver.

Písomným podaním zo dňa 20. 11. 2015 žalobca žalobu doplnil tvrdením, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, pričom časť tejto sumy vo výške 100,-eur žalovaný využil na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, zvyšná suma 1.900,- eur mu bola zaslaná na účet. Tiež tvrdil, že uhradil na úver 4 splátky vo výške 30,50 eur, jednu splátku vo výške 11,75 eur, jednu splátku vo výške 18,75 eur, jednu splátku vo výške 7,35 eur, jednu splátku vo výške 38,17 eur, jednu splátku vo výške 7,93 eur, jednu splátku vo výške 30,59 eur a jednu splátku vo výške 11,40 eur pričom táto posledná splátka vo výške 11,40 eur bola uhradená dňa 23. 3. 2015. Po zosplatnení úveru žalovaný podľa tvrdenia žalobcu zaplatil ešte jednu splátku, a to sumu 48,50 eur dňa 20. 5. 2015.

Žalobca uvedeným podaním súčasne upravil petit žaloby čiastočným obmedzením rozsahu uplatneného nároku (v časti požadovaných úrokov a úrokov z omeškania) s tým, že voči žalovanému sa domáha zaplatenia sumy 1.880,80 eur, poplatkov za poistenie vo výške 1,46 eur, úroku vo výške 76,46 eur, úroku z omeškania vo výške 1,04 eur, úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1.929,30 eur od 5. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a zo sumy 1.880,80 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.929,30 eur a zo sumy 76,46 eur od 5. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.880,80 eur a zo sumy 76,46 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia. Podľa obsahu súd v súlade s ust. § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uvedené podanie žalobcu v časti úpravy petitu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby.

Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 96 O.s.p.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, postupujúc podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.

Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.880,80 eur, poplatkov za poistenie vo výške 1,46 eur, úroku vo výške 76,46 eur, úroku z omeškania vo výške 1,04 eur, úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1.929,30 eur od 5. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a zo sumy 1.880,80 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.929,30 eur a zo sumy 76,46 eur od 5. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.880,80 eur a zo sumy 76,46 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd vec v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je v hmotnej núdzi a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 30,- eur mesačne. Tvrdil, že v čase keď uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu bol zamestnaný na Obecnom úrade v Podhoranoch a tak si myslel, že bude vedieť úver splácať, lebo príjem na to mal, ale 4 alebo 5 mesiacov po uzavretí zmluvy prácu stratil a nemal z čoho ďalej splátky splácať. Poukazoval na to, že má 5 maloletých detí, preto by žalobcovi na svoj dlh mohol splácať maximálne sumu 25,- eur mesačne s tým, že ak by sa mu podarilo zamestnať, splácal by aj viac.

Vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že mu bola vyplatená suma 1.900,- eur a tiež potvrdil tvrdenie žalobcu, že doposiaľ na vrátenie úveru zaplatil len 296,44 eur s tým, že po doručení mu žaloby neplatil nič. Peňažné prostriedky použil podľa svojho tvrdenia na pojednávaní na živobytie a krytie potrieb domácnosti. Potvrdil, že mu bola doručená upomienka k doplateniu splátok, ako aj výzva na predčasné splatenie celého úveru s tým, že splnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nerozporuje. Uviedol, že s manželkou a deťmi bývajú u rodičov, ktorým na bývanie prispievajú mesačne sumou 30,- eur, manželka je na materskej dovolenke a jej príjem je 310,- eur mesačne, pričom má ešte aj iné dlhy vo výške spolu 4.000,- eur až 5.000,- eur. Preto žiadal o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 25,- eur mesačne.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, odpovede na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov SR a zistil tento skutkový stav: Medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 16. 6. 2014 uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému splátkový bezúčelový úver s označením druhu úveru ako „pôžička“ vo výške 2.000,- eur, poskytnutý jednorázovo a bezhotovostne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných anuitných splátkach vo výške 29,77 eur splatných k 27. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou 1. splátky 27. 6. 2014 a poslednej splátky 27. 5. 2024, a to buď inkasom z osobného účtu, resp. príkazom na úhradu z inkasného účtu. Celková čiastka, ktorú mal podľa zmluvy žalovaný splatiť (súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom) bola v zmluve vyčíslená sumou 3.672,40 eur, pri RPMN 15,42 % a úrokovej sadzbe 12,90 % p.a. - fixnej do splatnosti. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 17,94 %. V úverovej zmluve bolo dojednané poistenie schopnosti splácať úver a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 eur mesačne, čo po pripočítaní k výške mesačnej splátky znamená, že žalovaný mal mesačne žalobcovi splácať sumu 30,50 eur. V zmluve bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.

Žalovaný sám pred súdom potvrdil poskytnutie úveru, aj to, že úver dohodnutým spôsobom nesplácal, pričom podľa jeho tvrdenia a tiež žalobcom predloženého prehľadu splácania úveru uhradené boli riadne a v plnej výške, t.j. v sume 30,50 eur splátky splatné dňa 27. 6. 2014, 28. 7. 2014, 27. 8. 2014 a 29. 9. 2014, splátka za október 2014 bola uhradená len čiastočne vo výške 11,75 eur. Zo žalobcom predloženej upomienky zo dňa 3. 3. 2015 vyplýva, že žalovaný z dôvodu omeškania v splácaní bol upomínaný k splácaniu úveru s tým, že ak sa tak nestane, bude žalobca žiadať jednorazové splatenie celej dlžnej sumy. Žalobca listom zo 4. 5. 2015 vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celý dlh. Jeho výšku uviedol žalobca vo výzve sumou 2.074,34 eur, na splatenie ktorej poskytol žalobca žalovanému lehotu do 14. 5. 2015. Zároveň bol vo výzve žalovaný upozornený, že uvedený dlh sa denne úročí a rastie.

Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca je bankou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Žalovaný pri uzavretí úverovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi (16. 6. 2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140601>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 16. 6. 2014 (čl. 5 spisu) preukázal uzavretie zmluvy so žalovaným v zákonom predpísanej písomnej forme, aj výsluch žalovaného pred súdom preukázal, že svoju povinnosť z úverovej zmluvy žalobca splnil, poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver, po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1.900,- eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil doposiaľ spolu sumu 296,44 eur. Uzavretie zmluvy, poskytnutie peňažných prostriedkov ako aj úhradu len sumy 296,44 eur žalovaný pred súdom sám potvrdil. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe a v jej doplnení zo dňa 20. 11. 2015. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 1.900,- eur. A keďže z tejto sumy už žalovaný časť vo výške 296,44 eur žalobcovi vrátil, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto sumy, t.j. v časti zaplatenia istiny 1.603,56 eur (1.900,- eur - 296,44 eur) a úroku z omeškania zo sumy nevrátenej úverovej istiny.

Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (16. 6. 2014), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V úverovej zmluve sa takýto podrobný údaj nenachádza a pokiaľ takýto údaj poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie je tento údaj obsiahnutý v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť rozsiahle, individuálne nevyjednané všeobecné obchodné podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na všeobecné obchodné podmienky či iné listiny. Koniec koncov, ani žiadna iná listina kde by takáto špecifikácia v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ prípadne bola obsiahnutá žalobcom predložená nebola, hoci žalobca v uznesení zo dňa 10. 2. 2016 bol poučený o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a že všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na neskôr predložené a označené dôkazy sa v zásade neprihliada. Ako už súd uviedol, podľa uvedeného zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje (zmluva obsahuje len výšku mesačnej anuitnej splátky bez špecifikácie). V zmluve je tiež uvedené (článok 1 bod 1.1) že podrobné podmienky splácania úveru sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach. Ale ani vo všeobecných obchodných podmienkach nie je uvedené, aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny, aká na úrok, či poplatky. Nestačí, ak je tam len všeobecne uvedené, že anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve a tiež že splácanie úveru je vykonávané formou anuitných splátok vo výške uvedenej v úverovej zmluve, pričom posledná splátka vo výške zostatku úveru s príslušenstvom musí byť vykonaná najneskôr do dňa splatnosti úveru.

Súd vychádzajúc z takéhoto obsahu zmluvy preto konštatuje, že uvedená zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), pričom ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na to, že uvedený záver plne podporuje aj doterajšia judikatúra. V tejto súvislosti preto súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 4. 2015 sp. zn. , kde tento konštatoval, cit. „Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-129/2010> je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.“

Koniec koncov, uvedená argumentácia súdu už pre žalobcu nemôže byť nijako nová, či prekvapivá a musí mu byť známa, nakoľko už aj iné súdy vyhodnotili obdobné, žalobcom uzatvárané úverové zmluvy z dôvodu absencie práve zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročné a bezpoplatkové. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 6. 2015 sp. zn. , ktorý žalobcovi musí byť známy, keďže aj v uvedenej veci bol žalobcom, kde krajský súd tiež uviedol, že informácia podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch je významná pre spotrebiteľa najmä pre jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdiť, či požadovaný úrok za úver je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej za poskytnutý úver a keďže zmluva o úvere so žalobcom presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.

Aj v tu súdenej veci je v zmluve len celková výška mesačnej splátky. Z nej nevyplýva, koľko z toho bude na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. Ďalej je tam uvedený počet splátok, ale len splátok bez určenia koľko z nich je na istinu úveru, koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zo zmluvy ani všeobecných obchodných podmienok teda nevyplýva, aká konkrétne je výška splátky na úver, aká je výška splátky na úrok, aká je výška splátky na poplatky. Nemožno súhlasiť s názorom, že v prípade potreby uvádzať rozpis jednotlivých splátok priamo v zmluve by stratila význam amortizačná listina upravená v § 9 ods. 3 až 5 ZoSÚ. Povinnosť uvádzať priamo v zmluve to, aká časť splátky bude započítaná na istinu, úroky a poplatky, sa neprieči právu spotrebiteľa žiadať od veriteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala sa iba vo všeobecných podmienkach či v inej samostatnej listine dodatočne poskytnutej dlžníkom. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné

náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona v zmluve. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že neuvedenie tak podstatnej náležitosti zmluvy ako je tomu v tu súdenej veci túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

Nakoľko súd zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal, že žalovanému bola reálne titulom úveru poskytnutá suma 1.900,- eur. Žalovaný potvrdil aj tvrdenie žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy uhradil sumu spolu len 296,44 eur, ako to vyplýva aj zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu rozdielu vyplatenej sumy 1.900,- eur a uhradenej sumy 296,44 eur, teda na úhradu úverovej istiny vo výške 1.603,56 eur.

Žalobca listom zo 4. 5. 2015 vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celý dlh. Uvedený postup žalobcu bol po práve, nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splácaním úveru, takýto postup bol účastníkmi dohodnutý a boli dodržané tiež podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Celá suma nevrátenej úverovej istiny teda je splatná, keďže žalovaný ju v zmysle uvedenej výzvy mal uhradiť najneskôr do 14. 5. 2015, navyše k zaplateniu celej tejto sumy bol opätovne vyzvaný jemu doručenou žalobou. Preto súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 1.603,56 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Žalobca v žalobe, po jej čiastočnom späťvtźatí uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 5 % ročne s tým, že úrok z omeškania požaduje zo sumy 1.929,30 eur a zo sumy 76,46 eur od 5. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a zo sumy 1.880,80 eur a 76,46 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca predloženou výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 4. 5. 2015 adresovanou žalovanému, ktorý pred súdom jej prevzatie potvrdil, a v ktorej ho žalobca vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov najneskôr do 14. 5. 2015 preukázal, že žalovaný bol k vráteniu dlžnej sumy vyzvaný. Keďže v určenej lehote dlžná suma, na ktorú žalobcovi nárok vznikol a ktorá v tom čase bola 1.652,06 eur zaplatená nebola, žalovaný odo dňa 15. 5. 2015 bol v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Po čiastočnej úhrade sumy 48,50 eur dňa 20. 5. 2015 žalovaný od 21. 5. 2015 doposiaľ je v omeškaní so zaplatením sumy 1.603,56 eur. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (5 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dňom 15. 5. 2015 dostal do omeškania so zaplatením nevrátenej úverovej istiny a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 1.603,56 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.652,06 eur od 15. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a zo sumy 1.603,56 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej prisúdenú sumu úverovej istiny súd žalobu zamietol a priznať nemohol ani úrok z omeškania vo výške 1,04 eur požadovaný z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru úrok z omeškania bol účtovaný z nesprávneho základu. Na rozdiel od žalobcu, ktorý za prvý deň omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania určil deň 5. 5. 2015, súd úrok z omeškania, ako už bolo uvedené priznal až od 15. 5. 2015 nakoľko lehota na plnenie celej zosplatnenej sumy úveru v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 4. 5. 2015 žalovanému bola poskytnutá a plynula až do dňa 14. 5. 2015. V časti úroku z omeškania požadovaného za dobu pred 15. 5. 2015 súd preto žalobu zamietol.

Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 1,46 eur, s tým, že ide o poplatky za poistenie schopnosti splácať úver. Úver žalobcu je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 1,46 eur z titulu poplatku za poistenie nepriznal.

Súd, využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému s prihliadnutím na jeho osobné, majetkové, rodinné pomery, výšku dlžnej sumy, pôvodne dohodnutú dĺžku splácania, t.j. do roku 2024, ako aj skutočnosť, že žaloba bola dôvodná len v časti a tiež postoj žalovaného v priebehu konania, keď konania sa riadne zúčastnil, čo prispelo k nepredlžovaniu sporu, pričom uplatnený nárok nesporil, platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a ďalšími zásadami vyjadrenými v § 1 O.s.p. pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane zročnosť celého plnenia. Súd vzal na zreteľ i porovnanie, aký dopad by malo nevyhovenie žiadosti o splátky vo výroku o splatnosti na žalovaného vzhľadom na jeho pomery v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto jeho žiadosti na pomery žalobcu ako banky poskytujúcej úvery.

Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba žalobca, ktorý trovy konania aj vyčíslil (v žalobe). Žalovaný návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania neurobil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s 151 ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, sčasti bolo konanie zastavené.

Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 1.603,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.652,06 eur od 15. 5. 2015 do 20. 5. 2015 a zo sumy 1.603,56 eur od 21. 5. 2015 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti, v ktorej žaloba bola zamietnutá úspech mal žalovaný a úspech mal aj v tej časti, v ktorej žaloba bola vzatá späť a konanie zastavené nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby, ale zavinením žalobcu, z procesného hľadiska preto platí, že úspech aj v tejto časti mal žalovaný (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úroky a úroky z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. ). Celkovo žalovaná suma s kapitalizovaným úrokom a úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 2.262,34 eur.

Prisúdená istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 1.672,56 eur.

Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 73,93 %, žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 26,07 %.

Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 26,07 % od úspechu žalobcu v rozsahu 73,93 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,86 %.

Trovy konania žalobcu uznané súdom za dôvodné, účelné a preukázané pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 112,50 eur.

V prípade plného úspechu v spore by teda žalobcovi v zmysle hore uvedeného patrila náhrada trov konania vo výške 112,50 eur. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v spore však žalobcovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. patrí len 47,86 % tejto sumy, teda 53,84 eur.

Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom aj plnenie tejto povinnosti mu bolo v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. z dôvodov už uvedených povolené v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).