Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/367/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom M. XX, XXX XX S. Y., proti žalovanému: STAFORA, s.r.o., so sídlom K Medokýšu 877/20, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 36 421 481, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, so sídlom S. XX, XXX XX H., v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -130 zo dňa 07.09.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -130 zo dňa 07.09.2015 v napadnutom výroku o určení, že uznesenie č. 2, ktoré prijalo valné zhromaždenie žalovaného dňa 15.05.2014, a ktorým bol z funkcie konateľa žalovaného odvolaný M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, C. H., so zánikom funkcie ku dňu prijatia valného zhromaždenia, je neplatné, a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 72,92 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Leny Mišalovej, advokátky, so sídlom M. XX, XXX XX S. Y..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že uznesenie č. 2, ktoré prijalo valné zhromaždenie žalovaného dňa 15.05.2014, a ktorým bol z funkcie konateľa žalovaného odvolaný M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, C. H., so zánikom funkcie ku dňu prijatia valného zhromaždenia, je neplatné, ďalej určil, že uznesenie č. 3, ktoré prijalo valné zhromaždenie žalovaného dňa 15.05.2014, a ktorým sa schvaľuje účtovná uzávierka spoločnosti, súvaha ziskov a strát za rok 2013, je neplatné, a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 333,51 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia č. 2 a uznesenia č.3, ktoré prijalo valné zhromaždenie žalovaného dňa 15.05.2014. Žalobu odôvodnil tým, že je spoločníkom žalovaného s obchodným podielom vo výške 50% na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti. Žalobca sa o svojom odvolaní z funkcie konateľa dozvedel dodatočne, keď mu bol odmietnutý prístup k účtom žalovaného s poukazom na zmeny vykonané v obchodnom registri. Nahliadnutím do zbierky listín následne žalobca zistil, že sa dňa 15.05.2014 bez jeho účasti konalo valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom bol odvolaný z funkcie konateľa a bola schválená účtovná závierka za rok 2013. Podľa zápisnice z tohto valného zhromaždenia sa valné zhromaždenie (ďalej aj len „VZ“) konalo mimo sídla spoločnosti v priestoroch advokátskej kancelárie JUDr. Kvasňovského v H.. Žalobcovi nebola doručená

pozvánka na VZ a o jeho konaní nebol informovaný ani iným spôsobom. Dôvodom neplatnosti uznesení č. 2 a č. 3 je podľa žalobcu: 1/ porušenie zákona a spoločenskej zmluvy v procese zvolávania VZ, nakoľko žalobcovi nebola doručená písomná pozvánka na VZ, neboli splnené požiadavky podľa ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani požiadavky podľa čl. IX bod 8 spoločenskej zmluvy, 2/ nebola dodržaná lehota určená spoločenskou zmluvou na zvolanie VZ, 3/ pozvánka neobsahovala informáciu, či sa jedná o schválenie riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky, ani informáciu, či ide o riadne alebo mimoriadne VZ, 4/ zápisnica z valného zhromaždenia v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou nie je podpísaná prítomným spoločníkom, nie je zrejmé, či podpis predsedu VZ bol úradne osvedčený, nakoľko vzhľadom na bod programu - odvolanie konateľa je osvedčenie podpisu predsedu VZ obligatórne, v zápisnici nie je uvedený opis prerokovania jednotlivých bodov programu, nie je zrejmé, aká účtovná závierka, súvaha, výkaz ziskov a strát boli na VZ schválené.

K neplatnosti uznesenia č. 2 žalobca osobitne uviedol, že odvolaním konateľa bez určenia ďalšieho konateľa došlo k zmene počtu konateľov spoločnosti a takého rozhodnutie je rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy, ktoré nebolo prijaté zákonom vyžadovanou kvalifikovanou väčšinou hlasov, a teda je neplatné. K uzneseniu č. 3 žalobca uviedol, že toto nemôže byť platné, pokiaľ zo zápisnice, ani z jej príloh nie je možné zistiť ani základný obsah schvaľovaných dokumentov, nie je zrejmé, či sa schvaľovala riadna účtovná závierka obsahujúca všetky zákonom vyžadované náležitosti, resp. či sa schvaľovala mimoriadna účtovná závierka. Toto uznesenie nie je v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve, nie je v súlade s ust. § 135 Obchodného zákonníka a je v rozpore s § 40 Obchodného zákonníka a je tiež v rozpore s informačnou povinnosťou konateľa, ktorý VZ zvolával, nakoľko neumožňuje zistiť ani základné informácie o spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť žalovaného vykázala stratu, ako to vyplýva z účtovných podkladov zabezpečených zo zbierky listín, bol konateľ povinný podľa ust. § 128 ods. 2 v spojení s ust. § 193 Obchodného zákonníka zvolať mimoriadne VZ a predložiť návrhy opatrení.

Okresný súd poukázal na ust. § 131 Obchodného zákonníka s tým, že v prípade žaloby o určenie neplatnosti uznesenia VZ spoločnosti zákon predpokladá existenciu naliehavého právneho záujmu. Úspešnosť takejto žaloby je podmienená tým, že ju musí podať oprávnená osoba v zákonnej prekluzívnej lehote, prijaté uznesenie musí byť v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a ak žalobu podáva spoločník, vyžaduje sa, aby porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka. Okresný súd konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k určeniu neplatnosti uznesenia č. 2, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa, z dôvodu, že toto uznesenie sa ho priamo týka. Napadnutými uzneseniami mohli byť obmedzené práva žalobcu/ spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti a kontroly jej činnosti. Vo vzťahu k uzneseniu č. 2 sa jednalo o obmedzenie práva rozhodovať o zmene spoločenskej zmluvy a o odvolaní konateľov a vo vzťahu k uzneseniu č. 3 o obmedzenie práva žalobcu na zabezpečenie riadneho vedenia účtovníctva a práva na informácie o stave a záležitostiach spoločnosti. V konaní je pasívne legitimovaná žalovaná spoločnosť STAFORA, s.r.o. ako spoločnosť, ktorej VZ napadnuté uznesenia prijalo. Žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 3-mesačnej prekluzívnej lehote dňa 13.08.2014 (napadnuté uznesenia boli prijaté dňa 15.05.2014).

Okresný súd z pohľadu právnej teórie uviedol rozlišovanie dvoch prípadov zakladajúcich neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, a to pre formálne a pre materiálne nedostatky (vady) uznesení. Formálne vady predstavujú nesplnenie podmienok vyžadovaných právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou, či stanovami pre prijatie uznesení valného zhromaždenia. O materiálnych vadách možno hovoriť, ak uznesenie svojim obsahom porušuje právne normy, spoločenskú zmluvu alebo stanovy. Ohľadom uznesenia č. 2, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného, poukázal okresný súd na zápisnicu z valného zhromaždenia, podľa ktorej bolo toto uznesenie prijaté hlasmi prítomných spoločníkov, t.j. všetkými hlasmi spoločníka Ľubomíra Bartánusa. Okresný súd mal zo spoločenskej zmluvy preukázané, že prvými konateľmi spoločnosti boli Ľubomír Bartánus a M. C., ktorý stav platil aj v čase konania predmetného valného zhromaždenia. V mene spoločnosti bol oprávnený konať každý z konateľov samostatne, a preto pokiaľ bolo uznesením č. 2 rozhodnuté o odvolaní jedného z nich bez toho, aby sa zároveň vymenoval nový konateľ, mal okresný súd za to, že sa jednalo o rozhodnutie o zmene počtu konateľov, ktoré predstavuje rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Podľa okresného súdu je na rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy potrebný súhlas aspoň 2/3-vej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, inak je neplatné, čo vyplýva z ust. § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka a tiež z čl. IX bod 5 spoločenskej zmluvy. V danom prípade bolo rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa, teda rozhodnutie

o zmene spoločenskej zmluvy, odhlasované len jedným spoločníkom, ktorý disponoval 1/2 všetkých hlasov spoločníkov, teda nie 2/3 hlasov, v dôsledku čoho uznesenie č. 2 nie je platné.

Okresný súd zároveň rozhodol o neplatnosti uznesenia č. 3, ktorým bola schválená účtovná uzávierka spoločnosti, súvaha ziskov a strát za rok 2013, a to s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločnosť s ručením obmedzeným ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín po jej schválení príslušným orgánom. Z vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov mal okresný súd preukázané, že účtovná závierka žalovaného za rok 2013, ktorá mala byť predmetom schvaľovania na valnom zhromaždení, bola do zbierky listín uložená dňa 30.04.2014, t.j. ešte pred konaním valného zhromaždenia dňa 15.05.2014, teda bola schvaľovaná dodatočne. Okresný súd tento postup vyhodnotil ako nezákonný, v rozpore s § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mala byť do zbierky listín účtovná závierka uložená až po jej schválení príslušným orgánom. Po uložení v zbierke listín tak už podľa okresného súdu nemohla byť účtovná závierka následne predmetom schvaľovania valným zhromaždením, a preto uznesenie č. 3, ktorým došlo k dodatočnému schváleniu účtovnej závierky za rok 2013, nemá oporu v zákone a je neplatné. Okrem uvedeného okresný súd konštatoval tiež porušenie povinnosti konateľa spoločnosti pred hlasovaním oboznámiť spoločníkov s obsahom schvaľovaním dokumentov podľa ust. 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý postup nebol preukázaný, a preto aj porušenie tejto povinnosti by zakladalo iný dôvod na vyslovenie neplatnosti uznesenia č. 3.

Okresný súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil neplatnosť uznesení č. 2 a č. 3 prijatých valným zhromaždením spoločnosti žalovaného dňa 15.05.2014. O trovách konania bolo okresným súdom rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhrada trov bola priznaná žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech. Účelne vynaložené trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 333,51 Eur.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd určil neplatnosť uznesenia č. 2, ktorým bol z funkcie konateľa odvolaný M. C., a proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu. Žalovaný spochybnil správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu z dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a popieralo základné princípy spravodlivého procesu. Valné zhromaždenie bolo zvolané v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou na žiadosť spoločníka, ktorého vklad dosahuje 50% základného imania. Pozvánka na VZ bola zasielaná žalobcovi formou doporučenej zásielky s doručenkou do vlastných rúk na adresu uvedenú v spoločenskej zmluve. Táto zásielka sa vrátila s tým, že žalobca nebol v čase doručovania zastihnutý a zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Pozvánka obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré má podľa ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka pozvánka na VZ obsahovať. Z valného zhromaždenia bola spísaná zápisnica, ktorá obsahuje všetky zákonom a spoločenskou zmluvou požadované náležitosti. Zápisnica obsahuje podpis prítomného spoločníka Ľubomíra Bartánusa a podpis predsedu VZ JUDr. Miloša Kvašňovského je úradne overený. Zo zápisnice vyplýva, že pred rozhodovaním bol každý bod programu prednesený a bola overená uznášaniaschopnosť VZ.

Žalovaný nesúhlasil s názorom okresného súdu ohľadom právneho posúdenia odvolania konateľa ako zmeny spoločenskej zmluvy. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, podľa ktorých o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov rozhoduje VZ, a to prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. V ust. § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka sú vymedzené obligatórne náležitosti spoločenskej zmluvy, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie mien, bydlísk a rodných čísiel prvých konateľov spoločnosti a spôsobu, akým v mene spoločnosti konajú. Okresný súd odvodil počet konateľov spoločnosti z uvedenia prvých konateľov a túto skutočnosť považoval za náležitosť spoločenskej zmluvy, ktorá bola dotknutým uznesením podľa okresného súdu zmenená. Výpočet náležitostí spoločenskej zmluvy podľa ust. § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka je však výpočtom taxatívnym a nemožno ho vykladať extenzívne. V dôsledku takéhoto názoru by bolo nutné konštatovať, že každá zmena počtu konateľov je zmenou spoločenskej zmluvy, na ktorú sa vyžaduje súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, v dôsledku čoho by ust. § 125 ods. 1 písm. f) v spojení s ust. § 127 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka stratilo význam a reálne využitie. Spoločenská zmluva by mohla upravovať aj ďalšie otázky, ktoré zákon nevyžaduje, napr. presný počet konateľov spoločnosti, a v takom prípade by zmena takejto úpravy predstavovala zmenu spoločenskej zmluvy. Z rozsudku

okresného súdu vyplýva, že ak by došlo k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa a zároveň k vymenovaniu konateľa nového, nešlo by o zmenu spoločenskej zmluvy a na takéto rozhodnutie by postačovala jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov spoločníkov. Je v rozpore s logikou veci taký výklad, v zmysle ktorého pri odvolaní konateľa a nenahradení tohto konateľa novým konateľom dochádza k zmene spoločenskej zmluvy, na ktorú sa vyžaduje súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, a zároveň v prípade odvolania konateľa a jeho nahradenia novým konateľom by sa o zmenu spoločenskej zmluvy nejednalo a na takéto rozhodnutie by postačovala jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva žalovaného v čl. X uvádza dohodu spoločníkov, že prvými konateľmi spoločnosti sa stávajú Ľubomír Bartánus a M. C.. Spoločenská zmluva žalovaného tak obsahuje minimálne zákonom stanovené náležitosti týkajúce sa konateľov, teda údaje o prvých konateľoch, a preto v dôsledku odvolania žalobcu z funkcie konateľa nedošlo k zmene tohto ustanovenia spoločenskej zmluvy. Prví konatelia spoločnosti vždy zostanú prvými konateľmi, ktorí musia byť v súlade s ust. § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka uvedení v spoločenskej zmluve po celú dobu existencie spoločnosti. Preto prijatie uznesenia o odvolaní jedného z prvých konateľov nie je možné považovať za zmenu spoločenskej zmluvy a na takéto rozhodnutie postačovala jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov prítomných spoločníkov. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a určiť, že uznesenie č. 2, ktorým bol z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného odvolaný M. C., je platné.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že argumenty v odvolaní sú totožné s tými, ktoré žalovaný uvádzal v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite vyporiadal a vec správne právne posúdil. V danom prípade zmena počtu konateľov znamenala zmenu spoločenskej zmluvy, ktorej obsah bol dohodnutý spoločníkmi pri založení spoločnosti. Spoločenská zmluva vychádza z toho, že štatutárnym orgánom žalovaného sú dvaja konatelia a zároveň je upravený aj spôsob ich konania tak, že konajú v mene spoločnosti každý samostatne. Toto ustanovenie bolo jednoznačným odrazom podstaty interných vzťahov v predmetnej obchodnej spoločnosti, ktorá bola založená dvoma spoločníkmi a mala dvoch konateľov. Názor okresného súdu o určení neplatnosti tohto uznesenia VZ je podporený judikatúrou, z ktorej je zrejmé, že ak dôjde k zmene počtu konateľov oproti úprave obsiahnutej v spoločenskej zmluve, tak sa jedná o zmenu spoločenskej zmluvy a na prijatie takéhoto rozhodnutia sa vyžaduje kvalifikovaná 2/3 väčšina všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje vyššie kvórum. Tento záver je v súlade s požiadavkou, aby o takej podstatnej otázke, akou je počet konateľov, ktorí budú konať v mene spoločnosti, rozhodovalo VZ kvalifikovanou väčšinou. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení, že uznesenie č. 2, ktoré prijalo VZ žalovaného dňa 15.05.2014 a ktorým bol z funkcie konateľa žalovaného odvolaný M. C., a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -159 zo dňa 22.02.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.03.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisového materiálu. Z tohto bolo zistené, že podľa Notárskej zápisnice č. N 147/2014 (č.l. 14 spisu) sa dňa 15.05.2014 uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti STAFORA, s.r.o. Z obsahu zápisnice vyplýva, že spoločník spoločnosti Ľubomír Bartánus prevzal pozvánku na VZ dňa 28.03.2014 a spoločník spoločnosti M. C. pozvánku na VZ neprevzal a na VZ sa nedostavil. V zápisnici je konštatovaná uznášaniaschopnosť VZ, nakoľko bol prítomný spoločník Ľubomír Bartánus disponujúci aspoň polovicou všetkých hlasov. Uznesením č. 2 prijalo VZ všetkými hlasmi „za“ prítomných spoločníkov, t.j. všetkými hlasmi spoločníka Ľubomíra Bartánusa, uznesenie, ktorým sa M. C. odvoláva z funkcie konateľa spoločnosti so zánikom funkcie ku dňu prijatia rozhodnutia VZ. Podľa čl. X. bod 1. Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným STAFORA, s.r.o. (č.l. 21 spisu) sa spoločníci dohodli, že prvými konateľmi spoločnosti sa stávajú Ľubomír Bartánus a M. C.. Podľa bodu 2. tohto článku konatelia ako štatutárny orgán spoločnosti konajú v mene spoločnosti každý samostatne, pričom k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis.

Žalovaný odvolaním namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý dospel k záveru, že odvolanie konateľa bez toho, aby sa vymenoval nový konateľ, predstavuje rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Krajský súd k spoločenskej zmluve vo všeobecnosti udáva, že sa jedná o základný dokument, ktorý v zmysle ust. § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka vedie k založeniu spoločnosti. Obligatórne náležitosti vyžadované pre spoločenskú zmluvu vedúcu k založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným sú vymedzené v ust. § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka. Medzi tieto náležitosti v zmysle ust. § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka patria aj mená, bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti. Nakoľko údaje o prvých konateľoch spoločnosti sú podstatnou obsahovou náležitosťou spoločenskej zmluvy, je nevyhnutné, aby spoločenská zmluva obsahovala tieto údaje po celú dobu existencie spoločnosti. Z tohto charakteru údajov o prvých konateľoch spoločnosti možno dospieť k záveru, že ak dôjde k zmene konateľa tak, že niektorý z konateľov bude nahradený konateľom novým, nejedná sa o zmenu spoločenskej zmluvy, a to z toho dôvodu, že podstatnou náležitosťou spoločenskej zmluvy sú len údaje o prvých konateľoch a nie údaje o ďalších v priebehu existencie spoločnosti zmenených konateľoch. Preto v prípade, ak uznesením VZ dôjde k zmene osoby konateľa, nejedná sa o zmenu spoločenskej zmluvy a na takéto rozhodnutie VZ postačuje jednoduchá nadpolovičná väčšina prítomných spoločníkov okrem prípadu, že spoločenská zmluva vyžaduje vyšší počet hlasov (§ 127 ods. 4 v spojení s ust. § 125 ods. 1 písm. f/ Obchodného zákonníka). Odlišná situácia však nastane v prípade, ak dôjde k odvolaniu konateľa spoločnosti bez toho, aby na jeho miesto bol vymenovaný konateľ nový. Túto situáciu je potrebné hodnotiť aj vo vzťahu k ďalšej obligatórne stanovenej náležitosti spoločenskej zmluvy, ktorou je určenie spôsobu, akým prví konatelia konajú v mene spoločnosti. Spoločenská zmluva totiž v prípade, ak má spoločnosť viac konateľov, musí vždy obsahovať údaje o tom, akým spôsobom títo konatelia v mene spoločnosti konajú, t.j. či sú oprávnení konať samostatne, alebo či musia v mene spoločnosti konať spoločne. Preto ak dôjde k zmene počtu konateľov alebo k zmene spôsobu konania v mene spoločnosti, takéto rozhodnutie

je vždy zmenou spoločenskej zmluvy a na jeho prijatie sa tak, ako na každé rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, vyžaduje kvalifikovaná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet potrebných hlasov (§ 127 ods. 4 Obchodného zákonníka).

V prejednávanom prípade spoločenská zmluva spoločnosti STAFORA, s.r.o. neurčila výslovne počet konateľov, a preto je potrebné počet konateľov odvodiť z počtu prvých konateľov, ktorí sú v spoločenskej zmluve uvedení. V danom prípade spoločenská zmluva určila, že prvými konateľmi budú Ľubomír Bartánus a M. C., čím vymedzila, že spoločnosť bude mať dvoch konateľov. Zároveň spoločenská zmluva určila spôsob ich konania za spoločnosť tak, že právne úkony v mene spoločnosti vykonávajú konatelia každý samostatne. Na jednej strane tak možno súhlasiť s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, že spoločenská zmluva žalovaného obsahovala len minimálne zákonom stanovené náležitosti týkajúce sa určenia prvých konateľov, na druhej strane však z tohto minimálneho vymedzenia, teda uvedenia údajov o prvých konateľoch, ktorí v mene spoločnosti konajú, je nevyhnutné vyvodiť záver, že spoločenská zmluva zároveň určila, že spoločnosť bude mať dvoch konateľov, z ktorých každý bude oprávnený za spoločnosť konať samostatne. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy vyplýva, že spoločnosť STAFORA, s.r.o. má dvoch konateľov, potom v prípade, ak VZ ktoréhokoľvek z týchto konateľov odvolá bez toho, aby za neho určilo náhradu, tak takýmto rozhodnutím VZ mení počet konateľov spoločnosti. Dôsledok takéhoto rozhodnutia VZ je, že pôvodne v spoločenskej zmluve určený počet konateľov, ktorý je totožný s počtom prvých konateľov, sa odvolaním jedného z nich za súčasného stavu nevymenovania iného konateľa mení tak, že počet konateľov sa o tohto jedného odvolaného konateľa zníži. Takéto rozhodnutie VZ tak neviedlo len k odvolaniu jedného z konateľov, ale zároveň predstavovalo zmenu spoločenskej zmluvy v časti určenia počtu konateľov oprávnených konať v mene spoločnosti, kedy sa z pôvodne stanoveného počtu dvoch konateľov tento počet znížil na jedného konateľa. Rovnako sa týmto rozhodnutím VZ zmenil spôsob konania konateľov za spoločnosť, kedy namiesto pôvodného spôsobu konania samostatne jedným z dvoch konateľov koná za spoločnosť len jeden konateľ. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru, napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. , na ktoré rozhodnutie poukázal aj okresný súd a v zmysle ktorého ...„Ak valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej štatutárnym orgánom sú traja konatelia s právom konať samostatne, rozhodne o odvolaní jedného z nich bez toho, aby zároveň vymenovalo nového, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Na jeho prijatie je preto potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov (ak spoločenská zmluva neurčuje vyššie hlasovacie kvórum), inak je neplatné“. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré sa rovnako zaoberalo zmenou počtu konateľov, a síce jeho zvýšením, v zmysle ktorého ...„Spoločenská zmluva o založení spoločnosti s ručením obmedzeným musí okrem iného obsahovať mená a bydliská prvých konateľov a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti. Ak má dôjsť k zmene počtu konateľov oproti spoločenskej zmluve, môže sa tak stať len zmenou spoločenskej zmluvy, o ktorej rozhoduje VZ podľa ust. § 125 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka a na rozhodnutie o nej je vždy potrebný súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov“.

V zmysle uvedených zhodnotení potom nebol relevantný odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácií v danej veci nenastala, pretože na správne zistený skutkový stav veci okresný súd aplikoval správnu právnu úpravu, pričom vychádzal aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd tak v súdenej veci nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Krajský súd pritom zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné zvýrazniť, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu

o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o určení neplatnosti uznesenia č. 2 prijatého VZ žalovaného dňa 15.05.2014, ktorým bol z funkcie konateľa žalovaného odvolaný M. C., ako aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1, 8 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur, čo zodpovedá dôvodným trovám odvolacieho konania v sume 72,92 Eur. Tieto trovy je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.