Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9C-52-2011.pdf
PDF · 160.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa: Q. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, M., T. republika, zastúpený V.. V.-P. Rombach, advokát so sídlom Odborárske námestie č.3, Bratislava, proti odporcovi: Q. V. MEGA, s miestom podnikania M. 4, W., J.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho č. 6, o zaplatenie 14.090,01 eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 8290,01 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a . O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom z 24. 3. 2011 domáhal vydania veci z týchto dôvodov: navrhovateľ sa s odporcom dohodol, že odporca vykoná opravu a úpravu veci a to osobného motorového vozidla Mercedes 220Sb rok výroby 1962, výrobné číslo karosérie XXX.XXX - XX - XXXXXX a výrobné číslo motora XXXXXXXXXXXXXX v hodnote 6500 euro vo vlastníctve navrhovateľa. Bol to veterán s historickou hodnotou. Odporca si vozidlo ohliadol u navrhovateľa vo Viedni 26. 10. 2006 s tým, že vyjadril ochotu vozidlo navrhovateľovi opraviť a ústne sa dohodli, že vozidlo opraví v termíne do 5 mesiacov. Dňa 29. 10. 2006 si odporca vozidlo prevzal v mieste bydliska navrhovateľa previezol do Slovenskej republiky na opravu. Dňa 13. 1. 2007 navrhovateľ vyplatil zálohu zamestnancovi odporcu pánovi A. vo výške 1500 eur na opravu vozidla. Navrhovateľ poveril J.. W. obstarávaním všetkých záležitostí v súvislosti s opravou. Od marca 2007 poveril riešením tejto záležitosti J.. R. M.. Po prevzatí vozidla odporcom navrhovateľ 29. 11. 2006, osobne navštívil odporcu pričom došlo k dohode o rozsahu opráv - oprave karosérie, jej lakovaní, o oprave motora, potrubí a úprave interiéru. Odporca začal s demontážou karosérie a ostatných častí vozidla. Následne konštatoval, že pôvodná karoséria nie je vhodná na opravu. Preto navrhovateľ zabezpečil druhé vozidlo s kvalitnou karosériou. Na základe požiadavky odporcu zabezpečil navrhovateľ druhé vozidlo z USA Mercedes 220 Sb rok výroby 1964, výrobné číslo karosérie XXXXXX - XX - XXX XXX. ktorým Druhé vozidlo prevzal odporca vo Viedni dňa 13. 1. 2007 kedy prevzal aj zálohu 1500 eur. Vzhľadom na splnenie podmienok ktoré požadoval odporca, odporca doložil navrhovateľovi celý postup opravy na vozidle aj s konečnou cenou opravy. Konečná cena opravy bola určená na sumu 6259 eura. Zároveň odporca požadoval od navrhovateľa ďalšie veci na opravu - špeciálnu látku na tapacírovanie v dvoch vyhotoveniach ktorú navrhovateľ zaplatil 14. 4. 2007 v celkovej cene 934,15 eur od dodávateľa W. B. faktúra číslo XXXX a následne zaslal odporcovi ktorý túto prevzal. Ďalej kompletný výfuk, sadu tesnení, tesnenia pre okná, okenné lišty, poistné pásy celkovej výške 1655,86 eur, faktúra číslo XXXXXX, ktoré boli odoslané priamo od dodávateľa Depot, Dottenheim odporcovi. Navrhovateľ odporcu vyzýval, aby dielo dokončil a toto odovzdal. Na opravu pôvodného vozidla mal použiť karosériu z druhého vozidla. Výzvy navrhovateľ realizoval osobne, telefonicky,
prostredníctvom povereného zástupcu J..M., ako aj faxom, napr. 27.9.2007 a 29.10.2007. V súvislosti s návštevami odporcu vznikli navrhovateľovi náklady vo výške 436,80 eur. Zástupca navrhovateľa prejavoval záujem o vec a zisťoval prečo dielo nie je hotové. Tento zistil, že informácie odporcu nie sú objektívne, preto 26. 7. 2007 navštívil servis v Prievidzi, o čom bol urobený zápis. Navrhovateľ zo zápisu pochopil, že došlo k znehodnoteniu karosérie , o čom svedčí aj osobná ohliadka 26. 6. 2008, kedy navrhovateľ nafotil celkový stav predmetu opravy. Keďže od prevzatia veci uplynula doba viac ako 2 roky, dňa 11. 9. 2008 navrhovateľ vyzval odporcu prostredníctvom právneho zástupcu na dodatočné plnenie s tým, že ak dielo nevyhotoví do 15. decembra 2008, tak od zmluvy odstúpi. K plneniu nedošlo, preto navrhovateľ 15. 4. 2009 od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na vrátenie vecí. Žiadal vydanie veci v takom stave, ako mu boli odovzdané a zaplatenie 1500 eur.
K návrhu pripojil navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení kópiu technického preukazu, katalóg, z ktorého vyplýva, že vozidlo je veterán a má svoju historickú hodnotu, potvrdenie o prevzatí zálohy z 13.1.2007, pracovný postup- arbeitschritte, faktúry č. XXXX W. B. na XXX,XX eur, fa.č. XXXXXX DB F. F.-XXXX,XX eur, zápis z 26.7.2007, odstúpenie od zmluvy o dielo z 15.4.2009.
Vo vyjadrení z 1.7.2011 právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že navrhovateľ neovláda slovenský jazyk, pojednávaní sa však nebude zúčastňovať z dôvodu jeho zaneprázdnenosti a vysokých nákladov na cestovné. Účasť navrhovateľa na pojednávaní nepovažoval za potrebnú.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, pred otvorením pojednávania 27.1.2012 odporca pred súdom uviedol, že čo sa týka predmetu sporu vydania veci nemá problém predmetnú vec navrhovateľovi vydať, avšak z dôvodu, že predmetné motorové vozidlá boli zakonzervované, potrebuje čas na vydanie vecí v rozsahu 1 týždeň. Súd pojednávanie odročil na 8.2. 2012 o 13,00 hod. Na tomto pojednávaní na otázku sudkyne adresovanú odporcovi , či boli hnuteľne veci pripravené k vydaniu tento uviedol, že áno a na otázku sudkyne adresovanú právnemu zástupcovi navrhovateľa tento uviedol, že pred podaním návrhu odporcu písomne aj ústne telefonicky kontaktovali za účelom vyriešenia veci. Odporca ústne deklaroval, že v priebehu dvoch týždňov vydá predmetné veci, že nie je potrebné sa sporiť, že má ustanovenú právnu zástupkyňu, ktorá navrhovateľa telefonicky aj písomne vyrozumie. Na písomné a ústne výzvy naďalej odporca nereagoval, neposkytol žiadnu súčinnosť, po podanom návrhu na súd ktorý bol doručený, doteraz sa písomne ani nijako vecne k veci nevyjadril na poslednom pojednávaní, ktoré nebolo otvorené a deklaroval odovzdanie veci. Súdom bola určená lehota, aby tak vykonal, pričom sám požiadal o poskytnutie tejto lehoty, ktorá bola pôvodne krátka pre neho , avšak do dnešného dňa ani navrhovateľa, ani jeho, odporca nijako nekontaktoval, nenavrhol ani termín a ani spôsob odovzdania. Nie je priestor na mimosúdnu dohodu. Na ďalšiu otázku sudkyne právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporcovi poskytol tel. kontakt, e- mailovú adresu právnemu zástupcovi odporcu, aby sa s ním odporca spojil, resp. upozornil ho, že tieto náležitosti sa nachádzajú v písomnom návrhu. Nebola vyhotovovaná písomná zmluva o dielo, náležitosti, ktoré boli dohadované je možné svedecky dokazovať. Za miesto výkonu práce aj odovzdania, bolo určené mesto Prievidza, kde sa uvedené práce vykonávali. Po ohliadnutí predmetných vecí sa zaviazal zistiť, či podľa vykonanej ohliadky je možné veci prevziať, nakoľko požadujú vydať veci v pôvodnom stave z toho dôvodu, že odstúpili od zmluvy. Nemá vedomosť o tom, v akom stave sa predmetné veci nachádzajú, nakoľko naposledy boli s odporcom v kontakte v r. 2007 kedy boli veci naposledy videné p. Šmídom.
Odporca na to uviedol, že naopak, on právnemu zástupcovi navrhovateľa poskytol tel. číslo, ale nekontaktoval ho. S právnym zástupcom navrhovateľa sa rozprávali len v tej rovine, kde sa nachádzajú motorové vozidlá, technické veci, koľko bolo investované do opravy. Po odročenom pojednávaní 27.1.2012 v zmysle dôvodu odročenia pripravil motorové vozidlá na odovzdanie. Má záujem predmetné veci vydať, prípadne sa mimosúdne dohodnúť, za týmto účelom žiadal opätovne o poskytnutie lehoty.
Na ďalšom pojednávaní konanom 11.9.2012 právny zástupca navrhovateľa trval na vrátení veci v pôvodnom stave, uskutočnila sa obhliadka stavu vozidiel, ktorej sa on osobne zúčastnil. Zistil, že obe vozidlá sú rozobraté, na jednom sa začalo pracovať, napriek tomu trvá na vydaní vecí v pôvodnom stave s výhradou úpravy návrhu, v prípade, že sa dokazovaním preukáže, že veci nie je možné vydať v tom stave v akom boli odovzdané, v zmysle § 95 O.s.p.. Má k dispozícii fotodokumentáciu stavu vozidiel v akom boli odovzdané a to k obom vozidlám. Túto má k dispozícii aj odporca.
Odporca sa vyjadril, že bol ochotný veci vydať v stave v akom sú.
Odporca Q. V. uviedol na pojednávaní, že s pánom A. sa dohodli, že budú pre neho vykonávať rekonštrukcie motorových vozidiel - veteránov, ktoré on mal sústredené vo Viedni. Pán A. chcel vtedy renováciu motorového vozidla V. XXX Sb, rok výroby XXXX, veterána, pričom komunikovali emailom a dohodli sa, že na tomto vozidle jeho firma vykoná prácu v objeme 6000 eur, rozsah týchto prác bol špecifikovaný v emailovej komunikácii. Na základe tejto dohody bolo vozidlo prevezené z Viedne na Slovensko. Koordinovať to mal J.. R. M.. Tento mal dohliadať na celú rekonštrukciu vozidla. Pri prehliadke motorového vozidla v autoservise zistili, že hoci na prvý pohľad vyzeralo auto v dobrom stave, malo obrovské nedostatky, o ktorých informovali p. A. prostredníctvom p. M.. Tu zistili, že pán M. nie je kompetentný rozhodovať o výške poškodenia motorového vozidla. Začala zdĺhavá komunikácia medzi p. M. a p. A.. Pán A. rozhodol, že výška poškodenia je taká, že sa neoplatí investovať do opravy dielov na tomto vozidle. Preto dal doviezť druhé motorové vozidlo, ktoré malo slúžiť ako náhradné diely na toto vozidlo. Obe vozidlá previezli cez hranice na Slovensko na ich náklady. Keď sa prevážalo na Slovensko druhé vozidlo, dal im p. A. zálohu 1500 eur. Pri obhliadke druhého motorového vozidla na Slovensku vybrali tie najlepšie diely a dali vozidlo č. 1 v návrhu, doplnené o najlepšie súčiastky z vozidla č. 2 v návrhu opieskovať renomovanej firme, ktorá sa týmto zaoberá. Po dovezení karosérie z tejto firmy do servisu, upozornili p. M., aby sa prišiel pozrieť na stav vozidla. Chcel ho upozorniť na prvý problém, aby videl stav vozidla po opieskovaní. Pán M. sa vyjadril, že pieskovaním sa vozidlo poškodilo. Preto potom toto vozidlo v takomto stave nechali, zakonzervovali - to znamená, do vozidla nainvestovali špeciálny nástrek. Od tohto času s nimi pán M. nekomunikoval. Pánovi M. dali 150 eur na telefonovanie s pánom A., lebo hovoril, že nemá na telefón. Práce na karosérii zastavili, kvôli tomu, že nemal kto rozhodnúť o tom, že opieskovanie bolo nekvalitné. Vznikol spor medzi navrhovateľom a nimi, že pieskovaním sa karoséria poškodila, čo tvrdí navrhovateľ a oni s tým nesúhlasia. Kým práce na karosérii stáli, pokračovali v rekonštrukcii motora, prevodovky, diferenciálu, čalúnenia a zakonzervovali karosériu vozidla č. 1, uschovali ju tam, kde je doteraz. Nemá problém veci vydať, ale v tom stave, v akom sú. Preto si prešli s pánom právnym zástupcom navrhovateľa aj tú druhú karosériu. Nemá problém s odovzdaním vecí a nežiada si ani nárok na finančnú náhradu nákladov, ktoré mali s rekonštrukciou vozidiel, ktorú doteraz vykonali. Úschova vozidla ich stála tiež nemalé finančné prostriedky. Dať vozidlá do pôvodného stavu sa nedá. Je ochotný vozidlá poskladať na ich náklady, aj keď je to nezmysel. Ale nesúhlasí s náhradou škody pánovi A., ani s uvedením veci do pôvodného stavu. S navrhovateľom mali uzavretú dohodu ústnu, žiadna písomná dohoda nebola. Je pravda, že prevzal odstúpenie od zmluvy. Vozidlá uskladnili. Po predložení listiny právnym zástupcom navrhovateľa č.l. 17 v spise uviedol, že to je jeden z dokladov o ktorých komunikovali s navrhovateľom a z ktorého vyplýva rozsah prác, ktorý si dohodli a odhadli ich cenu. Je pravda, že prevzal do pána A. zálohu 1500 eur. Len do konzervačných a lakýrnických prác investoval 40.000 Sk. Náklady do konzervácie chceli konzultovať s pánom M., ktorý ale s nimi už nekomunikoval. Keby to ale nezakonzervovali, tak by sa karoséria prvého vozidla rozpadla. Chceli postupovať podľa dohody o rekonštrukcii vozidla, ale tá cena bola potom enormná oproti tomu, čo sa dohodli a nemal s nimi kto operatívne vec konzultovať. Zlyhávala komunikácia, chcel postupovať pri rekonštrukcii podľa pokynov navrhovateľa, ale niekedy nedostali odpoveď na otázku aj tri týždne.
Svedok Ing. R. M. uviedol, že pri náhodnom stretnutí v Rakúsku sa zoznámil s pánom R. z Rakúska, zástupcom spoločnosti Autos und motors Viedeň, ktorý mal záujem o opravy veteránov, realizované na Slovensku a on cez známeho dohodol stretnutie s pánom V., ktorý mal o túto prácu záujem. Pri tomto prvom stretnutí pán A. nebol, bol v zahraničí. V mesiaci od októbra 2006 do januára 2007 všetko sprostredkovával Ing. W.. Prebehla komunikácia e-mailami, kde sa preberala cena za dielo, pracovné postupy a bola tam sprostredkovaná návšteva p. A. na Slovensku v novembri 2006, ktorá sa uskutočnila. Pán W. vtedy spolupracoval s p. V. a takto si cez W. vykonzultovali postupy aj cenu. Zo strany p. A. bola daná najavo nespokojnosť s p. W., načo sám navrhol, že odstúpi od spolupráce. Pán R. ho požiadal, aby sa išiel k p. V. pozrieť. V roku 2007 bol v servise asi 70 krát. Môže súdu predložiť dokumentáciu priebehu rokovaní s V.. V apríli 2007 dal pán V. auto odviezť na lakovanie do servisu v F. M., hoci malo byť vozidlo hotové do 4-5 mesiacov, nestalo sa tak. Stretol sa majiteľom servisu - p. Q. vo M.. Vyzval aj odporcu, aby tam išiel s nimi. Keďže sa s ním nedalo spojiť, išiel tam sám. Z tejto cesty vyhotovil zápis, ktorý poslal p. A.. V servise mu povedali, že p. V. tam vozidlo doviezol na lakovanie bez toho, aby ho na lakovanie pripravil, bolo ho potrebné na niektorých miestach vyzvárať, vybrúsiť, dodať kľučky, aby ho bolo možné lakovať, čo neurobil. Tiež mu v servise povedali, že bolo vozidlo poškodené pieskovaním vysokým tlakom, ktoré nebolo vôbec potrebné. V servise namietali, že V. neobjednal pred pieskovaním vozidla jeho prípravu na lakovanie, ani im pri dovoze auta nedal žiadne pokyny, čo s ním majú robiť, iba povedal „urobte to“. Pán V. potom odmietal spoluprácu, nechcel tam s p. M. ísť, preto tam išiel sám 24.10.2007, majiteľ servisu mu povedal, že vozidlo vôbec nemalo byť pieskované, pretože sa nezvratne
poškodila karoséria a nie je možné ju nalakovať, čo údajne oznámili V. s tým, aby si vozidlo zobral. Karosériu si p. V. zobral v roku 2008 v januári, bola tam 9 mesiacov. Hovoril, že karosériu pripravia a nalakujú. Takto tam stála 15 mesiacov. Vo M. v servise nastriekali na vozidlo nástrek, ktorý má chrániť karosériu pred zhrdzavením. V prvej polovici roku 2008 tiež navštívil p. V. asi 8 krát. Nakoniec na jeho výzvy prišiel p. A. v júni 2008, urobil si fotografie a tiež zistili, že sú tam nejaké poškodenia karosérie. Mali sa dohodnúť na ďalšom postupe, p. A. vyzýval p. V., aby mu povedal, v čom je problém, či potrebuje materiál, alebo niečo iné, ale p. V. nemal žiadne požiadavky. Všetko, čo predtým žiadal, mu bolo dodané. V roku 2008 mu pán A. poslal niekoľko mailov, aby auto odovzdal do marca 2009. Pán A. sa tu stretol s pánom K. na zastupovanie v tejto veci. Tento právnik napísal výzvu p. V. na ukončenie prác a lehotu, plus požiadavku, aby autá vydal v pôvodnom stave. Pán V. na to reagoval listom plným neprávd po porade zrejme so svojou právničkou, že p.M. objednal pieskovanie, že objednal aj opravu auta a pod. Išlo o nezmysly. V. sa mu ospravedlňoval, že tie veci písala právnička bez jeho vedomia. Vo februári 2009 napísal p. V. list p. A., ako reakciu na výzvu p. A., aby mu do marca 2009 urgentne opravil auto, inak sa obráti na súd. V tom liste napísal p. V., p. A., že opravu môže dokončiť, až keď dostane nejaké špeciálne diely, o ktorých nevie, kedy ich dostane a ani ich nešpecifikoval, čo za diely to boli. Preto doktor K. napísal odstúpenie od zmluvy o dielo a žiadal vrátenie áut, plus náklady, ktoré vznikli p. A.. Na základe toho chcel p. V. vozidlo dokončiť, doviezol ho do dielne z V. H., kde bolo uskladnené 15 mesiacov. V dielni preskúšali motor, bol v poriadku. Odmietal pristúpiť na nové písomné zmluvné dojednanie k oprave. Podľa jeho vedomostí boli dovezené na Slovensko dve autá, jedno v októbri 2006, to bolo vozidlo, ktoré si p. V. sám vyhliadol, že ho začne opravovať, aj si ho doviezol na B. a potom v januári 2007 bolo na základe požiadavky p. V. dovezené ďalšie, pretože po rozobratí prvého bolo zistené, že karoséria nie je vhodná na opravu a preto p. A. zabezpečil druhé auto, ktoré si bol tiež p. V. prevziať. Pieskovaná bola karoséria z druhého auta. Myslí si to. Vychádza z toho, že z mailovej komunikácie vyplýva - medzi W. a A., že tá prvá karoséria bola nevhodná na pieskovanie. Myslí si, že to prvé dovezené auto bolo v čase dovozu pojazdné, o tom druhom nevie.
Odporca k výpovedi svedka uviedol, že p. M. bol sprostredkovateľom a koordinátorom opráv - repasácie veterána. Vôbec nevie, kto je vlastníkom vozidla, s nikým nekomunikoval, nepodpisoval zmluvu. Vozidlo nie je znehodnotené, ale je zhodnotené. Myslel si, že pán M. bol poverený nejakou osobou v T. o ktorej sa domnieval, že je to pán A. - na zabezpečenie repasácie veterána. Po dovezení prvého vozidla na Slovensko sa pán M. takto o vozidlo aj zaujímal. Po rozobratí vozidla zistili, že vozidlo je závažne poškodené - prehrdzavená karoséria, vozidlo bolo plne pojazdné. Navrhli, aby výdavky, ktoré budú s opravou spojené zvážil p. A.. Na to p. A. zohnal ďalšie motorové vozidlo, v hodnote 500 dolárov, ktoré ale nebolo typovo zhodné s tým vozidlom, ktoré bolo dovezené - prvé bolo manuál, druhé bolo automat (prevodovka). Je pravda, že on vyhodnotil karosériu prvého vozidla ako vhodnú na opravu, vadné boli iné časti - dvere, blatníky. Kvôli týmto dielom sa zháňalo druhé auto a aj sa zohnalo za 500 dolárov. Bol ho zobrať vo Viedni, podľa neho dve dopravy z Viedne do Prievidze pohltili zloženú zálohu 1500 eur, ktorú im dal p. A. pri preberaní druhého vozidla. Súdu predloží vo farbe fotodokumentáciu motorového vozidla - prvého pred dovezením, po jeho demontáži a po opieskovaní jednotlivých dielov tohto vozidla. On toto prvé vozidlo s dverami a blatníkmi z druhého vozidla odovzdal lakiernikovi p. M., ktorý bol v prenájme v servise u p. Q.. Toto vozidlo dali opieskovať bez ďalších úprav zámerne, pretože chceli záruku na lakovanie a aby teda lakiernik videl skutočný stav vozidla. Na vozidlo bol nastriekaný reaktívny základ proti hrdzi, ktorý on zaplatil a doniesol do lakovne. V tom čase nekomunikoval s p. M. a bez konzultácie s majiteľom odmietal vo veci konať. Nemal partnera na komunikáciu na Slovensku, preto dal vozidlo zakonzervovať, dôvodom bola absencia komunikácie s p. M.. Pri opieskovaní druhého motorového vozidla zistil, že dvere po opieskovaní bolo treba vyvariť, a potreboval vedieť, či ich bude prípadne nahrádzať inými dverami. Po opieskovaní totiž všetky dvere, ktoré na vozidlo dali aj z tej ďalšej karosérie boli deravé a bolo treba rozhodnúť, či sa to bude vyvárať, alebo sa budú zháňať nové dvere. S týmto sa obrátil na p. M. a nevedel rozhodnúť. Požiadali p. M. o ďalšie náhradné diely, ktoré prišli a mohli medzitým vykonávať čalúnenie sedadiel, repasáciu motora, prevodovky. Ohľadom deravých dverí s nimi nikto nekomunikoval p. M. nemal právomoc rozhodnúť. Nerozhodli sa sami o ďalšom postupe, pretože prichádzalo do úvahy viacero technologických postupov, z ktorých je každý špecifický a musel o nich niekto rozhodnúť. Postupy sú rozdielne z hľadiska trvácnosti. Pán W. bol podľa neho len prekladateľ. Podľa neho je to vozidlo zhodnotené tým násterkom, sú zrenovované sedačky, boli ušité originál poťahy, bola zrenovovaná prevodovka, motor, spojka, diferenciál, predná náprava, zadná náprava. Vozidlo sa skladalo z dvoch vozidiel. Vozidlo sa pieskovaním neznehodnotilo a preto nenavrhuje v tomto smere znalca z jeho strany. Má fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že z odstránenia hrdze v časti kufra a na predných dverách oboch je zrejmé, že nebol vyvinutý pri pieskovaní taký tlak, ktorý by poškodil časti
vozidla. Vozidlo neopravil, lebo nemal koordinátora. Odporca ďalej tvrdil, že ďalšia oprava sa zasekla na nedostatku peňazí. Tie technologické postupy sa líšili aj cenou. On nemal možnosť zavolať p. A., že potrebuje trojhrannú skrutku M 7, stúpanie 3, lebo takých položiek bolo tisíc o ktorých bolo treba rozhodnúť, či sa dá náhrada, alebo pôvodné, napr. tesnenie je tam z dubového dreva.
Svedok M. k tomu uviedol, že p. A. oznámil odporcovi najmenej dvakrát, že sa môže priamo na neho obracať aj v slovenčine, že tam má ľudí, čo mu to preložia. Pochybuje, že je odporca schopný vozidlo dokončiť. Všetko čo potreboval mal k dispozícii. Nikdy nebola žiadna požiadavka, ktorej by p. A. nevyhovel. Odporca sa ho nikdy nepýtal, akým technologickým postupom má plátať diery na dverách po opieskovaní. Trvá na tom, že opravu vozidla V. robil závislou na dodaní nešpecifikovaných dielov. Podľa neho je to vozidlo poškodené a potvrdzuje to aj to, že sa ďalší postup zasekol na lakovaní. Myslí si, že to už nechcel nikto v tom stave robiť.
Svedok M. podal vo veci aj písomné vyjadrenie, podľa ktorého sa navrhovateľ a odporca dohodli na rozsahu prác , ako aj o časových (4-5 mesiacov ) a finančných záležitostiach (6259 eur). Odporca porušil svoju povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré malo obsahovať rozsah predmetu diela, cenu a vykonanie a čas zhotovenia. Termín bol dohodnutý, nikto ho nespochybnil. Dňa 26.11.2006 pozval odporca majiteľa auta k nemu, aby spoločne posúdili rozobraté auto. Na základe požiadavky odporcu splnil p. A. všetky požiadavky na súčinnosť pri zabezpečovaní materiálu a dodal mu kompletný výfuk, sadu tesniacich prvkov, poťahový materiál, a dokonca celé ďalšie auto, z ktorého sa mala použiť karoséria a súčiastky potrebné na skompletizovanie vozidla. Nič ďalšie odporca počas šiestich rokov nepožadoval. Je pre neho nepochopiteľné, že až na súde sa dozvedel svedok, že odporca potreboval nejakú skrutku a ďalších 1000 vecí. Pán A. odporcovi priamo alebo cez p. W. zaslal 25 mailov a listov na dodržanie dohody a termínu. V novembri a decembri 2006 prebehla intenzívna komunikácia, prostredníctvom p. W., p. A. písal odporcovi, že pokým nemá viac informácií, nemôže sa vo veci rozhodnúť, ak sa nedohodnú, žiada vozidlo zložiť a dopraviť do M.. (mail z 14.12.2006 a z 21.12.2006), odporca opravu za dohodnutých podmienok akceptoval. Neskôr, keď mu boli dávané výzvy na dodatočné plnenie zákazky z 11.9.2008, 21.10.2008, 16.12.2008, tieto bez vysvetlenia nerešpektoval a nedodržal. Na výzvu z 15.4.2009 ktorou navrhovateľ od zmluvy odstúpil, autá a materiál nevrátil. V marci 2009 napísal odporca navrhovateľovi list, v ktorom uviedol, že auto chce dokončiť, ale chýbajú mu nejaké náhradné diely a nevie, kedy ich zaistí. Pritom ale neuviedol o aké diely ide a kde ich objednal a pod... Mailom z 29.11.2006 ho navrhovateľ požiadal o informáciu, aké by boli náklady na tapacírovanie vozidla, kedy zvažoval ešte tapacírovanie v Rakúsku. Následne navrhovateľ zakúpil drahé poťahové látky v Nemecku, originálnu kombináciu a poslal ich odporcovi. Sám odporca sa po tapacírovaní vyjadril, že je to „zvrzané“, odporca pri návšteve 26.6.2008 zistil znehodnotenie týchto látok zašpinením, čo si aj zafotil. Odporca po tom, ako karosériu pripravil na lakovanie, previezol ju do F. M.. Podľa vyjadrenia majiteľa servisu karoséria nebola pripravená na lakovanie, chýbali výstuhy a dvere, blatníky boli zle vyvarené, nevybrúsené, karoséria bola deformovaná ( zápis z 26.7.2007 a záznam z 24.10.2007). Odporca, ktorý vozidlo doviezol do opravovne nedoložil v tomto servise objednávku a nešpecifikoval rozsah potrebných prác, neoznámil ani číslo farby, ktoré oznámil navrhovateľ odporcovi. Karosériu tam nechal 9 mesiacov a odporca ju odviezol 10.1.2008. Je otázne, či odporca financoval antikorózny nástrek auta, ak áno, mal by predložiť faktúru. Karosériu odporca 10.1.2008 previezol do malej H., kde stála do 17.4.2009. Náklady na skladovanie boli nedôvodné, zákazku mal vykonať do 4-5 mesiacov. Odporca nepreukázal náklady na pieskovanie, hoci ako dôvod nepokračovania v prácach, uvádzal okrem iného to že bola karoséria poškodená pieskovaním. Ďalšie práce na lakovaní boli odmietnuté z dôvodu poškodenia pri opieskovaní. K znehodnoteniu vozidiel došlo aj nevhodným 6- ročným skladovaním v nevhodných podmienkach.
Navrhovateľ 26.10.2012 doručil súdu návrh na zmenu návrhu, vzhľadom na to, že odporca odmietol veci vydať v pôvodnom stave a navrhovateľ nemá záujem na vydaní týchto vecí v stave ktorý nezodpovedá stavu v akom veci odovzdal odporcovi. Preto súd návrhu vyhovel a uznesením 9C 52/2011 zo 4.12.2012 súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť na účet navrhovateľa sumu 14.090,01 EUR a nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania a do rúk právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vyzval 18.10.2013 účastníkov na vydanie dokumentácie ktorú majú k dispozícii na určenie hodnoty motorových vozidiel ku dňu ich odovzdania, odporca fotodokumentáciu predložil 28.11.2013 v počte 17 kusov, navrhovateľ sa k nej vyjadril a predložil dokumenty dňa 4.2.2014.
Uznesením 9C 52/2011 z 2.10.2014 súd vzhľadom na sporné tvrdenia účastníkov vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru cestná doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, odhad hodnoty historických vozidiel. Za znalca bol pribratý Jozef M. a jeho úlohou bolo stanoviť trhovú hodnotu osobného motorového vozidla Mercedes 220 Sb, rok výroby 1962, výrobné číslo karosérie: XXXXXXXXXXXXXX a výrobné číslo motora XXXXXXXXXXXXXX , ku dňu 29.10.2006 v stave, v akom ho prevzal odporca, stanoviť trhovú hodnotu osobného motorového vozidla Mercedes 220 Sb rok výroby 1964, výrobné číslo karosérie: XXX.XXX-XX-XXX 654 ku dňu 13.1.2007 v stave, v akom ho prevzal odporca, stanoviť trhovú hodnotu vecí látky na tapacírovanie, výfuku, sady tesnení, tesnení pre všetky okná, okenných líšt, poistných pásov, ku dňu ich odovzdania odporcovi. Účastníkom konania bolo uložené, aby poskytli znalcovi potrebnú súčinnosť, podali potrebné vysvetlenia, predložili listiny a umožnili vstup do priestorov za účelom výkonu znaleckých úkonov, ohliadku vozidiel. Znalcovi spolu s uznesením boli doručené listiny: kópia technického preukazu čl. 9-10, pokladničné bloky čl.11-17, kópie dokladov z prílohovej obálky čl.92-kúpna zmluva s prehlásením, pokladničné bloky, predložená fotodokumentácia, vyjadrenie navrhovateľa č.l.94-95 zo spisu.
Znalec v prípise z 18.12.2015 oznámil súdu, že bola vykonaná ohliadka oboch vozidiel, ktoré boli ťažko prístupné, zapratané inými vozidlami, preto nemohol overiť výrobné čísla vozidiel. Vozidlo prijaté do opravy ako prvé malo výrobné číslo XXX.XXX-XX-XXXXXXX zodpovedá údajom v spise a údajom na kúpnopredajnej zmluve. Výrobné číslo motora XXX.XXX-XX-XXXXXX nebolo na predvedených motoroch zistené ( obidva motory mali byť vymontované z vozidiel navrhovateľa). Číslo motora vymontovaného z vozidla je XXX.XXX-XX-XXXXXX, nezodpovedá údajom na faktúre z roku 1994 - poplatok 25000 schilingov. Na vozidle dodanom ako náhradný diel bolo uvedené číslo XXX.XXX-XX- XXXXXX, je to číslo podvozka, toto nebolo zistené, pretože chýba výrobný štítok , výrobné číslo uvedené na mieste obvyklom je XXX.XXX-XX-XXXXX, je to číslo karosérie, k číslu podvozka nie je možný prístup. O číslo motora preto požiadal znalec výrobcu. Podľa fotodokumentácie č.l.121-125 v znaleckom posudku znalec ohliadal značne skorodované vozidlá, v rozobratom stave, súčiastky boli nahádzané na kope osobitne. Ohliadky boli vykonané 4.11.a 12.12.2015. Pokiaľ išlo o opravované vozidlo Mercedes 220 Sb, rok výroby 1962, výrobné číslo karosérie: XXXXXXXXXXXXXX a výrobné číslo motora XXXXXXXXXXXXXX znalec ohliadkou zistil, že ,, bolo v rozobratom stave, vybratý motor, spojka a prevodovka, z interiéru zdemontované sedadlá. Z celku karoséria je demontovaný ľavý predný blatník, z výbavy karosérie sú zdemontované svetlomety a svetlá, oba nárazníky. Znalec zistil dávnejšie opravy prehrdzavenej karosérie plechovými záplatami“. K druhému vozidlu, Mercedes 220 Sb rok výroby 1964, výrobné číslo karosérie: XXX.XXX-XX-XXX 654, zistil, že vozidlo bolo v čase ohliadky v rozobratom stave, bol vybratý motor a spojka a prevodovka. Z interiéru sú zdemontované sedadlá, obloženie dverí, čalúnenie a rozobratá je prístrojová doska. Zo skupiny výbava karosérie sú demontované svetlomety a svetlá, oba nárazníky, lišty, znaky, zámky, dverí, masky chladiča a el. vodiče. Ohliadka bola vykonaná tiež 4.11.a 12.12.2015, vozidlo bolo nepojazdné, bola vymontovaná hnacia skupina: motor , spojka, prevodovka, demontovaný interiér, sklá a lišty. Časť plochy karosérie zbavená lakovania pieskovaním, vytmelená, časť karosérie má základné lakovanie. Vozidlo je odstavené v dielni lakovacieho servisu v Prievidzi, prikryté fóliou, znečistené prachom z brúsenia pripravovaných karosérií, založené nepotrebnými dielmi. Podľa záverov znaleckého posudku znalca Q. M. vychádzajúceho z ohliadky vecí, listín: kópia technického preukazu čl. 9-10, pokladničné bloky čl.11-17, kópie dokladov z prílohovej obálky čl.92- kúpna zmluva s prehlásením, pokladničné bloky, predložená fotodokumentácia, vyjadrenie navrhovateľa č.l.94-95 zo spisu, bola všeobecná hodnota vozidla mercedes Benz 220Sb v.č. XXX.XXX-XX-XXXXXX ku 29.10.2006 2200 eur a vozidla Mercedes Benz 220S Automatic, v. č. vozidla XXX.XXX-XX-XXXXXX k januáru 2007 2000 eur. Všeobecná hodnota vecí- odovzdaného materiálu odporcovi predstavuje k 11.1. a 4.4.2007 sumu 2590,01 eur. Právny zástupca odporcu na pojednávaní 22.3.2016 uviedol, že s návrhom navrhovateľa - o zaplatenie 14.091 eur nesúhlasí z dôvodu, že navrhovateľ si objednal u odporcu zhotovenie diela - rekonštrukcia veterána. Odporca toto dielo začal zhotovovať, vykonávať rekonštrukciu áut. Z dôvodu, že odporca zistil, že tieto autá nie je možné zrekonštruovať v zmysle pôvodnej dohody s navrhovateľom, prerušil zhotovovanie diela a požiadal navrhovateľa o súčinnosť, teda o koordináciu ďalšieho postupu. Na tieto výzvy navrhovateľ nereagoval a z tohto dôvodu odporca nemohol v ďalšom zhotovovaní diela pokračovať. Následne navrhovateľ od zmluvy odstúpil. V tomto odstúpení od zmluvy žiadal o vydanie poskytnutého plnenia od odporcu. Následne navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na vydanie vecí, teda áut, ktoré sa mali rekonštruovať. Z dôvodu, že tieto autá nebol odporca schopný vydať v stave, ako
ich prevzal, upravil navrhovateľ svoj návrh tak, že namiesto vydania vecí žiada zaplatenie predmetnej sumy. Odporca nebol schopný a nebolo to ani v jeho silách, aby odovzdal navrhovateľovi autá v stave, v akom ich prevzal, z dôvodu, že predmetom tejto zmluvy o dielo bola rekonštrukcia týchto áut, teda mechanický zásah do týchto vecí, táto rekonštrukcia áut sa z časti uskutočnila a z tohto dôvodu nemohli byť predmetné autá vydané, ako boli prevzaté. Navrhovateľovi opakovane umožnili, aby si autá prevzal, pričom ho vyzývali, aby odporcovi zaplatil sumu za už vykonané práce na diele. Z tohto dôvodu nie je dôvodný návrh na zaplatenie požadovanej čiastky. Odporca je stále pripravený predmetné motorové vozidlá navrhovateľovi odovzdať. Vykonanými prácami na motorových vozidlách sa hodnota týchto motorových vozidiel zvýšila o cenu takto vykonaných prác. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
Podľa nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):
Rozsah pôsobnosti:
1. Toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci. 2. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené: a) osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb bez toho, aby bol dotknutý článok 13; b) záväzky vyplývajúce z rodinných vzťahov a vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky vrátane vyživovacej povinnosti; c) záväzky vyplývajúce z majetkových režimov manželov alebo z majetkových režimov vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky ako manželstvo, a z dedenia zo závetu alebo zo zákona; d) záväzky vyplývajúce zo zmeniek, šekov a dlžobných úpisov a iných prevoditeľných cenných papierov v rozsahu, v ktorom záväzky z takýchto iných prevoditeľných cenných papierov vyplývajú z ich prevoditeľnej povahy; e) rozhodcovské zmluvy a dohody o voľbe súdu; f) otázky upravené právom obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej a osobná zodpovednosť osôb konajúcich za spoločnosť a členov za záväzky obchodnej spoločnosti alebo subjektu; g) otázka, či zástupca môže zaväzovať zastúpeného alebo orgán môže zaväzovať spoločnosť alebo iný subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej voči tretím osobám; h) zriadenie poručníckych fondov a vzťahy medzi ich zakladateľmi, správcami a oprávnenými z poručníckeho fondu; i) záväzky vyplývajúce z rokovaní pred uzavretím zmluvy; j) poistné zmluvy vyplývajúce z operácií vykonávaných inými organizáciami ako podnikmi uvedenými v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení [14], ktorých cieľom je poskytovať plnenia zamestnaným osobám alebo samostatne zárobkovo činným osobám patriacich k podniku alebo skupine podnikov alebo k povolaniu alebo skupine povolaní v prípade úmrtia alebo dožitia alebo prerušenia alebo skrátenia činnosti alebo choroby súvisiacej s prácou alebo úrazu na pracovisku.
Podľa Článku 3 tohto nariadenia o voľbe rozhodného práva:
1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
2. Zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby uskutočnenej podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 11, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.
3. Ak sa v čase voľby všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v inej krajine, než je krajina, ktorej právo sa zvolilo, voľba strán nemá vplyv na uplatnenie ustanovení práva tejto inej krajiny, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou.
4. Ak sa v čase voľby všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v jednom alebo viacerých členských štátoch, voľba iného rozhodného práva stranami ako právneho poriadku členského štátu nemá vplyv na uplatnenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré sú prípadne vykonané v práve členského štátu konajúceho súdu a od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou.
5. Existencia a platnosť dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článkov 10, 11 a 13.
Podľa článku 4 nariadenia je rozhodné právo pri absencii voľby:
1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb;.....
Podľa § 3 ods. 1) Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 652 Občianskeho zákonníka ods. 1) ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa § 652 Občianskeho zákonníka ods. 2), opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.
Podľa § 48 ods. 1) Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2) tohto ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka ods. 1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2) tohto ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ods. 3) tohto ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak. Podľa § 560 občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. V tomto prípade sú dlžník a veriteľ voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, pretože majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne voči sebe navzájom majú právo plnenie požadovať. Ak účastník požaduje plnenie zo vzájomného záväzku bez toho, aby sám splnil, alebo že je pripravený splniť, druhý účastník má právo uplatniť námietku nesplnenia zmluvy. Podmienkou plnenia jedného z účastníkov zmluvy je súčasné alebo bezprostredne nasledujúce plnenie druhým účastníkom. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Podľa ods. 2) plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Podľa ods. 3) ak sa nemožnosť týka len
časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa plnenie nepovažuje za nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dohodnutom čase. Keďže plnenie poskytnuté za týchto podmienok znamená určitú nevýhodu pre veriteľa, požiadavka ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka , že to nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj tu. Odsek 3 upravuje zánik celého záväzku, hoci sa nemožnosť plnenia týka len jeho časti, v tom prípade, keď to vyplýva z povahy zmluvy alebo účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi v čase uzavretia zmluvy známy, pričom čiastočné plnenie nemá pre veriteľa hospodársky význam. Záväzok by nezanikol len vtedy, ak by veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámil dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. Podľa § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený. Podľa ods. 2) tohto ustanovenia právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a nebolo sporné, že navrhovateľ ako fyzická osoba - občan Rakúskej republiky si u odporcu - živnostník podnikajúci po obchodným menom Q.. V. J. XXXXXXXX s miestom podnikania M. X W., ústne objednal opravu a úpravu veci a to osobného motorového vozidla Mercedes 220 Sb rok výroby 1962, výrobné číslo karosérie XXX.XXX - XX - XXXXXX a výrobné číslo motora XXXXXXXXXXXXXX vo vlastníctve navrhovateľa, veterána. Odporca si vozidlo ohliadol u navrhovateľa vo M. 26. 10. 2006 s tým, že vyjadril ústne ochotu vozidlo navrhovateľovi opraviť v termíne do 5 mesiacov. Dňa 29. 10. 2006 si odporca vozidlo prevzal v mieste bydliska navrhovateľa previezol do Slovenskej republiky na opravu. Navrhovateľ poveril J.. W. obstarávaním všetkých záležitostí v súvislosti s opravou. Po prevzatí vozidla odporcom navrhovateľ 29. 11. 2006 osobne navštívil odporcu pričom došlo k dohode o rozsahu opráv - oprave karosérie, jej lakovaní, o oprave motora, potrubí a úprave interiéru. Odporca začal s demontážou karosérie a ostatných častí vozidla. Následne konštatoval, že pôvodná karoséria nie je vhodná na opravu. Preto navrhovateľ zabezpečil druhé vozidlo s kvalitnou karosériou - na základe požiadavky odporcu zabezpečil navrhovateľ druhé vozidlo z USA Mercedes 220 Sb rok výroby 1964, výrobné číslo karosérie XXXXXX - XX - XXX XXX. Na opravu pôvodného vozidla mal použiť karosériu z 2. vozidla. Druhé vozidlo prevzal odporca vo Viedni dňa 13. 1. 2007, kedy prevzal aj zálohu 1500 eur. Tiež nebolo sporné, že dňa 13. 1. 2007 navrhovateľ vyplatil zálohu zamestnancovi odporcu pánovi A. vo výške 1500 eur na opravu vozidla. Nebolo sporné, že vzhľadom na splnenie podmienok, ktoré požadoval odporca, odporca doložil navrhovateľovi celý postup opravy na vozidle aj s konečnou cenou opravy. Konečná cena opravy bola určená na sumu 6259 eura.
Zároveň odporca požadoval od navrhovateľa ďalšie veci na opravu - špeciálnu látku na tapacírovanie v dvoch vyhotoveniach ktorú navrhovateľ zaplatil 14. 4. 2007 v celkovej cene 934,15 euro od dodávateľa W. B. faktúra číslo XXXX a následne zaslal odporcovi, ktorý túto prevzal. Ďalej prevzal kompletný výfuk, sadu tesnení, tesnenia pre okná, okenné lišty, poistné pásy celkovej výške 1655,86 eur, (faktúra číslo XXXXXX), ktoré boli odoslané priamo od dodávateľa Depot, Dottenheim odporcovi.
Navrhovateľ tvrdil, že od marca 2007 poveril navrhovateľ riešením tejto záležitosti J.. R. M., dovtedy poveril J.. W. obstarávaním všetkých záležitostí v súvislosti s opravou. S týmto tvrdením odporca nesúhlasil, namietal, že W. bol len prekladateľ, on nemal s kým komunikovať o oprave. Pokiaľ odporca uviedol, že ohľadom deravých dverí po opieskovaní s nimi nikto nekomunikoval, p. M. nemal právomoc
rozhodnúť, tieto tvrdenia odporcu súd nepovažuje za pravdivé a relevantné, pretože odporca ich nepreukázal a priamo na navrhovateľa mal minimálne e-mailový kontakt, ktorým sa podľa vlastnej výpovede dohodol s navrhovateľom na oprave a nič mu nebránilo sa na navrhovateľa osobne, telefonicky, písomne alebo faxom obrátiť, pokiaľ potreboval ohľadom ďalšieho postupu pokyny, materiál alebo informácie. Navrhovateľ dovtedy na jeho požiadavky nesporne vždy reagoval dodaním vecí potrebných na opravu, karosérie, náhradných dielov, látky a pod...
Odporca namietal, že po opieskovaní vozidla bolo potrebné posúdiť kvalitu opieskovania, ktorú pri návšteve servisu namietal J..M.. Jeho tvrdenia si však navzájom vnútorne odporujú, keď uvádza, že p. M. nebol kompetentný, na druhej strane po vyjadrení p. M., že karoséria je poškodená pieskovaním, upustil odporca od ďalšej opravy, hoci podľa neho karoséria pieskovaním poškodená nebola. Zo žiadneho dôkazu však nevyplynulo, že by dostal odporca ako zhotoviteľ pokyn od navrhovateľa alebo jeho zástupcu a netvrdí to ani odporca, po opieskovaní nepokračovať v oprave, práve naopak navrhovateľ odporcu písomne vyzýval, aby dielo dokončil a toto odovzdal. Tiež neboli preukázané iné výzvy zo strany odporcu na súčinnosť navrhovateľa. Naopak, navrhovateľ vyzýval na dokončenie diela odporcu, čo potvrdil svedok M., a aj podľa vyjadrenia navrhovateľa svoje výzvy navrhovateľ realizoval osobne, telefonicky, prostredníctvom povereného zástupcu J..M., ako aj faxom, napr. 27.9.2007 a 29.10.2007. Zástupca navrhovateľa prejavoval záujem o vec a zisťoval prečo dielo nie je hotové. Tento zistil, že informácie odporcu nie sú objektívne, preto 26. 7. 2007 navštívil servis v Prievidzi, o čom bol urobený zápis. Navrhovateľ zo zápisu zrealizovaného J..M. 26. 7. 2007 zistil, že došlo k znehodnoteniu karosérie, o čom svedčí aj osobná ohliadka 26. 6. 2008, kedy navrhovateľ nafotil celkový stav predmetu opravy. Napriek tomu, keďže od prevzatia veci uplynula doba viac ako 2 roky, dňa 11. 9. 2008 navrhovateľ vyzval odporcu prostredníctvom právneho zástupcu na dodatočné plnenie s tým, že ak dielo nevyhotoví do 15. decembra 2008, tak od zmluvy odstúpi. K plneniu nedošlo, preto navrhovateľ 15. 4. 2009 od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na vrátenie vecí.
Súd právny vzťah navrhovateľa a odporcu posúdil na základe nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a požil právny poriadok štátu, v ktorom mal odporca miesto výkonu služby- miesto pobytu a teda podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. platného a účinného na území Slovenskej republiky, v ktorej mal odporca miesto obvyklého pobytu, ako vzťah vzniknutý na základe zmluvy o oprave a úprave veci podľa § 652- 656 Občianskeho zákonníka. Na vzťahy zo zmluvy neupravené v týchto ustanoveniach Občianskeho zákonníka aplikoval všeobecné ustanovenia ôsmej časti Občianskeho zákonníka o záväzkovom práve. Navrhovateľ v roku 2006 žiadal odporcu aby vykonal opravu a úpravu veci vozidla Mercedes 220 Sb rok výroby 1962, výrobné číslo karosérie XXX.XXX - XX - XXXXXX a výrobné číslo motora XXXXXXXXXXXXXX vo vlastníctve navrhovateľa, veterána a zhotoviteľ - odporca sa zaviazal vykonať opravu alebo úpravu veci - veterána špecifikovaného v návrhu. Zákon na platnosť tejto zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Účastníci zhodne uviedli že e- mailovou komunikáciou ustálili rozsah opravy a úpravy vozidla. Zmluva bola riadne uzavretá, účastníci sa dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, o predmete opravy a úpravy veci, rozsahu prác i na cene opravy a úpravy. Následne odporca nepokračoval v oprave, čo odôvodnil nedostatkom komunikácie s navrhovateľom, s tým, že nepochopiteľne trval na tom, že bolo potrebné posúdiť kvalitu opieskovania, hoci podľa neho bolo urobené riadne. Odporca však nepreukázal, že by navrhovateľ nesplnil s poukazom na § 560 Občianskeho zákonníka nejakú povinnosť, ani že ho márne vyzýval na súčinnosť. Napriek takémuto zistenému poškodeniu karosérie pri opieskovaní (teda postupom zhotoviteľa), ktoré poškodenie naviac odporca poprel, teda tvrdil, že bolo vykonané riadne a s odbornou starostlivosťou, oznámil navrhovateľ odporcovi písomne, že trvá na dokončení opravy a úpravy veci, pričom určil lehotu do 15.12.2008. Odporca napriek tomu opravu nedokončil, ani nevyzval navrhovateľa na akúkoľvek súčinnosť. Odstúpením od zmluvy pre nesplnenie záväzku v určenej lehote, došlo k zániku zmluvy 15.4.2009. Teda vznikol obidvom stranám nárok na vydanie plnenia zo zmluvy, ktorá zanikla. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Navrhovateľ nesporne dodal odporcovi na základe zmluvy motorové vozidlo Mercedes 220Sb rok výroby 1962, výrobné číslo karosérie XXX.XXX - XX - XXXXXX a výrobné číslo motora XXXXXXXXXXXXXX, druhé vozidlo z USA Mercedes 220 Sb rok výroby 1964, výrobné číslo karosérie XXXXXX - XX - XXX XXX, ďalšie veci na opravu - špeciálnu látku na tapacírovanie v dvoch vyhotoveniach ktorú navrhovateľ
zaplatil 14. 4. 2007 v celkovej cene 934,15 euro od dodávateľa W. B. faktúra číslo XXXX a následne zaslal odporcovi ktorý túto prevzal, tiež mu dodal kompletný výfuk, sadu tesnení, tesnenia pre okná, okenné lišty, poistné pásy celkovej výške 1655,86 eur, faktúra číslo 070033, ktoré boli odoslané priamo od dodávateľa Depot, Dottenheim odporcovi. Odovzdal mu aj hotovosť 1500 eur ako zálohu na opravu veci. Naproti tomu odporca nepreukázal vôbec vynaloženie žiadnych tvrdených nákladov v súvislosti s realizáciou zmluvy. Pokiaľ odporca tvrdil, že v priebehu rekonštrukcie vozidla zistil, že vozidlo nie je možné rekonštruovať podľa pôvodnej dohody, tvrdil že prerušil rekonštrukciu a požiadal odporcu o súčinnosť a tento mu ju neposkytol, túto skutočnosť nijako nepreukázal. Súd tvrdenia odporcu, že dielo nedokončil preto, že nebol navrhovateľ súčinný nemal za dôvodné, ako je vyššie uvedené, nič mu nebránilo obrátiť sa priamo na navrhovateľa, ak mal pochybnosti o ďalšom postupe, avšak ničím nepreukázal, že by sa na navrhovateľa so žiadosťou o súčinnosť obrátil a tento mu ju neposkytol. Ďalej pokiaľ odporca poukázal, že vozidlá nebolo možné vydať v pôvodnom stave, ako to pôvodne návrhom žiadal navrhovateľ, vozidlá bol pripravený vydať navrhovateľovi po zaplatení sumy za vykonané práce, je stále pripravený vozidlá odovzdať, pričom hodnota týchto vozidiel sa zvýšila o cenu vykonaných prác, súd tu poukazuje, že v prípade ak by aj jeho tvrdenia boli o zhodnotení vozidiel pravdivé, tým, že takto zhodnotené vozidlá, prevzatý materiál, má k dispozícii, nepochybne by došlo k započítaniu ceny prác vykonaných odporcom. Súd však považoval tvrdenia odporcu o zhodnotení prevzatých vecí -opravovaného vozidla, vozidla na výmenu karosérie a ostatných náhradných súčiastok za nepreukázané. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa a v priebehu konania bolo výpoveďou svedka M. a znaleckým dokazovaním preukázané, že veci nie je možné vydať v pôvodnom stave. Právu odporcu na započítanie hodnoty vykonaných prác proti pohľadávke navrhovateľa nebolo možné priznať ochranu aj preto, že výkon tohto práva by bol podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania aj z dokumentácie obsiahnutej v znaleckom posudku a zistení znalca je zrejmé, že vozidlá sú rozmontované, po demontáži odporcom nemajú ani pôvodne dodaný motor, sú zhrdzavené, látky na tapacírovanie znečistené. V prípade, ak by súd pripustil započítanie, bol by navrhovateľ vystavený tomu, že hoci by poskytol všetku potrebnú súčinnosť, dodatočnú lehotu na plnenie a výsledkom opravy sú rozmontované „zakonzervované“ karosérie, súčiastky áut, bez motora, znečistenú látku a pod, mal by ešte platiť odporcovi sumu za vynaložené náklady. Preto nemožno výkonu práva odporcu spočívajúcemu v započítaní akejkoľvek jeho pohľadávky priznať právnu ochranu, osobitne s dôrazom na to, že odporca, napriek prísľubom, z dôvodov, ktoré v priebehu vykonávania diela navrhovateľovi preukázateľne nešpecifikoval, dielo napriek dostatočnej dodatočnej lehote do 15.12.2008, ktorá mu bola preukázateľne daná, nedokončil a veci prevzaté od navrhovateľa uviedol do vyššie popísaného stavu. Dôvody nedokončenia diela nakoniec neobjasnil ani súdu. Na základe týchto skutočností, súd vyhovel návrhu v časti sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, pretože bolo preukázané, že vydanie toho, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením nie je dobre možné a musí sa poskytnúť peňažná náhrada a to v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote vozidla mercedes Benz 220Sb v.č. XXX.XXX-XX-XXXXXX ku 29.10.2006: 2200 eur, vozidla Mercedes Benz 220S Automatic, v. č. vozidla XXX.XXX-XX-XXXXXX k januáru 2007: 2000 eur, všeobecnej hodnote vecí - odovzdaného materiálu odporcovi (špeciálna látka na tapacírovanie v dvoch vyhotoveniach, ktorú navrhovateľ zaplatil 14. 4. 2007 v celkovej cene 934,15 euro od dodávateľa Peter Steenbuck faktúra číslo 4124 a následne zaslal odporcovi ktorý túto prevzal, tiež mu dodal kompletný výfuk, sadu tesnení, tesnenia pre okná, okenné lišty, poistné pásy celkovej výške 1655,86 eur, faktúra číslo 070033, ktoré boli odoslané priamo od dodávateľa Depot, Dottenheim), ktorá predstavuje k 11.1. a 4.4.2007 sumu 2590,01 eur. Nepochybné bolo i odovzdanie sumy 1500 eur odporcovi, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 8290,01 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.