Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-356-2014.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/356/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľky: K. V., U.. XX.X.XXXX, Y. XX H. R., zastúpená advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, AK trnavská cesta 104 v Bratislave, proti odporcovi: Slovenská republika, v zastúpení Okresným úradom v Bratislave, Staromestská 6 v Bratislave, o určenie dedičského práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že navrhovateľka je dedičkou zo zákona po poručiteľke K. L., A. L., narodenej X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/XX H. R..
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 99,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia 287,32 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, č.ú.: E., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na súd dňa 23.12.2014 domáhala, aby súd rozhodol v znení, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.
Návrh odôvodnila tým, že je závetnou dedičkou po poručiteľke K. L. na základe Závetu zo dňa 16.7.2012. Dedičské konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 38D/158/2013. Súd o časti dedičstva rozhodol tak, že majetok odkázaný poručiteľkou navrhovateľke, potvrdil uznesením zo dňa 11.11.2014. Zároveň navrhovateľku vo zvyšnej časti majetku spadajúceho pod dedenie zo zákona, odkázal na podanie žaloby na súd.
Poručiteľka zomrela bezdetná a bez súrodencov. Žila sama až do jesene 2011, kedy začala žiť v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v byte na E. Č.. XX H. R.. Navrhovateľka sa o ňu starala najmä po tom, čo poručiteľka ochorela na pásový opar a jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil. Ochorenie jej spôsobovalo veľké bolesti a vyžadovalo jej opateru. Navrhovateľka jej ošetrovala pľuzgiere, niekoľkokrát denne ju natierala, umývala a prezliekala. Okrem toho zabezpečovala všetky domáce práce, prala, upratovala, žehlila, chodievala na nákupy a pripravovala jedlo. Náklady na bývanie a stravu realizovali obidve spoločne zo svojich dôchodkov.
S poručiteľkou sa poznali približne 15 rokov, pričom s pribúdajúcim vekom si k sebe vyvinuli blízky citový vzťah. Navrhovateľka bývala v blízkom susedstve na Y. XX H. R., v ktorom aj počas spolužitia s poručiteľkou prala a skladovala potraviny v mrazničke, pretože poručiteľka mala v byte zastaralú práčku a chladničku s maličkým výparníkom.
Okolnosti spolužitia navrhovateľky s poručiteľkou boli v dedičskom konaní riadne preukazované, okrem iného aj výpoveďami svedkýň p. Š. a p. T.. Napriek tomu odporca vedenie spoločnej domácnosti v konaní namietal a vyhlásil, že ho považuje za nepravdepodobné.
Navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou cca 1,5 roka. O ich blízkom vzťahu svedčí aj tá skutočnosť, že poručiteľka ju zahrnula do Závetu ako prvú v poradí a zanechala jej značnú časť svojho majetku. Bola to práve navrhovateľka, ktorá sa o poručiteľku postarala až do jej smrti a zabezpečila aj jej pohreb.
Odporca sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 8.6.2015. V ňom uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o spolužití s poručiteľkou neuznáva.
Poručiteľka netestovala celý svoj majetok, pričom ide o zariadenie bytu č. XX, kde bývala, ďalej zostatok na účte v SLSP v sume 2,19 € a zostatok na účte v Sberbank v sume 70.000 €. Poručiteľka však ustanovila závetného dediča k zostatku na účte v Sberbank v sume 32.725,76 € a zostatok na ďalšom účte v Sberbank v sume 21.752 € v prospech závetného dediča v Budapešti, ktorý sa však nedožil jej smrti. Keďže substitučného dediča poručiteľka neustanovila, vyššie uvedený majetok spadá pod dedenie zo zákona.
Malometrážny 1,5 izbový byt č. 52 na E. XX H. R., kde mala poručiteľka s navrhovateľkou žiť v spoločnej domácnosti, nebol podľa odporcu spôsobilý na trvalé bývanie dvoch osôb. V obývacej izbe bol umiestnený dvojmiestny gauč a dve kreslá, na ktorom navrhovateľka nemohla spávať vzhľadom na svoj vysoký telesný vzrast. V ? izbe sa nachádzala váľanda, na ktorej spávala poručiteľka. Iné možnosti byt neposkytoval ani z priestorového hľadiska a prítomného bytového zariadenia. Osoby, z ktorých jedna pochádzala z majetnej židovskej rodiny a druhá, o 23 rokov mladšia z nežidovskej a pravdepodobne chudobnej spoločenskej skupiny si nemohli mentálne, vzdelanostne a ani profesijne rozumieť a úmyselne vytvoriť trvalé spolužitie. Existovala tu pravdepodobne len odkázanosť poručiteľky na opateru. Zo strany navrhovateľky tak išlo len o občiansku výpomoc v starobe a chorobe. Opatrovanie v starobe a chorobe však nezakladá dedičské právo v tretej dedičskej skupine. Nenastali tiež žiadne zmeny v evidencii osôb u správcu bytového domu, ani v evidencii obyvateľov. Neprišlo ani k markantnému rozdielu v spotrebe vody v bytoch navrhovateľky a poručiteľky, dokonca je v oboch za sledované obdobie mierna podspotreba. Keďže v byte navrhovateľky boli odoberané médiá, možno usudzovať, že sa svojej vlastnej domácnosti nevzdala a neopustila ju, preto nemohla viesť súčasne spoločnú domácnosť s poručiteľkou.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov H. T., G.. Y. H., I. N. a B.. E. U., oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 38D/158/2013 ako aj s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom dospel k záveru, že navrhovateľke je potrebné priznať úspech.
Poručiteľka K. L. zomrela XX.X.XXXX. Z dedičského spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že zanechala vlastnou rukou písaný Závet, ktorým časť svojho majetku zanechala navrhovateľke. Išlo o 1,5 izbový byt na E. Č.. XX H. R., úspory uložené v SLSP a na vkladnej knižke v Tatra banke. Ďalšiu časť majetku zanechala p. L. E., ktorý ju neprežil a jeho dedička sa svojich práv v tejto veci vzdala. Keďže poručiteľka netestovala celý svoj majetok a zomrela bez príbuzných prichádzajúcich do úvahy ako dedičia zo zákona, pričom zo zákona prichádzajú do úvahy ako dedičia navrhovateľka v III. dedičskej skupine a tiež štát, súd uznesením zo dňa 11.11.2014 odkázal navrhovateľku so žalobou o určenie dedičského práva proti odporcovi na súd. Žaloba bola podaná v stanovenej lehote.
Navrhovateľka pri výsluchu v celom rozsahu poprela tvrdenia odporcu uvedené v jeho vyjadrení k návrhu. Zdôraznila, že tieto tvrdenia nie sú ničím podložené a hraničia až s aroganciou. Predložila Rodný list poručiteľky, z ktorého vyplýva, že poručiteľka bola nie židovského, ale katolíckeho vierovyznania. Tak poručiteľka ako aj navrhovateľka mali rovnaké dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou. Poukázala na fotodokumentáciu z bytu poručiteľky, ktorá preukazuje, že gauč v obývačke, na ktorom prespávala, bol rozkladací a spotrebiče morálne zastaralé. Tým sa vysvetľuje aj spotreba elektrickej energie v oboch bytoch. Navrhovateľku s poručiteľkou zoznámila pred 15 rokmi suseda p. I.. Chodili spolu do záhrady poručiteľky, ktorá sa nachádzala v Prievoze. V r. 2009 záhradu predala a začala psychicky upadať. Niekoľkokrát ju okradli a do bytu jej vyzváňal nejaký muž, ktorý sa predstavoval
ako jej synovec, hoci žiadneho nemala. Mala strach zostať v byte sama, preto na jeseň v r. 2011 navrhovateľke navrhla, aby sa ku nej nasťahovala. Keďže trpela pásovým oparom, navrhovateľka ju ošetrovala, natierala a prezliekala. Išlo o infekčné ochorenie a z toho dôvodu navrhovateľka prala svoje prádlo vo svojom byte. S poručiteľkou spolu hospodárili, spojili svoje dôchodky a z nich uhrádzali potrebné náklady na bývanie, stravu, lieky a podobne. Raz v noci išla poručiteľka na toaletu a keď sa vracala, spadla. Navrhovateľka jej zavolala sanitku a ona následne pár dní potom v nemocnici zomrela. Navrhovateľka uviedla, že nemala ani tušenia, že p. L. je majetná. Hoci sama pochádzala z domova, nikdy jej to nedala najavo a veľmi dobre si rozumeli.
Svedkyňa H. T. potvrdila, že navrhovateľka sa na jeseň roku 2011 u poručiteľky ubytovala a starala sa o ňu. Vzťah medzi nimi sa vyvíjal postupne. Často si spolu telefonovali a postupne sa zblížili . Navrhovateľka jej pomáhala a príkladne sa o ňu starala. Približne v r. 2007-2008 im pomáhala aj svedkyňa, ktorá jazdila autom a tak ich vozila napríklad k lekárom, alebo na nákupy. Všetky spolu chodili aj ku nej na chatu a boli spolu aj na krátkej dovolenke. Zdravotný stav p. L. sa ale začal zhoršovať, ochorela na pásový opar a potrebovala neustálu opateru. Niekedy v r. 2013 p. L. v noci spadla a zlomila si bedrový kĺb. Navrhovateľka jej zavolala sanitku, zobrali ju do nemocnice, ale už sa z toho nedostala.
Spolužitie navrhovateľky s poručiteľkou potvrdila aj svedkyňa I. N.. Uviedla, že to začala vnímať okolo r. 2012, pretože sa stala predsedníčkou Spoločenstva vlastníkov bytov na Y. XX-XX H. R. a navrhovateľka bola členkou Rady. Keď bolo treba, aby niečo podpísala, napr. hromadné príkazy a podobne, nikdy ju nevedela zastihnúť doma v jej byte, musela sa s ňou kontaktovať cez telefón, pretože bývala v byte pani, o ktorú sa starala. Vždy o nej rozprávala veľmi pekne, teda medzi nimi musel byť blízky vzťah. Pani trpela pásovým oparom, čo je choroba, ktorá vyžaduje sústavnú starostlivosť, nie len ráno prísť a poobede odísť. Treba tam podávať lieky, jedlo, dodržiavať hygienu, prať a podobne. V súčasnosti sa už navrhovateľka zdržiava doma.
Svedkyne G.. Y. H. a B.. E. U.É. sa k veci nevedeli bližšie vyjadriť. So svojimi susedmi udržiavajú len štandardné vzťahy a ich životy neriešia.
Z Čestného prehlásenia D.. M. Š. (suseda poručiteľky) vyplýva, že navrhovateľka bola blízkou priateľkou poručiteľky. Ich priateľstvo vnímala od r. 2007 ako veľmi blízke. Od jesene r. 2011 spolu bývali a hospodárili. Navrhovateľka sa starala o zásobovanie domácnosti, nákupy varenie podľa prísnej diéty (p. L. mala zažívacie problémy), upratovanie bytu, pranie, žehlenie. Vybavovala úradné veci, návštevy u lekárov, obstarávala potrebné lieky. Osobne videla ako p. L. žije, ako jej navrhovateľka pomáhala a ako jej poručiteľka dôverovala. Ich spolužitie bolo harmonické.
Z Rodného listu poručiteľky súd zistil, že bola katolíckeho vierovyznania a z Pracovného preukazu vyplýva dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Z tabuľkovej spotreby médií v byte navrhovateľky v porovnaní s bytom poručiteľky bola zistená nižšia spotreba studenej aj teplej vody v byte navrhovateľky a zároveň vyššia spotreba vody v byte poručiteľky v r. 2011 a 2012 v porovnaní s r. 2010. Spotreba elektrickej energie bola v byte navrhovateľky vyššia a spotreba plynu zase nižšia.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu, alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Podľa § 475 ods. 1 občianskeho zákonníka ak nededí manžel, ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Judikatúra súdov pojem spoločnej domácnosti vykladá tak, že ide o trvalé spolužitie dvoch a viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve. Základným atribútom domácnosti je spoločné uhradzovanie nákladov na potreby jednotlivých jej členov (spoločné hospodárenie). Nemusia sa ale spoločne uhradzovať všetky potreby spolužijúcich osôb. Spoločnú domácnosť tvoria z hľadiska § 474 aj tí, ktorí spoločne uhradzujú len tú časť osobných potrieb, ktorá súvisí napríklad s bývaním a stravovaním, kým ďalšie potreby ako ošatenie, kultúru a podobne si obstarávajú a uhrádzajú sami. Nie je vylúčené, aby jednotlivé spolužijúce osoby mali aj vlastné úspory. Spoločná domácnosť predpokladá spravidla aj spoločné bývanie. Pre posúdenie spoločnej domácnosti nie je rozhodujúce bydlisko jej členov podľa evidencie obyvateľov. Ďalším znakom spoločnej domácnosti je trvalosť. O trvalé spolužitie ide vtedy, keď nie je vopred časovo ohraničené. Pre vznik subjektívneho dedičského práva v tretej dedičskej skupine sa vyžaduje, aby spoločná domácnosť trvala najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa. Je tiež potrebné, aby sa spolužijúca osoba o túto domácnosť aj starala a teda osobne prispievala na jej chod a udržiavanie. Ak sa o spoločnú domácnosť nestarala, môže dediť iba v tom prípade, ak bola na poručiteľa odkázaná výživou.
V prejednávanej veci mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že navrhovateľka zdieľala spoločnú domácnosť s poručiteľkou po dobu viac ako jeden rok pred jej smrťou a o túto domácnosť sa zodpovedne osobne starala. Túto skutočnosť preukázali svedkyne T. i N.. Súd prihliadol i na listinný dôkaz Čestné prehlásenie dlhoročnej susedy poručiteľky D.. M. Š. (nemohla byť osobne vypočutá z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu) z ktorého vyplývajú podporné skutočnosti k obsahu výpovedí uvedených svedkýň. Naproti tomu odporca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukázal jeho tvrdenia, založené prevažne len na jeho domnienkach. Naviac tieto domnienky (rozdielne vierovyznanie a vzdelanie navrhovateľky a poručiteľky), boli v konaní vyvrátené konkrétnymi listinnými dôkazmi (Rodný list poručiteľky, Pracovný preukaz). Rovnako z dokazovania nevyplynula ani skutočnosť, že byt poručiteľky nebol uspôsobený na bývanie dvoch osôb. Fotodokumentácia preukázala, že byt bol 1,5 izbový, s kuchyňou, toaletou a sprchovým kútom, zariadený, s rozkladacím gaučom v obývačke a váľandou v pol izbe. Spotrebiče v byte boli morálne zastaralé, čo vysvetľuje spotrebu médií (elektrina, plyn, voda) aj v byte navrhovateľky, ktorá práve z tohto dôvodu aj v ňom vykonávala niektoré činnosti (pranie, kúpanie vo vani, skladovanie potravín v mrazničke). Spotreba vody a plynu v byte poručiteľky v r. 2012 bola oveľa vyššia ako v byte navrhovateľky, čo svedčí prítomnosti navrhovateľky práve v tomto byte. Spotreba elektriny je v byte navrhovateľky vyššia ako v byte poručiteľky, čo vysvetľuje jej vyjadrenie, že práve vo svojom byte využívala elektrické spotrebiče k zabezpečeniu chodu spoločnej domácnosti, keďže spotrebiče poručiteľky (chladnička a práčka) boli už zastaralé.
Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach svedkýň ako aj samotnej navrhovateľky, že skutočne od jesene r. 2011 s poručiteľkou zdieľala spoločnú domácnosť, o túto domácnosť sa osobne starala a osobne sa starala aj o poručiteľku až do jej smrti dňa 18.2.2013, teda viac ako po dobu jedného roka. Dôvodom zdieľania spoločnej domácnosti bola síce primárne starostlivosť o poručiteľku a pomoc v starobe a chorobe, nešlo však len o občiansku výpomoc, ako tvrdil odporca, ale o skutočne trvalé spoločenstvo dvoch osôb bez časového ohraničenia.
Súd nevykonal výsluch navrhnutej svedkyne E. z dôvodu jej vysokého veku (91 rokov) a od tohoto výsluchu upustil.
Naliehavý právny záujem navrhovateľky na podanej určovacej žalobe mal súd preukázaný. Vyhovením žalobe získa navrhovateľka v dedičskom konaní právne postavenie zákonnej dedičky v tretej dedičskej skupine.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh v sume 99,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú právna zástupkyňa vyčíslila v písomnom podaní zo dňa 24.3.2016 v sume 2.721,89 € podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., celkom za 4 úkony v hodnote po 672,21 € za 1 úkon vyrátaný z hodnoty , ktorá je predmetom závetného dedenia v sume 124.479,95 €.
Súd priznal odmenu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. nasledovne :
1/ prevzatie veci a príprava dňa 22.12.2014 61,87 € + 8,04 € RP; 2/ písomné podanie na súd dňa 22.12.2014 61,87 € + 8,04 € RP; 3/ účasť na pojednávaní dňa 3.12.2015 64,53 € + 8,39 € RP; 4/ účasť na pojednávaní dňa 22.3.2016 66,00 € + 8,58 € RP;
Celkom odmena za právne zastúpenie tvorí 287,32 €.
Súd nepriznal navrhovateľke odmenu za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.Z., keďže vo veci nešlo o vydanie dedičstva, ktoré má konkrétnu hodnotu, ale o určovací spor, v ktorom určenie, či navrhovateľka je, alebo nie je dedičkou zo zákona po poručiteľke, nemá majetkové vyjadrenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.