Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/88/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: S. O., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX E. E., za účasti vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice - Sídlisko Ťahanovce, IČO: 42247268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštova č. 2/ II. posch., 040 01 Košice, IČO: 35 569 298, v konaní o zaplatenie 1.681,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -59 zo dňa 13. 10. 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania neprisúdil. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 158,82 Eur ako trovy právneho zastúpenia a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta v Košiciach, Sofijská 13. Námietku žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zamietol.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa okrem iného odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ku dňu 21. 11. 2012 vyhlásil zosplatnenie poskytnutého úveru, a to listom s dátumom 1. 7. 2012, ktorým vyzval na zaplatenie omeškaných splátok žalovanej vo výške 1.681,12 Eur do 15 dní od prevzatia tejto zásielky, ktorú žalovaná prevzala dňa 30. 11. 2012. Predmetná žaloba bola doručená dňa 10. 2. 2014. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver, v zmysle § 54 ods. 1, 2 platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdením žalovanej a vedľajšieho účastníka, že v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že v dojednaní zmluvných podmienok úverovej zmluvy je uvedený ročný úrok 68,81 %, ktorý je neprimerane vysoký oproti priemernému úroku bankových úverov v uvedenom období, ktorý bol v čase uzavretia úverovej zmluvy 15,81 % ročne, teda prevyšuje o vyše 400 %. Toto dojednanie je v rozpore s dobrými

mravmi, ide o tzv. civilnoprávnu úžeru, keď úver bol poskytnutý pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky a poplatky). S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorú vzniesol proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, v tejto časti súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaná vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a súhlasila s tým, aby bránil na jej strane jej práva. Samotný zákon predpokladá vstup združení na ochranu spotrebiteľov do konania a z tohto dôvodu súd prvého stupňa nezistil také skutočnosti, ktoré by bránili vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľských práv a predmetom tohto konania je práve aj posúdenie práv spotrebiteľa z hľadiska jeho ochrany. Dôvodom pre nepristúpenie vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť namietaná skutočnosť zastúpeným právnym zástupcom - advokátom.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý spotrebiteľský úver, a teda a na základe toho sa potom v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka má aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ust. § 3 ods. 10 a 11 uvedeného zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedené ustanovenie má ako lex specialis aplikačnú prednosť pred právne neurčitými pojmami (a normami, ktoré ich obsahujú - § 39 dobré mravy a pod.). Zákonodarca výslovne reguloval výšku odplaty exaktným údajom a túto úpravu nie je možné obchádzať, či popierať spôsobom striktného porovnávania úrokových sadzieb bankových a nebankových subjektov. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou, a teda nemôže ísť o žiadny rozpor so zákonom. Argumentácia výškou úrokovej sadzby je nesprávnou a na jej základe nie je možné s ohľadom na relevantnú právnu úpravu posudzovať výšku odplaty. Zákonodarca vyššie citovanými ustanoveniami určil, že sa má regulovať odplata predstavujúca/ zodpovedajúca celkovým nákladom spotrebiteľa spojeným so spotrebiteľským úverom. Žiadne štatistiky údajov o úrokových sadzbách v bankách sa použiť na porovnávanie podľa relevantnej právnej úpravy nemajú. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj príslušné právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Už zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami a aplikovateľnými na konkrétny prípad. Uvedené nebolo v postupe súdu dodržané a napadnutý rozsudok tak v zmysle spomenutého rozhodnutia ústavného súdu vykazuje prvky arbitrárnosti. Odvolateľ v neposlednom rade namieta aj výrok rozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Napadnutý výrok je rovnako v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobcom alebo žalovaným a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo, či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne so žalovaným. Odvolateľ tvrdí, že nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. a na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 13. 7. 2012 č. k. -46, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu, zaviaže žalovanú k náhrade trov konania ak náhrade trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa, vypustí výrok o náhrade trov vedľajšieho účastníka, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že úroky 68,81 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom (porov. NS ČR vo veci alebo NS SR vo veci ).

Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu prvostupňového súdu, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

Odvolací súd poukazuje na to, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci zo dňa 31.7.2009).

V danom prípade sa prvostupňový súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá činí 68,81 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska prvostupňový súd preveril úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere v januári 2009 bežný úrok predstavoval 15,81 % p.a. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako viac ako štvornásobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali.

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 400 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru ročne 68,81 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 15,81 % ročne.

Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 , nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. , /ČR/).

Zmluvné podmienky v predmetnej veci prvostupňový súd správne, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd ďalej len poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám ( (48%), (60%), Krajský súd v Prešove vo veci (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967

rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Odvolacie námietky žalobcu preto nie sú dôvodné.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. , cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., (tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. ).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. , cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc združenia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Účelnosť postupu vychádza zo zákonných dôvodov, ak neprekračuje ich medze. Z viacerých sporov toho istého žalobcu je totiž evidentné, že na zastavenie procesu proti spotrebiteľovi postačuje už len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Teda by bolo značne problematické nájsť ešte hospodárnejší úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch privodí zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska a súd neskúma vecnú stránku prejednávanej veci (R 49/1993).

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu o neúčelnosti vzniknutých trov vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu proti konkrétnym zložkám uplatneného nároku a bol argumentačne úspešný. Výsledkom je zamietnutie žaloby, dôvodne vedľajší účastník namietol úroky odporujúce dobrým mravom.

Keďže namietané nesprávne posúdenie veci dôvodné nebolo a prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, odvolací súd rozsudok s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.