Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-137-2015.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/137/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený T.. F. B., U.., advokátkou, so sídlom Q., L. XX, proti povinnému: R. F., bytom U. č. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 1.659,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4. júna 2015, č. k. 4Er/328/2015 - 18, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal vymôcť od povinného istinu vo výške 1.659,70 Eur, úroky vyčíslené vo výške 597,23 Eur spolu s úrokom vo výške 24 % ročne zo sumy 1.659,70 Eur od 02.02.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.659,70 Eur od 02.02.2010 do zaplatenia, poplatok vo výške 49,04 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 92,24 Eur a trovy exekučného konania. Poukázal na skutočnosť, že zo súdneho manažmentu tamojšieho súdu a následne zo súdneho spisu tamojšieho súdu spis. zn. 4Er/899/2011 bolo zistené, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IDC0410159 zo dňa 08.04.2011, už domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.659,70 Eur s príslušenstvom, teda aj trov konania a trov. V uvedenej exekučnej veci tamojší súd uznesením č. k. 4Er/899/2011 - 54 zo dňa 08.03.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia, z dôvodu, že predložený exekučný titul trpí vadami vyplývajúcimi z toho, že bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a teda na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu. Toto uznesenie potvrdil odvolací súd uznesením č. k. 6CoE/163/2012 - 70 zo dňa 28.08.2012. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. IDC0410159 zo dňa 08.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2011 a vykonateľnosť dňa 17.05.2011. Mal za to, že je nepochybné, že obe konania (toto konanie a konanie tamojšieho okresného súdu pod sp. zn. 4Er/899/2011) o udelenie poverenia boli vedené medzi totožnými účastníkmi. V oboch sa tiež posudzovala spôsobilosť exekučného titulu. V už skončenom konaní sp. zn. 4Er/899/2011 tamojší okresný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, je ako exekučný titul nespôsobilý, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo právoplatným, nemôže už súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Nakoľko exekučné konanie bolo zastavené a súdny
exekútor oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012. Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a č. k. 18CoE/635/2011 - 36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013 a na nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na poklade podaného odvolania vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov: Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.659,70 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 08.04.2011, sp. zn. IDC0410159, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13.05.2011 a vykonateľnosť dňa 17.05.2011.
Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 4Er/899/2011 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zo dňa 08.04.2011, sp. zn. IDC0410159, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.659,70 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.07.2011. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 4Er/899/2011 - 54 zo dňa 8. marca 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/163/2012 - 70 zo dňa 28. augusta 2012. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/899/2011 - 72 zo dňa 9. novembra 2012 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2012.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V tomto predchádzajúcom exekučnom konaní Okresný súd Považská Bystrica ako súd prvého stupňa
uznesením č. k. 4Er/899/2011 - 54 zo dňa 8. marca 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovská doložka posudzovanej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa, akékoľvek plnenie, ktoré bolo priznané rozhodcovským súdom na základe takejto rozhodcovskej doložky, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/163/2012 - 70 zo dňa 28. augusta 2012. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/899/2011 - 72 zo dňa 9. novembra 2012 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku právoplatne zastavil.
Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvody pre ktoré došlo v exekučnej veci pod sp. zn. 4Er/899/2011 k právoplatnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôžu byť nijako konvalidované, či reparované. Nevyhnutným následkom rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo potom zastavenie exekučného konania. Skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zostali nezmenené a uvedené právoplatné uznesenie je pre súd, ako aj pre účastníkov konania, záväzný. Predmetné uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4Er/899/2011 - 54 zo dňa 8. marca 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/163/2012 - 70 zo dňa 28. augusta 2012 tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi totožnými účastníkmi, na podklade totožného exekučného titulu a pre vymoženie rovnakej pohľadávky oprávneného, predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Pokiaľ v totožnej, už právoplatne rozhodnutej veci, podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí.
Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto možnosť aj využil.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .