Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-11-2023.pdf
PDF · 131.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, C., B. XX, zast. JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Košice, Murgašova 3, IČO: 35 561 149 proti žalovanému bdCOMPLEX s.r.o., Košice, Hraničná 2, IČO: 50 453 653, zast. JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, Košice, Štúrova 44, o zaplatenie 3.095,04 eura a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 756,00 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 44C/27/2019 zo 16.novembra 2022
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch II., III. a V.
Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % (výrok II.), uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému 492 eur s úrokom z omeškania 5 % p.a. zo sumy 492 eur od 20.10.2019 do zaplatenia (výrok III.), v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol (výrok IV.) a výrokom V. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalobkyni v rozsahu 33,16 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa skutkovo dôvodila tým, že na základe ústne so žalovaným uzavretej zmluvy o dielo na rekonštrukciu terasy, ktorá mala byť vyhotovená do konca júla 2017, vyplatila mu v mesiacoch 06-07/2017 celkom 5.400 eur ako zálohu na dielo, avšak keďže bol žalovaný neustále v omeškaní so zhotovením diela, po predchádzajúcich písomných výzvach dňa 12.10.2018 podľa § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy o dielo odstúpila. Znaleckým posudkom vyhotoveným na základe objednávky žalobkyne znalkyňa určila hodnotu žalovaným (zhotoviteľom) vykonaných stavebných prác vo výške 3.182,58 eura, s tým že súčasne žalobkyňa požiadala aj o odborné vyjadrenie ku kvalite vykonaných hydroizolačných prác pri danej rekonštrukcii, a oslovená spoločnosť RW business s.r.o. zistila výrazné technologické a odborné pochybenia a navrhla, aby si žalobkyňa uplatnila nárok na zľavu vo výške 206,53 eura a 671,09 eura. Na základe toho žalobkyňa, po odpočítaní znaleckým posudkom určenej hodnoty prác 3.182,58 eura poníženej o sumy 206,53 eura a 671,09 eura od zloženej zálohy 5.400 eur, žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť jej 3.095,04 eura a 200 eur titulom nákladov znalečného vyplatených znalkyni. Žalovaný s tým presvedčením, že hodnota stavebných prác vykonaných ním na základe zmluvy o dielo pre žalobkyňu je vyššia ako nárok požadovaný žalobkyňou, uplatnil si (v duplike) vzájomnú žalobu proti žalobkyni uvedúc, že s rozsahom určenia vykonaných prác znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou nesúhlasí a presné určenie hodnoty vykonaných prác vyplynie z ním navrhovaných dôkazných prostriedkov. Navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Ďalej žalovaný v duplike argumentoval, že následkom odstúpenia od
zmluvy je, že zmluva sa zrušuje od počiatku a nárok na zľavu titulom vadného plnenia nie je daný a namietol dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku na zľavu vo výške 877,62 eura. Súd konštatoval, že nakoľko žalovaný nárok žalobkyne na vrátenie poskytnutej zálohy 5.400 eur nerozporoval, ostalo predmetom konania osvedčenie výšky nároku žalovaného vyplývajúce z § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ak od zmluvy odstúpil, pripadajúcu na práce už vykonané. Na základe návrhu žalovaného nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác D. B. E., ktorým bola určená výška ceny prác a dodávok vykonaných žalovaným pri rekonštrukcii terasy rodinného domu žalobkyne v Slanci sumou 4.910 eur bez DPH. So závermi znaleckého posudku sa žalobkyňa nestotožnila, a to ani po vypočutí znalca a na ňou podanej žalobe zotrvala s tým, že správny a objektívny je ňou predložený znalecký posudok, a preto z neho by mal súd vychádzať pri rozhodovaní. V súvislosti so žalovaným uplatneným vzájomným návrhom, vzniesla námietku premlčania, dôvodiac, že k odstúpeniu od zmluvy došlo 19.10.2018 a nasledujúci deň začala plynúť všeobecná premlčacia doba na uplatnenie sumy za vykonané práce, avšak jej číselná špecifikácia bola predložená žalovaným až 27.1.2022, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd citujúc § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola pôvodne podaná dôvodne v časti, avšak z dôvodu uplatnenia vzájomnej žaloby, súd jej žalobe nevyhovel. Za okolnosti medzi sporovými stranami nesporné vymedzil, že uzavreli ústnu zmluvu o dielo na základe cenovej ponuky vyhotovenej žalovaným, ktorá bola následne rozšírená, resp. navýšená z dôvodu potreby niektorých ďalších prác. Súd posúdil zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, s tým, že predmetom zmluvy o dielo bola rekonštrukcia terasy rodinného domu žalobkyne. Spornou nebola ani výška zloženej zálohy žalobkyňou vo výške 5.400 eur, nebolo sporným ani to, že sa dielo nepodarilo dokončiť ani riadne odovzdať. Nakoľko dielo nebolo dokončené ani na základe písomnej výzvy žalobkyne žalovanému, žalobkyňa následne listom z 12.10.2018, ktorý bol doručený žalovanému 18.10.2018, od zmluvy odstúpila. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva zanikla, ani nárok žalobkyne na vrátenie poskytnutej zálohy 5.400 eur. Sporným medzi stranami sa stal rozsah vykonaných prác žalovaným, cena prác, a tiež žalobkyňou vznesená námietka premlčania voči vzájomnou žalobou uplatnenému nároku. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkov ako i nariadeného znaleckého dokazovania súd dospel k záveru o vykonaní stavebných prác žalovaným v hodnote 4.910 eur bez DPH, t.j. 5.892 eur s DPH. Uvedená cena stavebných prác prevyšovala žalobkyňou poskytnuté zálohy, a to o sumu 492 eur (5.892 – 5.400), na základe čoho nárok žalovaného mal súd za dôvodný, keďže zodpovedal výsledku rozsiahleho vykonaného dokazovania. Súd právne posúdil, že nakoľko odstúpením od zmluvy zo strany žalobkyne bola zmluva zrušená od počiatku, t.j. ex tunc, čo zodpovedá občianskoprávnemu charakteru zmluvného vzťahu medzi stranami (§ 48 ods. 1 OZ), sú si strany povinné vydať všetko, čo si navzájom poskytli, to znamená žalobkyňa žalovanému cenu prác a účelne vynaložené náklady a žalovaný žalobkyni zložené zálohy. Nakoľko zmluvný vzťah medzi stranami zanikol odstúpením žalobkyne od zmluvy, súd za to, resp. uzavrel, že nemožno si zo zrušenej zmluvy uplatňovať zmluvné nároky ako si uplatnila žalobkyňa, a to nárok na zľavu z ceny prác, ktorý z toho dôvodu súd nemohol priznať. Pokiaľ sa týkalo žalobkyňou v konaní oproti žalovaným uplatnenému nároku vznesenú námietku premlčania, s tým že žalobkyňa mala za to, že k právne kvalifikovanému uplatneniu vzájomnej žaloby došlo až podaním žalovaného z 27.1.2022, súd posúdil, že žalovaný si uplatnil svoj nárok už podaním zo 4.9.2019, čo do hodnoty stavebných prác, ktorý doručil súdu 9.9.2019, kde si uplatnil voči nároku žalobkyne započítaciu námietku s tým, že ak cena prác po vykonanom dokazovaní presiahne žalobkyňou uplatnený nárok uplatňuje si vzájomnú žalobu. To, že k špecifikácii ceny prác došlo až po vykonanom dokazovaní uviedol súd, že nemôže byť na ťarchu žalovaného. Súd mal za to, že si žalovaný nárok, avšak len čo do ceny stavebných prác uplatnil kvalifikovaným spôsobom v podaní zo 4.9.2019. Súd posúdil námietku premlčania v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko zmluva bola zrušená dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, t.j. dňa 18.10.2018, všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň, t.j. odo dňa 19.10.2018 a žalobkyňa (zrejme správne žalovaný – poznámka odvolacieho súdu) si uplatnil svoj nárok podaním doručeným súdu dňa 9.9.2019, t.j. včas. Pokiaľ ide o uplatnenie účelne vynaložených nákladov, uviedol súd, že si tieto žalobkyňa (zrejme správne žalovaný – poznámka odvolacieho súdu) kvalifikovane uplatnila až v podaní z 27.1.2022, ktoré dodatočne vyčíslila až na pojednávaní 16.5.2022 predložením krycieho listu rozpočtu s prílohami, t.j. oneskorene, nakoľko výška nákladov nezávisela od súdom vykonaného dokazovania, tieto si mohla vyčísliť už v podaní zo 4.9.2019. Premlčacia doba tak uplynula 19.10.2021. Zároveň súd konštatoval, že
ak by aj považoval účelne vynaložené náklady za uplatnené včas, žalovaný ich dostatočným spôsobom nepreukázal a nešpecifikoval. Súdu nebolo zrejmé, z čoho pozostávali náklady na ocenenie stavby vo výške 70 eur, v čom spočívali náklady pri ohliadke a výbere dlažby, dopravné náklady a čo sa skrýva pod položkou meranie - bez rozlíšenia, a preto v tejto časti považoval nárok žalovaného navyše aj za nedôvodný, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno. Vychádzajúc z vyššieuvedeného súd žalobu vo výrokom I. zamietol, a výrokom III. na základe podanej vzájomnej žaloby priznal žalovanému nárok na zaplatenie 492 eur, o ktorú sumu prevyšovala hodnota stavebných prác žalobkyňou zložené zálohy, ktoré bol povinný vydať žalovaný. V prevyšujúcej časti súd vzájomnú žalobu výrokom IV. zamietol. Citujúc § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal súd žalobkyňu aj na platenie úrokov z omeškania, keďže sa s plnením svojho dlhu dostala do omeškania. Úroky z omeškania súd priznal žalovanému v zákonnej výške 5 % ročne z prisúdenej sumy 492 eur od 20.10.2019 do zaplatenia. Zastal názor, že sa žalobkyňa dostala do omeškania už po tom, čo sa zmluva zrušila, avšak viazaný návrhom žalovaného priznal úroky z omeškania tak, ako si ich žalovaný uplatnil (a to výrokom III.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že výrokom II. priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. Výrokom V. rozhodol o nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe tak, že prevažne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,16 % proti žalobkyni. Uviedol, že vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal zaplatenia 756 eur, pričom súd mu priznal 492 eur (65,08 %) a nepriznal 256 eur (34,92 % ), a teda čistý úspech žalovaného predstavoval 30,16 % (65,08 - 34,92). Dodal, že nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa aj keď navrhla, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, tieto dôvodila len tým, že je dôchodkyňa a priznanie trov konania by bolo pre ňu neprimerane tvrdé a ohrozujúce životnú situáciu, avšak neuviedla ani bližšie nešpecifikovala svoje majetkové pomery. Poukazovala na to, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, dlhodobo existujúcou a nepriznanie trov konania by nebolo výrazným zásahom do jeho majetkových práv. Súd mal za to, že pre uplatnenie výnimky pre nepriznanie trov konania, uvedené nepostačuje. Ustanvenie § 257 CSP prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Takýmto dôvodom je napríklad skutočnosť spočívajúca v pomeroch strán, keď strana, ktorá nemala úspech vo veci ocitne sa v tak závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, že táto predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však potrebné prihliadať aj na pomery druhej strany sporu. Tieto okolnosti konštatované ani preukázané neboli. Na uplatnenie tohto zákonného ustanovenia nepostačuje ani to, že žaloba bola podaná dôvodne, že nešlo o šikanózne uplatnenie práva. Z týchto dôvodov súd § 257 neaplikoval.
3. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa a to proti jeho výrokom II., III. a V. a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že neprizná náhradu trov konania žalovanému, vzájomnú žalobu žalovaného zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci odvolania, pokiaľ sa týka výroku II., namietla nesprávne právne posúdenie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Tvrdila, že je daná existencia viacerých samostatných dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre to, aby súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému proti nej – žalobkyni. Argumentovala, že priznanie akejkoľvek náhrady trov konania žalovanému je vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery jej – žalobkyne, pre ňu ako starobnú dôchodkyňu a spotrebiteľa, neprimerane tvrdé a ohrozujúce jej sociálnu situáciu. Na druhej strane, tvrdila, že pre žalovaného, ktorý je právnickou osobou s dlhoročným pôsobením na trhu by nepriznanie náhrady trov konania neznamenalo zásah do jeho majetkových a sociálnych pomerov. Zároveň mala za to, že sa súd nijako nevyporiadal s jej ďalším argumentom a to, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie akejkoľvek náhrady trov konania žalovanému v prípade jeho úspechu vo veci odôvodňuje aj samotný spor, ktorý ona – žalobkyňa iniciovala na základe odstúpenia od zmluvy o dielo, ktoré žalovaný nijako nerozporoval a na základe znaleckého posudku D. F., ktorý si predtým (ako laik v odbore stavebníctva) nechala vypracovať. Mala za to, že z jej strany nešlo zjavne o svojvoľné uplatnenie práva. Ďalší samostatný dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému videla v tej skutočnosti, že žalovaný ako účtovná jednotka účtujúca v podvojnom účtovníctve preberanie peňazí od nej - žalobkyne v právnom postavení spotrebiteľa vystavoval na „zdrapy papiera“, že faktúry
vystavil, a teda aj platby DPH odviedol až po tom, keď mu bol doručený platobný rozkaz v tejto veci, a teda žalovaný porušil viaceré účtovné i daňové predpisy i zákon o hotovostných platbách. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie namietala žalobkyňa nesprávne právne posúdenie námietky premlčania, ktorú vzniesla ohľadom celého rozsahu vzájomného návrhu žalovaného. Podľa jej názoru nárok žalovaného zo vzájomného návrhu je premlčaný v celom rozsahu, teda v celej uplatnenej výške 756 eur a nie len vo výške 264 eur, ako to právne posúdil súd prvej inštancie. Argumentovala, že k doručeniu odstúpenia od zmluvy žalovanému došlo 19.10.2018 a nasledujúci deň začala plynúť všeobecná premlčacia lehota na uplatnenie si sumy pripadajúcej na už vykonané práce žalovaným, ktorá musela uplynúť najneskôr 19.10.2021. Žalovaný si však číselný nárok na zaplatenie 452 eur uplatnil až podaním z 27.1.2022, teda po uplynutí premlčacej doby. Tvrdila, resp. podľa nej v podaní zo 4.9.2019, doručenom súdu 9.9.2019, si žalovaný uplatnil len neurčitý a nejasný vzájomný nárok potenciálnej hodnoty vykonaných prác bez akejkoľvek číselnej kvantifikácie. Každý žalobný návrh (aj vzájomný) musí byť jasný a zrozumiteľný, čo pri domáhaní sa peňažného plnenia v peniazoch znamená, že v ňom musí byť požadovaná suma jasne a presne uvedená. Podanie žalovaného zo 4.9.2019 však túto náležitosť nespĺňa, a preto nespĺňa ani náležitosť kvalifikovaného vzájomného návrhu. Za vzájomný návrh žalovaného je preto možné považovať až jeho písomné podanie z 27.1.2022, kedy však už tento nárok bol premlčaný a vzniesla proti nemu námietku premlčania, na základe ktorej mal súd vzájomný návrh žalovaného zamietnuť v celom rozsahu. Odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/114/2001, z ktorého zároveň citovala. Ku konštatácii súdu, ktorý uviedol, že : „To, že k špecifikácii ceny prác došlo až po vykonanom dokazovaní, nemôže byť na ťarchu žalovaného.“ , namietla, že naopak, nemôže to byť na jej ťarchu. Žalovaný ako stavebná firma mal odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy čas, priestor i odborné a profesionálne možnosti a zručnosti svoj vzájomný nárok vzniknutý ním realizovanými stavebnými prácami presne a určito špecifikovať a riadne si ho uplatniť bez toho, aby musel čakať na výsledok dokazovania v prebiehajúcom súdnom spore. Nesprávnosť (a aj zjavnú nelogickosť) priznania sumy 492 eur s príslušenstvom žalovanému videla žalobkyňa aj v tom, že súd prvej inštancie priznal žalovanému úroky z omeškania už od 20.10.2019, pričom suma istiny bola uplatnená až 27.1.2022, a teda až od nasledujúceho dňa by ju žalobkyňa mohla (pokiaľ by ju akceptovala) začať plniť. V nadväznosti na nesprávny výrok týkajúci sa priznania sumy 492 eur žalovanému, žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie. Dôvodila, že nakoľko vzájomná žaloba žalovaného mala byť zamietnutá v celom rozsahu 756 eur, mala byť v konaní o vzájomnej žalobe úspešná v rozsahu 100 % a v takom rozsahu malo byť rozhodnuté aj o náhrade trov konania. Navrhla preto zmeniť aj tento výrok rozsudku a zaviazať žalovaného nahradiť jej trovy konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním z 19.1.2023, nestotožnil sa a nesúhlasil s odvolacími dôvodmi uvedenými žalobkyňou v podanom odvolaní. Mal za to, že v konaní nedošlo k vadám tvrdených žalobkyňou. K názoru žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a zhodnotil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne, keď výrokom II. napadnutého rozsudku priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni uviedol, že si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie 3.095,04 eura s príslušenstvom, pričom vo vzťahu k tomuto nároku nebola úspešná a žaloba bola v tejto časti zamietnutá, pričom výrok I. rozsudku ani nebol zo strany žalobkyne napadnutý odvolaním. Žalobkyňa preto procesne plne úspešná ani nebola. Procesne plne úspešný bol práve žalovaný, a teda pomer úspechu a neúspechu predstavuje vznik nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v danom konaní jednak prejednával nárok žalobkyne voči žalovanému o zaplatenie 3.095,04 eura s príslušenstvom, ako aj jeho vzájomný návrh proti žalobkyni o zaplatenie 756 eur, a preto pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania sa považuje každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade súd správne posúdil mieru úspechu a neúspechu strán sporu, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo/11/2011. Z odvolaním napadnutých výrokov rozsudku II. a V. mal žalovaný za zrejmé, že súd tak postupoval, pričom posudzoval mieru úspechu a mieru neúspechu sporových strán samostatne vo vzťahu ku každej z týchto právnych vecí, čo aj riadne odôvodnil v bode 84. napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktoré videla, resp. podľa nej vyplývajú z jej postavenia starobnej dôchodkyne či spotrebiteľa, ohrozujúcimi jej sociálnu situáciu, žalovaný dal do pozornosti, že po celý čas existencie sporu a ani v rámci odvolania tieto tvrdené nepriaznivé pomery preukázané ani neboli. Poukázal na to, že žalobkyňa navrhla súdu prihliadnuť na dôvody hodné
osobitného zreteľa na jej strane až v rámci jej záverečnej reči na poslednom súdnom pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu, na ktorom sa žalobkyňa ani nezúčastnila, pričom dal do pozornosti aj ten fakt, že riadne neoznačila a ani nepreukázala dôvody osobitného zreteľa a ani výnimočný charakter danej právnej veci. Na porovnanie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/102/2017, z ktorého je možné vyvodiť, že aplikácia § 257 CSP musí zodpovedať jednak osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a súčasne musí mať vždy výnimočný charakter, čo tiež nesporne vyplývalo už aj z podstatne skoršieho rozhodnutia R 34/1982. Namietol aj voči odvolacej argumentácii žalobkyne poukazujúcej v tej súvislosti na charakter samotného daného sporu a dal do pozornosti, že spor vyvolala sama žalobkyňa, pričom bola nesporne zastúpená advokátom. Obstáť nemôže ani odvolacia argumentácia žalobkyne, tvrdiacej, že sa v podmienkach žalovaného nesprávne viedla účtovná evidencia práve vo vzťahu k žalobkyni. Dôvodil, že integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo strany, ktorá v konaní uspela na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila, čo súd prvej inštancie v danej veci náležite odôvodnil v bodoch 85. a 86. napadnutého rozsudku, čím sa fakticky ani neodchýlil od generálneho pravidla (úspešnosti) a ani sa nedopustil porušenia základného práva na súdnu ochranu žiadnej dotknutej strany. Žalovaný tiež poukázal na to, že k námietke neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne sa náležite vyjadril tiež na poslednom pojednávaní v rámci svojej záverečnej reči. K návrhu žalobkyne ako odvolateľky, aby mu súd nepriznal trovy tohto konania, uviedol, že nie sú dané okolnosti osobitného zreteľa, nakoľko tieto svojou nerozvážnosťou zavinila sama odvolateľka. Mal za to, že majetková sféra odvolateľky úhradou trov neutrpí, keďže preukázala svoje priaznivé majetkové pomery úhradou súdnych poplatkov, pričom nepožiadala ani o oslobodenie od ich platenia, ako aj zaplatením ceny diela žalovanému 5.400 eur v hotovosti za rekonštrukciu terasy svojho rodinného domu, ktorý možno nesporne považovať za jej majetok väčšej hodnoty. Tvrdil, resp. uviedol, že ak by mu súd trovy konania nepriznal, musel by tieto znášať štát, nakoľko niet zákonného dôvodu, aby tieto znášal žalovaný. Poukázal na to, že aj zo zastúpenia žalobkyne advokátom je možné usudzovať na majetkové pomery žalobkyne, ktorá si zrejme platí služby advokáta, ktorých cena nezodpovedá ňou prezentovanému statusu chudobného človeka bez príjmu. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že súd nesprávne právne posúdil námietku premlčania ňou vznesenú ohľadom celého rozsahu vzájomného návrhu žalovaného, uviedol žalovaný, že čo sa týka jeho nároku na zaplatenie sumy spolu 5.892 eur za práce ním pre žalobkyňu vykonané, argumentoval, že táto suma bola určená znaleckým posudkom č. 5/2021, v ktorom sa súdny znalec ustanovený súdom zaoberal rozsahom prác pripadajúcich na všetky práce a dodávky ním vykonané pre žalobkyňu a takto zistený skutkový stav týkajúci sa určenia rozsahu sumy vykonaných prác (5.892 eur) fakticky nepoprela ani žalobkyňa, keďže nebol jej odvolaním napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd nárok žalobkyne na zaplatenie 3.095,04 eura zamietol. Žalovaný dodal, že podľa neho skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, možno považovať za správne zistený. Nestotožnil sa s odvolacou argumentáciou žalobkyne obsiahnutou v jej odvolaní v článku IV., podľa ktorej žalovaný mal ako stavebná firma odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy o dielo čas, priestor i odborné a profesionálne možnosti a zručnosti svoj vzájomný nárok vzniknutý ním vykonanými stavebnými prácami presne a určito špecifikovať a riadne si ho uplatniť bez toho, aby musel čakať na výsledok dokazovania v prebiehajúcom súdnom spore. Takto uvedenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne označil za účelovú. Žalovaný poukázal na to, resp. tvrdil, že svoj vzájomný nárok voči žalobkyni si nesporne uplatnil už svojím písomným podaním zo 4.9.2019, ktoré súd doručil 9.9.2019 a o ktorom mala žalobkyňa nesporne aj plnú vedomosť. A preto súdu nemožno vytknúť správnu aplikáciu práva na správne zistený skutkový stav tak, ak je to uvedené v bode 75. odvolaním napadnutého rozsudku. Uzavrel, že odvolacie námietky považuje za polemiku žalobkyne s rozhodnutím súdu, či účelové námietky. Súd rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok vo výrokoch napadnutých odvolaním (II., III. a V.) a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného žalobkyňou ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 - § 358 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými žalobkyňou/odvolateľku (§ 380 a § 365
CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
7. Výroky I. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd zamietol žalobu žalobkyne (výrok I. rozsudku) a v prevyšujúcej časti zamietol vzájomnú žalobu žalovaného (výrok IV. rozsudku) neboli odvolaním napadnuté, neboli preto predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudli právoplatnosť.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20.6.2024 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 14.6.2024.
9. Žalobkyňa odvolanie, ktorým napadla (ne)správnosť výrokov II., III., V. rozsudku odôvodnila s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že dôvody uplatnené v odvolaní neboli vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, ktorým súd na základe vzájomnej žaloby žalovaného zaviazal žalobkyňu plniť mu 492 eur s príslušenstvom (III.) a súvisiacemu výroku o trovách konania zo vzájomnej žaloby (V.) a ani vo vzťahu k výroku o trovách konania zo žaloby podanej žalobkyňou (II.) naplnené. Pokiaľ odvolateľka v súvislosti s odvolaním napadnutými výrokmi II., III. a V. rozsudku namietala nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci, súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani nesprávny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, v dôsledku ktorého by bol vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že by nebol prihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán, ani, že by bol vec nesprávne právne posúdil, teda, že by pri rozhodovaní použil nesprávne zákonné ustanovenia, alebo, že by aplikované zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na neho odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.
11. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom posúdenia súdu prvej inštancie, nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. Súd sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami tak pre relevantné uplatnenie žalobného nároku, resp. nároku zo vzájomnej žaloby a na základe zistených skutkových okolností správne vyhodnotil, že žalovaný vzájomnou žalobou uplatnený nárok proti žalobkyni riadne a včas uplatnil už podaním zo 4.9.2019, doručeným súdu 9.9.2019 (č.l. 77 spisu) ako i správne posúdil danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.
12. Pokiaľ ide o otázku premlčania vzájomného nároku a namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací súd má za to, že už z prejavu žalovaného, resp. jeho podania zo 4.9.2019 je zrejmé, že žalovaný žiadal, aby mu bolo prisúdené viac, než čo si uplatnila žalobkyňa, čo odôvodnil tým, že je hodnota ním vykonaných prác vyššia ako je žalobkyňou požadovaný nárok a uviedol, že jeho presné určenie vyplynie z ním navrhnutých dôkazov. Napadol vecnú správnosť žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 1/2008, predmetom ktorého bolo určenie hodnoty žalovaným zrealizovaných stavebných prác pri rekonštrukcii terasy (a časti chodníka) v rodinnom dome žalobkyne a ktorým bola ich hodnota stanovená na 3.182,58 eura bez DPH. Súčasne navrhol za účelom unesenia dôkazného bremena vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by nariadil súd, aby sa predišlo opakovanému namietaniu voči záverom znaleckého dokazovania, ak by aj on predložil súkromný znalecký posudok. Žiadal ustanovenému znalcovi uložiť, aby určil výšku ceny – ním žalovaným vykonaných prác a dodávok s tým, aby bolo znalecké dokazovanie vykonané, resp. nariadené až po vykonaní dokazovania, ktoré taktiež v tom istom podaní navrhol vykonať (výsluch sporových strán a výsluch ich svedkov a predloženie fotodokumentácie stavebných prác). Formuloval žalobný návrh (petit) a navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania a ozrejmení výšky hodnoty prác rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu vo výške stavebných prác a dodávok zrealizovaných ním pre
žalobkyňu a účelne vynaložené náklady, ktoré budú ustálené znaleckým posudkom a uplatnil si náhradu trov konania.
13. Znaleckým posudkom č. 5/2021 vyhotoveným 31.10.2021 súdom ustanoveným znalcom Ing. Pavlom Kalejom, PhD. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác vyčíslil znalec hodnotu stavebných prác a dodávok vykonaných pri rekonštrukcii terasy rodinného domu na 4.910 eur bez DPH. Žalovaný podaním z 27.1.2022 (č.l. 282 spisu) po doručení mu znaleckého posudku navrhol, aby súd po ozrejmení výšky stavebných prác a dodávok vyhotoveným znaleckým posudkom č. 5/2021 rozhodol o povinnosti žalobkyne doplatiť žalovanému 492 eur (ako celkovú hodnotu prác a dodávok) a sumu účelne vynaložených nákladov, ktorá bude žalovaným špecifikovaná a vyčíslená (do nasledujúceho pojednávania).
14. Odvolací súd preto právny názor súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého si žalovaný uplatnil svoj nárok čo do hodnoty vykonaných prác už podaným zo 4.9.2019, doručeným súdu 9.9.2019, považuje za správny a opodstatnený. Žalovaný dostatočne určito identifikoval vzájomnou žalobou uplatnený nárok spôsobom, že ak cena prác po vykonanom dokazovaní (ktoré navrhol vykonať nariadením znaleckého dokazovania) presiahne žalobkyňou uplatnený nárok, uplatňuje si voči nej vzájomnú žalobu. Do výšky uplatneného nároku žalobkyne si uplatnil započítaciu námietku a v prevyšujúcej časti, ktorá bola znaleckým dokazovaním, resp. znaleckým posudkom určená si uplatnil vzájomnou žalobou proti žalobkyni nárok na zaplatenie 492 eur. Nemožno súhlasiť a stotožniť sa s názorom žalobkyne/ odvolateľky, že si v podaní zo 4.9.2019 žalovaný uplatnil len neurčitý a nejasný vzájomný nárok. Vychádzajúc z toho, že nárok bol uplatnený dňom 9.9.2019, a teda 3 ročná premlčacia doba (počítaná od 19.10.2018 ako dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia žalobkyne od zmluvy žalovanému) uplynula dňom 19.10.2021, to znamená k premlčaniu práva žalovaného nedošlo, posúdil súd prvej inštancie otázku premlčania vzájomnou žalobou uplatneného nároku žalovaného voči žalobkyni správne.
15. Nezodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam tvrdenie žalobkyne v odvolaní, na ktorom založila námietku premlčania, ktorú opakovane uplatnila, resp. jej nesprávne posúdenie v podanom odvolaní, že si žalovaný uplatnil nárok voči žalobkyni vzájomnou žalobou až podaním z 27.1.2022. Nárok bol uplatnený včas dostatočne určitým spôsobom už podaním žalovaného zo 4.9.2019, je z neho zrejmé aký nárok si žalovaný vzájomnou žalobou uplatňuje, na základe akých skutkových okolností a z akých dôvodov ako i to, že jeho presná výška vyplynie zo znaleckého dokazovania, ktoré súčasne v tom istom podaní navrhol vykonať.
16. Keďže nárok bol uplatnený včas, námietka premlčania nebola opodstatnená a súd prvej inštancie na ňu dôvodne neprihliadol a žalovanému vzájomnou žalobou uplatnený nárok dôvodne priznal. Odvolací súd preto uzatvára, že nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobkyne namietajúcej nesprávne právne posúdenie otázky premlčania vzájomnou žalobou žalovaným uplatneného nároku proti žalobkyni. Odvolacia námietka je nedôvodná.
17. Neopodstatnená je i odvolacia námietka žalobkyne, v rámci ktorej namietla nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie (ne)existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
18. Odvolateľka tvrdila, že je daná existencia viacerých samostatných dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Pokiaľ za taký dôvod hodný osobitného zreteľa mala to, že je starobnou dôchodkyňou a spotrebiteľkou a preto, tvrdila že je priznanie trov konania žalovanému (pre ňu) neprimerane tvrdé a ohrozujúce jej sociálnu situáciu, pričom nepriznanie náhrady trov konania žalovanému by nezasiahlo do jeho majetkových a sociálnych pomerov, keďže je právnickou osobou s dlhodobým pôsobením na trhu, odvolací súd sa s týmto názorom, resp. odvolacím dôvodom žalobkyne nestotožňuje. Akceptovanie tohto názoru odvolateľky by bez ďalšieho znamenalo, že v spore, v ktorom stranou sporu je starobný dôchodca a spotrebiteľ, by takýto status (starobný dôchodca a spotrebiteľ) bez ďalšieho znamenal, že je daný dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Odvolací súd tento názor, ktorý je možné vyvodiť z podaného odvolania, nezdieľa. Žalobkyňa v súvislosti s touto svojou argumentáciou poukazujúcou na to, že je starobnou dôchodkyňou a spotrebiteľkou a na tom základe sa domáhala, resp. navrhovala, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil, resp. aplikoval § 257 CSP o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, neuviedla žiadne konkrétnosti. Neuviedla ich ani v podanom odvolaní. Taktiež odvolací súd v súvislosti s touto argumentáciou odvolateľky uvádza, že v danom prípade podmienky, resp. predpoklady na to, aby žalobkyňu bolo možné mať za spotrebiteľku splnené neboli. V danom prípade ústne uzavretej zmluvy o dielo žalobkyňa so žalovaným podmienky na zhotovenie diela individuálne dohodla.
19. Neobstojí ani ďalší v tej súvislosti uplatnený argument žalobkyne poukazujúcej na charakter samotného sporu, a dajúc do popredia, že ho iniciovala na základe odstúpenia od zmluvy o dielo, pričom žalovaný odstúpenie nejako nerozporoval a nárok si uplatnila na základe vopred vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru stavebníctva, a teda mala za to, že nešlo z jej strany o svojvoľné uplatnenie práva. Žalobkyňa namietla, že sa súd prvej inštancie s týmto jej argumentom nevyporiadal. Súd prvej inštancie však uviedol, že tá skutočnosť že nešlo o svojvoľné uplatnenie práva, nie je dostatočným dôvodom na použitie § 257 CSP. Žalobkyňa však sama v tejto súvislosti v konaní pred súdom prvej inštancie ani iný argument neuplatnila. Len argument, že nešlo o svojvoľné uplatnenie práva sám o sebe, ale ani v spojení s predchádzajúcou argumentáciou, že je starobnou dôchodkyňou a spotrebiteľkou nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným dôvodom na aplikáciu § 257 CSP, ktorý má charakter výnimočnosti, ktorú je potrebné dôsledne a podrobne odôvodniť.
20. Úplne neopodstatnený, dodáva odvolací súd, je tiež argument žalobkyne, ktorý mala za dôvod hodný osobitného zreteľa a to, že žalovaný ako účtovná jednotka potvrdzovala preberanie peňazí od žalobkyne v právnom postavení spotrebiteľa na „zdrape papiera“ a faktúry vystavila, a teda platby DPH odviedla až po doručení platobného rozkazu. Táto skutočnosť, ktorá ani nebola preukázaná, rozhodne nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok v časti jeho výrokov II., III. a V. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobkyni, ktorá v odvolaní úspech nemala.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).