Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9P-13-2016.pdf
PDF · 84.85 KB
No categories available
9P/13/2016
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, t.č. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ú. L., U. P. H. G. J. U., dieťa rodičov: matka - Ž. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Š. a otec - Š. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, o návrhu matky maloletého dieťaťa na vydanie predbežného opatrenia
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení: ,,Súd dočasne zveruje maloleté dieťa: X. C., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere vo výške 27,13 EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od doručenia tohto uznesenia do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Týmto sa predbežne mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14P/35/2015-32 zo dňa 23.09.2015 v časti o zverení maloletej X. C., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.“
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa svojím podaním doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by tunajší súd zveril maloleté dieťa do je osobnej starostlivosti. Vo svojom návrhu poukázala na skutočnosť, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.09.2015, č.k. 14P/35/2015 bola maloletá X. C., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca. Matka maloletého dieťaťa ďalej uviedla, že otec jej styk s maloletou na začiatku obmedzoval, potom jej styk umožnil a v poslednom čase bola maloletá každý druhý víkend u nej a to od piatku do nedele. Súčasne matka maloletého dieťaťa uviedla, že X. sa neustále sťažovala na otca, že pije, nestará sa o ňu riadne, často nebýva doma, pričom v januári sa matke priznala, že sa v otcovi sklamala, bojí sa ho a nechce s ním ďalej bývať. Dňa 16.03.2016 volali matke maloletej zo Základnej školy W., ktorú maloletá navštevuje, a žiadali ju, aby si prišla vyzdvihnúť maloletú, ktorá plače, nechce sa vrátiť k otcovi domov, nakoľko ten pije a je agresívny. Matka maloletú dňa 16.03.2016 o 14:30 hod. vyzdvihla maloletú zo školy a od tej doby je maloletá u nej.
Zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14P/35/2015 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 23.09.2015 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, pričom súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá Ž., B.. XX.XX.XXXX bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, maloletá X., B.. XX.XX.XXXX bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, pričom stretávanie sa rodičov s maloletými deťmi bolo ponechané na dohode rodičov.
Tunajší súd požiadal dňa 17.03.2016 Ú. L., U. P. H. G. J. U. o prešetrenie výchovného prostredia u matky maloletého dieťa. Zo správy Ú. L., U. P. H. G. vyplynulo, že matka s malol. deťmi býva v trojizbovom byte, ktorý je riadne zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku. Maloleté deti majú spoločnú detskú izbu,
kde majú zabezpečené všetky veci osobnej potreby a majú vytvorené podmienky pre pokojný spánok. Podľa udania matky, s maloletá X. neustále sťažovala na otca, že pije, riadne s o ňu nestará, často nie je doma, je agresívny, pričom svoju agresivitu smeruje voči maloletej X.. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny ďalej uviedol, že dňa 17.03.2016 obdržal mailom úradný záznam z Ú. T., ktorý obsahuje hlásenie ZŠ W. zo dňa 16.03.2016 spolu so žiadosťou o poskytnutie sociálneho poradenstva uvedenej rodine. Z úradného záznamu vyplynulo, že maloletá X. navštívila výchovnú poradkyňu základnej školy, aby ju požiadal a o pomoc, a aby sa mohla skontaktovať s matkou. Výchovná poradkyňa uviedla, že mal. je žiačkou X. G., býva u otca, ktorému ju zverená do osobnej starostlivosti. Maloletá sa výrazne zhoršila v školských povinnostiach, ktoré si z dôvodu množstva domácich povinností údajne nemôže plniť. Podľa vyjadrení maloletej, otec žije so svojou priateľkou a z nej si robia doma slúžku. Maloletá ďalej uviedla, že otec je agresívny a bráni maloletej stretávať sa s matkou. Z úradného záznamu taktiež vyplynulo, že výchovná poradkyňa školy doteraz s otcom maloletej nekomunikovala, avšak výchovná poradkyňa má pocit, že maloletá X. je u otca nešťastná a potrebuje pomoc. Prílohou správy Ú.G. L., U. P. H. G. J. U. bolo aj vyjadrenie psychologičky úradu, nakoľko maloletá sa dňa 17.03.2016 dostavila na konzultáciu, predmetom ktorej bolo zmapovanie aktuálnej životnej situácie. Z vyjadrenia psychologičky vyplynulo, že u maloletej neboli zistené žiadne patologické črty, avšak jej mimovoľné pohyby sú signalizáciou nekľudu, nepohody a napätia, z čoho je možné hypoteticky konštatovať, že maloletá je bazálne neistá, krehká, má veľké obavy z odmietnutia a z náhlych životných zmien.
Tunajší súd požiadal dňa 17.03.2016 Ú. L., U. P. H. G. T. o prešetrenie výchovného prostredia u otca maloletého dieťa. Zo správy Ú. L., U. P. H. G. vyplynulo, že otec maloletej sa počas sociálneho šetrenia nenachádzal doma. Maloletá žije s otcom v rodinnom dome vo vlastníctve starej matky maloletej (matky otca maloletej), má vlastnú izbu s posteľou, skriňou, písacím stolom, televíziou a notebookom. Rodinný dom je skromne zariadený, hygiena domácnosti je na dobrej úrovni. Počas sociálneho šetrenia bola prítomná stará matka maloletej, ktorá uviedla, že maloletá má veľmi dobrý vzťah s matkou, ktorú navštevuje raz za dva týždne. Ďalej uviedla, že s otcom mala doposiaľ dobrý vzťah a nie je jej známy dôvod, pre ktorý maloletá odišla bývať k matke. Po jej odchode je otec maloletej s maloletou v telefonickom kontakte.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 5 prvá veta O.s.p ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 9 O.s.p. rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;
Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Hlavnou funkciou predbežného opatrenia je zabezpečovacia funkcia, ktorá sa prejavuje najmä tým, že predbežné opatrenie má schopnosť zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať do rozhodnutia vo veci samej. Jedným z dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasného upravenia pomerov účastníkov. Na nariadenie predbežného opatrenia je nutné, aby bola osvedčená danosť práva a neexistencia závažnejších pochýb o potrebe takejto predbežnej úpravy. Nariadiť predbežné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu. Predbežným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho určí súd. Obsah tohto predbežného opatrenia súvisí s otázkou výchovy mal. dieťaťa. Výchova mal. dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý má v Zákone o rodine normatívne vyjadrenie. To neplatí o pojme starostlivosť o dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia je inštitútom procesného práva. Jeho úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení. Preto odovzdanie mal. dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo osobe, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré v zásade neovplyvňuje otázku budúcej výchovy. S týmto súvisí aj určenie výživného.
V danej veci súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jej starostlivosti. Vyhodnotiac všetky dostupné listinné dôkazy a berúc na zreteľ vyjadrenie Ú. L., U. P. H. G. J. U., P. Ú. L., U. P. H. G. T. ako aj na vyslovený názor malol. dieťaťa, ktoré dieťa je podľa názoru súdu vzhľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, tunajší súd má za to, že v danom prípade sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Obsahom predbežného opatrenia vo veciach výživného podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je uloženie povinnosti platiť výživné. Nariadeným predbežným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere, tak, aby to postačovalo na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Výrok predbežného opatrenia neprejudikuje výrok rozhodnutia vo veci samej, tj. nemožno ním predchádzať konečné riešenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím vo veci samej. Rozsah určenia výšky výživného v takomto prípade je určený zákonom vo vyjadrení „v nevyhnutnej miere“. Ide teda o určenie výživného, resp. uloženie povinnosti platiť výživné len v miere nevyhnutne potrebnej na uspokojenie základných potrieb oprávneného. Súd nemôže v takomto prípade ukladať povinnému, aby platil výživné v predpokladanej výške, resp. v navrhnutej výške, ktorou má zaviazať povinného rodiča na platenie výživného v rozhodnutí vo veci samej.
V preskúmavanom prípade s prihliadnutím k okolnostiam je možné a potrebné určiť výživné na maloleté dieťa s tým, že výživným v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa môže byť suma 27,13 EUR zo strany otca maloletého dieťaťa, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 Zákona o rodine, nakoľko súd nemá v tomto štádiu konania vedomosť o majetkových, finančných a osobných pomeroch otca maloletej, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie o vyššej sume výživného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3/ O.s.p.).