Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa, v súčasnosti už plnoletú: D. O., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - X. K., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XX, C. K. a otec - S. O., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XXXX/XX, C. K., o návrhu matky na zvýšenie výživného na malol. dieťa takto

rozhodol:

I. Súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.02.2008 č.k. - 12 na D. O., R.. XX.XX.XXXX sumou 800 Sk ( 26,55 eur) zvyšuje na sumu 50 eur počnúc od 09.06.2015 k rukám D. O..

II. Za obdobie od 09.06.2015 do 22.03.2016 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 227,46 eur, ktorý dlh súd mu povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eurách spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.02.2008 č.k. - 12 čo do určenia výšky výživného na D. O..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka dňa 09.06.2015 podala návrh na zvýšenie výživného v tom čase ešte na malol. D., ktorá v priebehu konania o zvýšenie výživného dňa 11.02.2016 dovŕšila vek osemnásť rokov od ktorého dátumu je plnoletou a nadobudla plnú procesnú spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Matka teraz už plnoletého dieťaťa svoj návrh o zvýšenie výživného odôvodnila s tým, že výživné na D. bolo určené v rozvodovom konaní sumou 800,- Sk (26,55 eur), ktorá suma už pre D. nestačí a žiadala zvýšiť na sumu 70,- eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojením spisov a , výsluchom oboch rodičov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou o výživnom a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2008 č.k. - 27, malol. D. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 700,- eur (mesačne). Toto výživné určené na malol. D. bolo zvýšené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.02.2008 č.k. - 12 na sumu 800,- Sk (26,55 eur) počnúc od 01.02.2008. V tom čase matka dieťaťa poberala sociálne dávky v sume 2.800,- Sk a prídavky na tri malol. deti. Okrem D. mala vyživovaciu povinnosť voči dvom spoločným malol. synom S., nar. 1993 a R.,

nar. 1996. Otec D. pracoval v Českej republike v čistom zarábal 9.000,- Sk. Mal vyživovaciu povinnosť voči dvom spoločným malol. synom a voči malol. C. O., nar. 2006.

V súčasnosti už plnoletá D. na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedla, že trvá na návrhu o zvýšenie výživného, ktorý návrh podala jej matka. Navrhla, aby výživné bolo zvýšené od podania návrhu na sumu 50,-- eur. Uviedla, že začala chodiť na strednú školu, ale dokončila iba prvý ročník. Potom v žiadnom štúdiu nepokračovala. Nikde nepracovala, bola doma. Otec na ňu výživné platil sumou 26,50 eur pokiaľ chodila do školy. Je evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie. Nedostáva žiadne dávky. Od 1.4.2016 jej sľúbili prácu v Šamoríne. Má to byť výroba káblov s platom okolo 400,- eur. toho času býva so svojou matkou v podnájme v jednoizbovom byte na ulici Starej vo Veľkom Mederi. Nájom v sume 220,- eur platí jej matka. Do uvedenej sumy je všetko zahrnuté, až na záverečné ročné vyúčtovanie. Na nájom ničím neprispieva. Občas prespí u svojho priateľa, ale na stálo sa zdržiava u svojej matky. Nemá žiadny príjem. Uviedla, že má problémy s obličkami. Berie lieky na ktoré mesačne pripláca 20,- eur Iné zdravotné problémy nemá. Na oblečenie mesačne potrebuje 80,- eur, náklady na stravu nevedela vyčísliť. Uviedla, že všetko hradí jej matka.

Matka na pojednávaní dňa 09.10.2015 uviedla, že výživné na D. bolo naposledy určené sumou 800,- Sk (26,55 eur). OS otcom D. pôvodne boli manželia a mali spolu tri deti. D. a dvoch synov R., ktorý už skončil školu a nastúpil do zamestnania a S., ktorý je tiež plnoletý a je nezamestnaný. Malol. D. nedokončila strednú školu. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR. Nedostáva žiadnu podporu. Na jej stravu mesačne potrebuje 50,- eur , na oblečenie ročne okolo 300 - 400,- eur. Uviedla, že pracuje v Maďarskej republike vo firme BOSPLASTIK SYSTEM HUNGARY. Montuje autosúčiastky, v priemere zarába 350,- eur mesačne. Uviedla, že má vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi, ktorý je nezamestnaný. Navrhla, aby výživné na vtedy ešte malol. D. bolo zvýšené na 70,- eur od októbra 2015.

Otec na pojednávaní dňa 09.10.2015 uviedol, že podľa jeho vedomia dcéra už ako malol. mala známosť. Do zamestnania nechodila z dôvodu, že žiarlila na neho. Často ich v tom čase zobral autom na zábavu. Vždy mali peniaze. Jeho vzťah s dcérou sa pokazil vtedy, keď raz jej povedal, že ich nemôže zobrať autom, nakoľko si dal alkohol. Vôbec spolu nekomunikujú. Má také tušenie, že nie je biologickým otcom dcéry, kvôli tomu sa s jej matkou rozviedli. Uviedol, že v roku 2014 od septembra do decembra pracoval vo Francúzsku v mäsopriemysle. Pôvodne sľubovali plat 4.000,- eur, ale dostal iba 900,- eur z tej sumy zaplatil 300,- eur na bývanie a niečo poslal aj domov. Od júna 2015 pracuje vo firme Izolmed, ako brigádnik a jeho príjem činí 170,- eur, pracuje vtedy, keď ho potrebujú. Do júna bol nezamestnaný. Uviedol, že žije 10 rokov s T. Á., ktorou má dve deti C., nar. 2006 a K., nar. 2010. Otcovstvo k nim dobrovoľne uznal. Deti boli súdne zverené do starostlivosti matky, on je zaviazaný na platenie výživného sumou 100,- eur na každé dieťa. Keďže ich matkou žijú v spoločnej domácnosti, výživné výslovne neplatí, ale sú dohodnuté čo on platí. Hradí nájomné vo výške 300,- eur, nie však vždy v peniazoch, ale niekedy pre majiteľa bytu to odpracuje. Jej partnerka pracuje ako predavačka v školskej predajni. Zarába 250,- eur a dostáva prídavky na tri deti. Ona okrem dvoch spoločných detí má vyživovaciu povinnosť voči malol. dcére, ktorá pochádza z jej prvého manželstva. Uviedol, že nie je ochotný na dcéru platiť výživné.

Otec na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol, že jeho pracovný pomer bol ukončený v decembri 2015. Od tej doby je nezamestnaný, ale nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Príjem má z brigádnických prác okolo 300 - 400,- eur mesačne. Náklady má ako to uviedol na predchádzajúcom pojednávaní. Občas u neho prespia aj plnoletí synovia. Súhlasil s tým, aby výživné bolo zvýšené zo sumy 26,55 eur na 50,- eur od podania návrhu a žiadal, aby dlh na výživnom bol rozdelený na splátky.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov maloletého dieťaťa. Preto, ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru. Ak sú možnosti a schopnosti rodičov lepšie, je možné odôvodnené potreby dieťaťa rozšíriť aj nad rámec základných potrieb dieťaťa a zohľadniť aj zvýšené náklady na šport, kultúru a iné aktivity tak, aby bola zachovaná úmernosť životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Potreby dieťaťa sú pritom závislé aj od jeho veku, vyspelosti fyzickej i duševnej, jeho zdravotného stavu, jeho schopností, záujmov a spôsobu prípravy na budúce povolanie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenou pomerov sa rozumie v zmysle vyššie cit. ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine závažná, výrazná a relatívne trvalá zmena pomerov ako z hľadiska potrieb dieťaťa, tak aj z pohľadu možností a schopností rodičov prispievať na výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri tej úprave výživného vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia či už zvýšením, alebo znížením výživného. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, svoj príspevok na uspokojovanie potrieb maloletého vyvažuje touto starostlivosťou o dieťa. Na strane maloletého je zmena pomerov preukázaná už len tým, že od minulej úpravy výživného uplynul dlhší čas, dieťa je fyzicky vyspelejšie, začalo navštevovať školu na vyššom stupni. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné. Posledné určenie výživného bolo v roku 2008, kedy výživné bolo zvýšené zo sumy 700,- Sk na sumu 800,- Sk (26,55 eur). Vtedy toho času už plnoletá D. mala 10 rokov a bola žiačkou základnej školy. V čase podania návrhu bola maloletá a mala 17 rokov a 4 mesiace. V priebehu konania dňa 11.02.2016 dovŕšila plnoletosť, preto v konaní od uvedeného dátumu vystupuje samostatne a navrhla, aby výživné bolo zvýšené od podania návrhu na sumu 50,- eur. Súd zistil, že D. je od 27.09.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Nemá žiadny príjem, býva so svojou matkou. Jej matka t.č. pracuje v Maďarskej republike v BO Plastics Systems Hungary Bt. a v priemere zarába 114.141 Ft (380,- eur). Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V čase predchádzajúceho určenia výživného poberala sociálne dávky v sume 2.800,- Sk (92,94 eur) a rodinné prídavky na tri maloleté deti. Otec D. v čase predchádzajúceho určenia výživného podľa vlastného udania mal čistý príjem 9.000,- Sk (298,74 eur). Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k spoločným, vtedy ešte maloletým synom a malol. dieťaťu pochádzajúcu z mimomanželského vzťahu k C., nar. 2006. V súčasnej dobe

obidvom rodičom ubudli vyživovacie povinnosti voči spoločným už plnoletým synom. Otcovi D. však pribudla vyživovacia povinnosť voči malol. K., nar. 2010. Má teda dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči malol. C. a K., ktoré deti sú zverené do starostlivosti matky o on je zaviazaný na platenie výživného na každé dieťa sumou 100,- eur mesačne. S matkou malol. detí žije v spoločnej domácnosti. Otec D. t.č. je zamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Podľa vlastného udania pracuje brigádnicky a mesačne zarába okolo 300 - 400,- eur.

Otec na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol, že súhlasí s návrhom D., aby výživné bolo zvýšené na sumu 50,- eur mesačne od podania návrhu.

Poukazom na ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Súd má za preukázané, že teraz už plnoletá D. toho času nemá žiadny príjem, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie , nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Je teda odkázaná na výživu rodičov, preto návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od podania návrhu na sumu, ako to navrhli účastníci.

Počiatok vyživovacej povinnosti bol stanovený spätne od podania návrhu, preto za obdobie od 09.06.2015 do 22.03.2016 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 227,46 eur (50,- - 26,55 = 23,45 x 9 = 211,05 eur + 23,45 : 30 = 0,78166 x 21 = 16,41, spolu 227,46 eur). Dlh na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach, nakoľko vzhľadom na jeho pomery nie je od neho spravodlivé žiadať, aby dlh na výživnom zaplatil naraz.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).