Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-343-2014.pdf
PDF · 120.19 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-15C/343/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Ľ. P., V.. X.X.XXXX, B. P. J. XX/XX, Č., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, Bratisalava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, vydaný pod sp. zn. RK-PC-1406/14 - EK dňa 6.10.2014, z r u š u j e.
O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, podanou dňa 28.10.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, ktorým bol zaviazaný, podľa jeho názoru, v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu spotrebiteľa a namietol aj platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a písomne prezentovanými stanoviskami ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dôvod pre z rušenie rozhodcovského rozsudku žalobca kvalifikoval tým, že mu bola týmto rozhodnutím uložená povinnosť do troch dní zaplatiť 1575,04€, ako aj ďalšie plnenia a trovy rozhodcovského konania 285,87€ a súdny poplatok 31,80€. Namietol, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a že aj samotné plnenia dohodnuté úverovou zmluvou sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné pre svoju neprijateľnosť.
Na pojednávaní dňa 22.3.2016 žalobca nepoprel, že so žalobcom uzavrel v roku 2011 zmluvu ohľadom 1.500,- eur, ktoré mu boli aj poskytnuté, avšak nie v plnej výške. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve zo dňa 12.8.2011 uviedol, že podpis na nej je jeho podpisom, avšak čo táto listina znamená, vôbec nevie. Podotkol, že keď sa ako-takým spôsobom dohodli o tom, koľko peňazí potrebuje, s ním už nikto nedebatoval na tú tému, akým úrokovým zaťažením a s akými celkovými nákladmi túto pôžičku bude musieť vrátiť, a po tom, ako sa vytlačili príslušné tlačivá, už sa len listovalo v papieroch, a ukázalo miesto, kde sa má podpísať. On iba vzal pero a podpísal sa. Po nahliadnutí do rozhodcovskej zmluvy na prehlásil, že túto listinu vidí prvý krát, resp. prvýkrát mal možnosť si ju prečítať po tom, ako mu ju súd doručil, pretože nič z toho, čo mu dali k podpisu, mu nedovolili ani len nahliadnuť, či dokonca preštudovať. Preto tvrdil, že táto zmluva je neplatná.
Potvrdil zároveň, že do určitej doby vždy a pravidelne všetky svoje pôžičky riadne splácal, avšak k dnešnému dňu ho neustále otravuje žalobca a jeho prisluhovači tým, že ho doslova vydierajú návštevami u neho doma poprípade telefonátmi, aby sa dostavil ku ním na prevádzku v budove našej pošty s tým, že im musí doniesť aspoň 10,- eur.
Žalobca predložil súdu asi 1 cm vysokú kôpku príjmových pokladničných dokladov spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. o tom, že naposledy v 02/2016 vložil do pokladne povereného pracovníka žalobcu sumu 30,- eur. Poukázal aj na to, že ohľadom tohto úveru začala aj exekúcia, avšak túto súd nepovolil, čomu sa veľmi potešil, a myslí si, že závery v týchto rozhodnutiach sú správne, a z toho dôvodu považoval podanú žalobu za dôvodnú.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.7.2015 navrhla žalobu ak nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V tomto vyjadrení poukázal na to, že v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá individuálne ako samostatný dokument, podpísaný oboma stranami a jej uzavretie nemalo žiadne vplyv na vznik či trvanie samotnej úverovej zmluvy a z podstaty definície neprijateľných zmluvných podmienok nemôže byť táto zmluva považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. žalobca mal pritom možnosť do 14 dní do rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a to bez uvedenia dôvodu, čo vyplýva z bodu 2 rozh. zmluvy, a aj podľa bodu 7 zmluvy by to nemalo vplyv na trvanie samotnej úverovej zmluvy. V ďalšom texte žalovaný citoval viacero vydaných súdnych rozhodnutí, ktorými bol prijatý záver, že (súd uvádza stručne) práve úprava v čl. 2 a 7 rozhodcovskej zmluvy uzavretej formou samostatného právneho úkonu nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď spotrebiteľ mal právo od zmluvy odstúpiť a toto právo nevyužil, popr., keďže jej uzavretie nemalo vplyv na existenciu samotnej úverovej zmluvy, ju vôbec nepodpísať. Podľa uznesenia NS SR z 22.11.2012 3MCdo 14/2011 dokonca uzavrel, že pokiaľ mal spotrebiteľ právo v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy jednostranne odmietnuť rozhodcovskú doložku a tým dosiahnuť akési anulovanie tejto časti dohody strán, malo to nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu.
Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.
Súd zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal preukázané, že:
1/ Dňa 10.8.2011 žalobca ako dlžník podpísal Žiadosť/Zmluvu o revolvingovom úvere (čl. 13) č. XXXXXXXXXX, ktorou žiadal o sumu 1500€ so splátkami v počte 48, splatnými do 28. dňa v mesiaci, pri výške splátky 77,05€ a celkovej sume určenej k zaplateniu vo výške 3698,40€, pri RPMN 70,01 % a úrokovej sadzbe 70,01% ročne. Priemerná RPMN bola uvedená 46,56 %.
Túto zmluvu podpísal žalovaný dňa 12.8.2011, keď mu úver 1500€ schválil so splátkami v počte 48, splatnými do 28. dňa v mesiaci, pri výške splátky 77,05€ a celkovej sume určenej k zaplateniu vo výške 3698,40 €, pri RPMN 67,13% a úrokovej sadzbe 70,01% ročne. Priemerná RPMN bola uvedená 46,56 %. Ako vyplýva z bodu 8.1 druhej strany formulára zmluvy, z tento úver mu žalobca stiahol „poplatok o poskytnutí služby“ vo výške 367,49 € (za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru).
2/ Dňa 10.8.2011 žalobca podpísal rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (čl.3), ktorou vyslovil súhlas s jej uzavretím. Podľa bodu 2: dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom prehlasuje, že bol o tom, jasne a zrozumiteľne informovaný. Ďalej z nej vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa článku 5 zmluvy sa mala vzťahovať táto dohoda na akýkoľvek spor, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu, alebo v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7: dlžník je od tejto zmluvy oprávnený odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia a to zásadne písomne. Lehota je dodržaná, ak je odstúpenie zaslané na adresu veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Rozhodcovskú zmluvu podpísal žalovaný dňa 12.8.2011.
Dňa 22.9.2014 žalovaný v pozícii žalobcu podal na Victoria rozhodcovský súd žalobu (čl 10), ktorou sa voči žalobcovi (v pozícii žalovaného) domáhal zaplatenia sumy 1575,04 € a to spolu s so zmluvnou pokutou 0,065% denne a úrokom z omeškania0,725% ročne:
- zo sumy 77,05 € od 29.10.2011 do 10.11.2011
- zo sumy 77,05 € od 29.11.2011 do 06.12.2011
- zo sumy 77,05 € od 29.05.2012 do 14.06.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.06.2012 do 19.07.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.07.2012 do 16.08.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.08.2012 do 24.09.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.09.2012 do 17.10.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.01.2013 do 13.02.2013
- zo sumy 77,05 € od 01.03.2013 do 25.04.2013
- zo sumy 77,05 € od 29.03.2013 do 25.04.2013
- zo sumy 77,05 € od 26.04.2013 do 28.04.2013
- zo sumy 68,58 € od 01.03.2014 do 23.03.2014
- zo sumy 16,56 € od 24.03.2014 do 23.04.2014
- zo sumy 77,05 € od 29.03.2014 do 23.04.2014
- zo sumy 74,04 € od 24.04.2014 do 28.07.2014
- zo sumy 34,04 € od 29.07.2014 do zaplatenia
- zo sumy 77,05 € od 29.04.2014 do zaplatenia
- zo sumy 77,05 € od 29.05.2014 do zaplatenia
- zo sumy 77,05 € od 29.06.2014 do zaplatenia
- zo sumy 1309,85 € od 03.07.2014 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania spolu so zmluvnou pokutou odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia sumy 1500€ už len úrok z omeškania 8,15% ročne zo sumy 1557,04 € do zaplatenia a náhrady trov konania.
V tejto žalobe žalobca poukázal na to, že úver vo výške 1500 € žalovaný nesplácal v zmysle zmluvy, že sa so žalobcom dohodli na odklade splátok č. 4, 5 a 6, ktoré mal zaplatiť ako splátky č. 49, 50 a 51, no už pri splátke č. 1 sa dostal do omeškania. Uplatnenie práva žalobcu, ktorý v prípade omeškania s úhradou niektorej splátky& po dobu dlhšiu ak o3 mesiace považoval úver za zročný, oznámil túto skutočnosť žalovanému listom zo dňa 16.6.2014 a vyzval ho, aby dlh v sume 1575,04 € zaplatil. Na predmetnom úvere napokon žalovaný (podľa tvrdenia žalobcu) zaplatil iba 2123,36 €.
Na základe tejto žaloby Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline v konaní I.-Y.-XXXX/ XX-Q. zo dňa 6.10.2014 (čl 7) rozhodcom JUDr. Erikom Končokom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1575,04 € a to spolu s so zmluvnou pokutou 0,065% denne a úrokom z omeškania 0,725% ročne:
- zo sumy 77,05 € od 29.10.2011 do 10.11.2011
- zo sumy 77,05 € od 29.11.2011 do 06.12.2011
- zo sumy 77,05 € od 29.05.2012 do 14.06.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.06.2012 do 19.07.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.07.2012 do 16.08.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.08.2012 do 24.09.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.09.2012 do 17.10.2012
- zo sumy 77,05 € od 29.01.2013 do 13.02.2013
- zo sumy 77,05 € od 01.03.2013 do 25.04.2013
- zo sumy 77,05 € od 29.03.2013 do 25.04.2013
- zo sumy 77,05 € od 26.04.2013 do 28.04.2013
- zo sumy 68,58 € od 01.03.2014 do 23.03.2014
- zo sumy 16,56 € od 24.03.2014 do 23.04.2014
- zo sumy 77,05 € od 29.03.2014 do 23.04.2014
- zo sumy 74,04 € od 24.04.2014 do 28.07.2014
- zo sumy 34,04 € od 29.07.2014 do zaplatenia
- zo sumy 77,05 € od 29.04.2014 do zaplatenia
- zo sumy 77,05 € od 29.05.2014 do zaplatenia
- zo sumy 77,05 € od 29.06.2014 do zaplatenia
- zo sumy 1309,85 € od 03.07.2014 do zaplatenia a to až do dňa, kedy že úrok z omeškania spolu so zmluvnou pokutou dosiahne celkovo sumu 1500 €, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi úrok z meškania 8,15 % ročne zo sumy 1575,04 € až do zaplatenia. Titulom trov konania ho zaviazal na poplatok rozhodcovského konania 31,80 € a trovy právneho zastúpenia 285,87 €.
Rozhodca v odôvodnení poukázal na to, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXXX z 12.8.2011, a že pri rozhodovaní vychádzal z predložených listín, ktorých obsah stručne oboznámil. Pri právnom hodnotení vecí vychádzal z preukázané rozsahu splatenia úveru sumou 2123,36 € ako aj §3a ods. 1a 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., a čl. 14 úverovej zmluvy (tá žiadne takéto ustanovenie nemá, článok 14 je len vo VOP) a ustálil, že nárok žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty 0,65% dlžnej sumy denne a úroku z omeškania 0,725% denne je dôvodný, keďže žalobca tieto sankcie uplatňoval striktne podľa platnej právnej úpravy t.j., že sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády a že ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Či vôbec a ako boli žalobcom tvrdené skutočnosti preverované, rozhodca v rozsudku neuvádza.
Následne poukázal na rokovací poriadok a jeho článok 15 ods. 1 podľa ktorého: (súd uvádza stručne) pokiaľ je možné o veci rozhodnúť na základe písomných podkladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva skutkový a právny stav tvrdený v žalobe a ktorých obsah je nepochybný, rozhodcovský súd môže rozhodnúť v zrýchlenom konaní a to aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vyjadrenia žalovaného; ako aj na odsek 2 tohto článku, podľa ktorého: rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v doručí rozhodcovský súd spolu so žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede v lehote do 10 dní do doručenia výzvy .....
Dňa 6.10.2014 bola Výzva na podanie žalobnej odpovede (čl. 6), ktorá s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, bola žalobcovi doručená spolu s rozhodcovským rozsudkom.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe čoho uzatvára:
V rámci posudzovania danej veci musel súd ako prvé posúdiť, či bola žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu podaná včas podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného dňa 12.8.2011. Ako je uvedené vyššie, rozsudok I.-Y.-XXXX/XX-F. bol vydaná dňa 6.10.2014 a žaloba o jeho zrušenie bola na Okresný súd Košice-okolie podaná dňa 28.10.2014. Z uvedeného plynie, že nad všetky pochybnosti bola žaloba podaná včas.
Ďalej sa ako druhou zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva zo dňa 12.8.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok, o ktorého zrušenie sa jedná v tomto konaní, bol podrobený prieskumu v konaní, vedenom na OS Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/6107/2014, kde uznesením zo dňa 5.3.2015 bol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý. Vychádzalo sa zo skutočnosti, (súd uvádza stručne) že K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Podľa takto formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinného to v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 resp. 250 km), pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.
Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
V exekučnom konaní súd otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) riešil bez osobitného výroku v uznesení a to ex offo ako nekalú povahu rozhodcovskej doložky (zmluvy), v podstate ako otázku predbežnú a procesný súd nemal dôvod odkloniť sa od prijatých záverov. Uvedené uznesenie bolo na základe odvolania, podaného veriteľom, potvrdené uznesením Krajského súdu Košice 16CoE/245/2015 zo dňa 11.11.2015. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nebolo potrebné rozhodovať o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku (napokon žalobca takýto návrh ani nepodal)
Preto súd ako k tretej otázke pristúpil k prieskumu rozhodcovského rozsudku, vydaného na základe uvedenej rozhodcovskej zmluvy, a to z pohľadu predpokladov, uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného 12.8.2011, podľa ktorého:
(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Z úverovej zmluvy vyplynuli „zmluvné dojednania“, podľa ktorých sa žalobcovi požičiavala suma 1500 € na 42 mesiacov so 70,01% ročným úrokom, splátkou vo výške 77,05 €, RMN 67,13% a pri okamžitej úhrade poplatku „za poskytnutie služby“ vo výške 367,49 €. Z rozhodcovského rozsudku nevyplynulo, či týmto základným údajom rozhodca venoval pozornosť a ako sa s tým vysporiadal. Súd zistil, že podľa zverejnených údajov NBS SR, v auguste roku 2011 pri úveroch s lehotou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná miera úrokov obchodných bánk v sadzbe 15,10% s RPMN 16,32% z čoho vyplýva, že aj bol žalobcovi poskytnutý úver so 100% navýšením úrokovej sadzby, zmluvne uvedený úrok 70,01% predstavuje takmer 400% základnej úrokovej miery obchodných bánk. Uvedená skutočnosť je v rozpore aj s ust. § 502 Obch. zák. (1), podľa ktorého: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Okrem tejto zákonnej úpravy platí pravidlo, že zmluvný úrok nesmie byť dojednaný v rozpore s dobrými mravmi a súd má za to, že 70,01% ročný úrok z úveru nekorešponduje s touto zásadou a rozhodca, konajúci o žalobe iba paušálne prevzal tvrdenia žalobcu (tu žalovanej) a opomenul aj na zákonnú úpravu v § 33 ods. 2 Zákona č. 244/2004 Z.z., podľa ktorého: (2) Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.
Ako ďalšiu skutočnosť súd hodnotil výšku RPMN.
Podľa § 2 ods. písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného 12.8.2011: ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
Podľa § 19 zákona 129/2010 Z.z. ods. (2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.
Ako je uvedené vyššie, úrok bol v zmluve uvedený sadzbou 70,1% a „poplatok za službu“ podľa čl. 8.1. na rube formulára zmluvy činil 367,49 €. V prvom rade súd poukazuje, že RPMN je v zmluve uvedená sadzbou 67,13% čo je v podstate vylúčené vzhľadom na výšku úrokovej miery, pretože len pri úvere, na ktorý by sa neviazali žiadne iné poplatky, by RPMN zodpovedala výške úrokovej sadzby. V danom prípade však úrok je vyšší ako RPMN a navyše suma poplatku za službu 367,49 € bola žalobcovi zrazená v momente poskytnutia úveru a súd zistil, že v takomto prípade RPMN predstavuje 112,01% ročne. Z uvedeného plynie, že tento poplatok nebol do výpočtu RPMN zahrnutý. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona taký úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Tejto skutočnosti rozhodca nevenoval absolútne žiadnu pozornosť a ani sa ňou nezaoberal.
Ďalej, z rozhodcovského rozsudku vyplynula analýza, na základe ktorej bola žalobcovi priznaná zmluvná pokuta 0,65% denne z dlžnej sumy s poukazom na to, že podľa §3a ods. 1a 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., a čl. 14 úverovej zmluvy je nárok žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty 0,65% dlžnej sumy denne a úroku z omeškania 0,725% denne dôvodný, keďže žalobca tieto sankcie uplatňoval strikne podľa platnej právnej úpravy.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
O zmluvnej pokute nie je v úverovej zmluve ako dvojstrannom právnom úkone ani zmienka. Tá je upravená v čl. 14 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere t.j. vo „všeobecných podmienkach“. Nejedná sa teda o zmluvne dojednanú zmluvnú pokutu, pretože ju upravuje jednostranný právny úkon vopred pripravený a naformulovaný zo strany veriteľa, ktorý nie je spotrebiteľom podpísaný a preto súd uzavrel, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo, pretože nebola uzavretá platne. Aj túto okolnosť konajúci rozhodca vo svojom rozsudku odignoroval. Na strane 5 v predposlednom odseku rozsudku však rozhodca nezabudol poukázať na § 31 ods 3 Zákona 244/2002
Z.z. a na to, že v jeho zmysle Rozhodcovský súd použil, rovnako ako súd, ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, avšak nikde nemožno zistiť, v ktorej časti rozsudku sa tomu venoval, na ktoré skutočnosti vzal zreteľ a ako sa s nimi vysporiadal. Napokon, súdu neušlo ani to, že rozhodca rozhodol podľa rokovacieho poriadku a jeho článok 15 ods. 1 podľa ktorého: (súd uvádza stručne) pokiaľ je možné o veci rozhodnúť na základe písomných podkladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva skutkový a právny stav tvrdený v žalobe a ktorých obsah je nepochybný, rozhodcovský súd môže rozhodnúť v zrýchlenom konaní a to aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vyjadrenia žalovaného; ako aj na odsek 2 tohto článku, podľa ktorého: rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v doručí rozhodcovský súd spolu so žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede.
V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu JUDr. Erika Končoka pod sp. zn. I.-Y.-XXXX/XX- F., ktoré malo povahu tzv. skráteného, resp. zrýchleného konania, upraveného rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. V porovnaní s obvyklým priebehom civilného konania vykazovalo skrátené konanie výrazné odlišnosti. Skrátené konanie sa realizovalo bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu. Za splnenia zákonných podmienok umožňovalo rozhodnúť o žalobe rýchlo a efektívne, bez vypočutia žalovaného. Takéto konanie však nemôže byť na ujmu žalovanému, ktorému je z tohto dôvodu poskytnutý osobitný prostriedok ochrany, a to podanie žalobnej odpovede.
Podľa § 18 ods. (4) zákona 244/2002 Z.z.: V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.
(5) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.
Tzv. „zrýchlené konanie“ upravené v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu je obdobný postup podľa Občianskeho súdneho poriadku pri vydaní platobného rozkazu, kedy súd tiež môže bez vypočutia odporcu vydať rozhodnutie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Je však potrebné upozorniť, že v zmysle ust. § 172 ods. 9 O.s.p., ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. To znamená, že súdy v súdnom konaní dbajú o to, aby nedochádzalo k porušovaniu práva právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Je nezlučiteľné s týmto cieľom, aby súd platobným rozkazom uložil spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vyplývajúcu z takej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka). V prípade vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi aj napriek tomu, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a spotrebiteľ nepodá odpor, sa zvyšuje ochrana spotrebiteľa v tom, že v prípade mimoriadneho dovolania by sa nemohol nebrať zreteľ na porušenie navrhovaného ustanovenia. V rámci prípadnej obnovy konania by neprijateľná podmienka, na ktorú nebol braný zreteľ v skrátenom konaní, mohla predstavovať argument, že je možné dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
V kontexte s vyššie uvedeným súd poukazuje na dva aspekty a to, že: 1/: kým možnosť všeobecného súdu rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní je upravená priamo zákonom a to v § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 244/2002 Z.z. takúto formu konania, t.j. možnosť vydať rozhodcovský rozsudok v „skrátenom - zrýchlenom“ konaní vôbec neupravuje, a keďže rozhodcovské súdy a jeho rozhodnutia majú súkromnoprávnu povahu, rokovací poriadok, ktorý rozhodcovi umožňuje o veci konať a rozhodnúť aj týmto spôsobom, bol prijatý v rozpore so zákonom a je neplatný.
2/: ani podľa ust. § 172 ods. 9 O.s.p. sa nepripúšťa vydanie platobného rozkazu, za situácie, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Inak povedané, nemožno sa spoliehať na aktivitu spotrebiteľa, ktorý bude uplatňovať svoje práva ex post, po doručení rozsudku, ak právna úprava ukladá súdu skúmať neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti. Podľa názoru súdu aj v prípade, že
by „skrátené - zrýchlené“ rozhodcovské konanie bolo podľa zákona možné, uvedené treba aplikovať aj pre konanie rozhodcovského súdu, ktorý aj pri neformálnejších postupoch musí rešpektovať základné štandardy ochrany spotrebiteľa. A preto, vychádzajúc z vyššie uvedeného a za situácie, keď žalobný návrh nebol doručený žalobcovi (tam žalovanému) tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu bol doručený až so samotným rozhodcovským rozsudkom, možno konštatovať, že v zmysle tohto bodu 1/ a 2/ došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
V celku vzaté, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok cituje paragrafové znenie mnohých právnych predpisov a vrátane tých, ktoré cituje aj procesný súd v tomto rozsudku, vyhodnotenie obsahu jednotlivých dokumentov ako dôkazných prostriedkov rozhodca zhrnul do jedinej vety (piata strana, 3. odsek odspodu), v ktorom skonštatoval, že vzhľadom na to, že v zmysle uvedeného a skutkového a právneho stavu dospel rozhodcovský súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a jeho nárok oprávnený, rozhodol rozhodcovský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodcovského rozsudku, a to v zrýchlenom konaní v zmysle čl. 15 Rokovacieho poriadku.
Resumé:
Súhrn všetkých vyššie uvedených skutočností, analýz a úvah preto znamená záver, že :
- rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 12.8.2011
- daný rozsudok priznal veriteľovi plnenie na základe neprijateľných a teda ex lege neplatných ustanovení zmluvy, keď veriteľovi uznal za legitímny zmluvný úrok 70,1% ročne, za súčasne neplatnej RPMN - v zmluve uvedenej v sadzbe 67,13%, ktorá v skutočnosti činila 112,01%
- že bola priznaná zmluvná pokuta, uvedená iba vo VÚP
- že sa rozhodlo zákonom nedovoleným spôsobom v „zrýchlenom konaní“
Ako vyplýva zo žaloby, podanej na rozhodcovskom súde dňa 22.9.2014, Oznámenie o zosplatnení celého úveru bolo žalobcovi (tam žalovanému) doručené dňa 16.6.2014 s lehotou plnenia do 2.7.2014. Napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok sa stal v dôsledku uznesenia 17Er/6107/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice 16CoE/245/2015 neúčinným právnym úkonom, ešte stále plynie všeobecná premlčacia doba, v ktorej veriteľ môže podať žalobu na všeobecnom súde. S poukazom na túto okolnosť preto súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, vydaný pod sp. zn. I.-Y.-XXXX/XX - F. dňa 6.10.2014 zrušil s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe z 27.8.2014, kedy bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.