Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/183/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky N. J., B.. Z., Y.. X.X.XXXX, E. B. XX, Ľ., občianky SR, proti odporcovi K. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. B. XX, Ľ., občanovi SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: N. J., Y.. XX.X.XXXX, bytom u matky, občanovi SR, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., t a k t o

rozhodol:

I. Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľky N. J., B.. Z., Y.. X.X.XXXX a odporcu K.Y. J., Y.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade v R..

II. Súd z v e r u j e maloletého N. J., Y.. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Súd z a v ä z u j e otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého N. J. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime počnúc dňom 1.10.2014 vždy do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 30.10.2015 podaným na tunajšom súde dňa 9.11.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletému N..

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 18.4.1984 v R.. S odporcom nežijú už 5 rokov usporiadaným životom, každý hospodári sám. Počas manželstva sa im narodilo 6 detí, z ktorých maloletý je už len N.. Už za trvania manželstva bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym zákonným výživným. Odporca sa toho času nachádza vo vyšetrovacej väzbe za nebezpečné vyhrážanie navrhovateľke. K návrhu navrhovateľka pripojila kópiu sobášneho listu.

K návrhu na začatie konania sa odporca písomne vyjadril podaním zo dňa 16.2.2016 doručeným súdu dňa 22.2.2016 iba pokiaľ ide o rozvod, s ktorým súhlasil. Ďalej uviedol, že výstup z výkonu trestu má 1.3.2016 a bude sa nachádzať na adrese trvalého bydliska.

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na pojednávanie konané dňa 22.3.2016 sa odporca nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Doručenie predvolania mal súd vykázané poštovou doručenkou s dátumom prevzatia písomnosti 8.3.2016. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti odporcu.

Na pojednávaní konanom dňa 22.3.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov konania.

Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov konania, s vyjadrením sa odporcu k návrhu, s rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. z 28.10.2014.

Na pojednávaní konanom dňa 22.3.2016 sa navrhovateľka vyjadrila, že na podanom návrhu trvá. Z manželstva s odporcom pochádza 6 detí, maloletý je len Martin, ktorý toho času navštevuje Strednú odbornú školu v R.Ž.. Ako príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka uviedla alkohol a automaty na strane odporcu. Navrhovateľka nechce obnoviť manželské spolunažívanie.

Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. z 28.10.2014, z ktorého je zrejmé, že súd zveril maloletého na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho má zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný platiť zákonné výživné v sume 27,13 eur.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať plnením výživného v sume, ktorú určí súd.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo v R. dňa XX.X.XXXX. Z manželstva sa im narodilo 6 detí, z ktorých je maloletým už len N.. Navrhovateľka ako aj odporca zhodne v priebehu konania vypovedali, že súhlasia s tým, aby ich manželstvo bolo rozvedené, nakoľko už neplní spoločenský účel. Odporca sa v čase podania návrhu na začatie konania nachádzal vo vyšetrovacej väzbe za nebezpečné vyhrážanie navrhovateľke. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, už za trvania manželstva bol maloletý na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. z 28.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2014, zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym zákonným výživným, nakoľko odporca bol dlhodobo nezamestnaný, nemal žiaden príjem.

Podľa § 22 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd zveril maloletého Martina do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko maloletý už počas trvania manželstva bol zverený do jej osobnej starostlivosti a súd v konaní mal preukázané, že navrhovateľka sa o dieťa náležite stará a zároveň v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti brániace takémuto rozhodnutiu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval minimálne zákonné výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje reálne možnosti a schopnosti odporcu. Aktuálna suma minimálneho výživného je vo výške 27,13 eur. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.

Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/

pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.