Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/1839/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 17, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683 v konaní zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, zn. -12162 proti povinnému: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S.Z., štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 529,36 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. augusta 2022, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 15. augusta 2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18 zo dňa 06.12.2007.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatovala, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. zo dňa 26.07.2007, ktorým súd zaviazal povinného na zaplatenie. Ďalej uviedla, že nakoľko je predložené rozhodnutie spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu jeho výrokom viazaný. V tejto súvislosti dala do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. -18, v ktorom sa okrem iného uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálne a materiálnej. Pričom formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou vykonateľnosti a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Súčasne skonštatovala, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko skutočnosti uvádzané povinným nepovažoval súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Pričom práve z dôvodov, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, a to skutočnosť, že neuhradil oprávnenému žiadnu splátku, a preto tento pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň čiastočná úhrada z dňa 08.01.2020, ktorú povinný spochybňuje bola vykonaná v starej exekúcii prostredníctvom súdneho exekútora, a teda nebola uhradená povinným dobrovoľne. A na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný svoju povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a teda exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Nakoľko povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd podaný návrh

na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, a z uvedeného dôvodu ho v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že navrhuje, aby súd exekúciu v časti príslušenstva - úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 512,34 Eur od 1.9.2005 do 8.1.2020 a úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 500,94 Eur od 9.1.2020 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Ďalej uviedol, že predmetný úrok z omeškania vo výške 0,1% denne považuje v hrubom rozpore so zákonom-s dobrými mravmi, v úžerníckej výške! Súčasne uviedol, že tento úrok zodpovedá ročnému úroku vo výške 36,5%, čo je podľa povinného v rozpore s ustanovením , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Povinný rovnako uviedol, že pri výške istiny 529,36 Eur úrok z omeškania k dnešnému dňu niekoľkonásobne prevýšil výšku istiny a táto suma je pre povinného likvidačná, nakoľko je obyčajný živnostník zamestnaný v strojárskej firme a živí rodinu, má dve nezaopatrené deti a manželku, ktorá nie je zamestnaná, ale opatruje svoju ZŤP matku. Povinný sa snaží žiť slušne, ale v takomto prípade je výška úrokov a príslušenstva pôvodnej dlžnej sumy pre neho neúnosná. A nakoľko je podľa povinného predmetná exekúcia minimálne v častí úrokov z omeškania v rozpore so zákonom, navrhuje, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v časti príslušenstva, ktorého výška je pre neho a jeho rodinu likvidačná.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právneho zástupcu k namietanej výške úrokov z omeškania uviedol, že pokiaľ má Povinný za to, že Oprávneným uplatnený nárok nie je legitímnym, mal možnosť všetky dnes uvádzané skutočnosti odprezentovať pred konajúcim súdom už v základnom súdnom konaní. Aktuálne je však potrebné konštatovať, že Sťažnosť Povinného obsahuje také argumenty, ktoré nemajú pre posúdenie oprávnenosti vedeného exekučného konania, prípadne jeho zastavenia žiadny význam. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať skutočnosti uvádzané Povinným v jeho podaní. Úlohou exekučného súdu je len dohliadať nad zákonnosťou výkonu rozhodnutia, pričom za podstatné možno považovať len tie skutočnosti, ktoré nastali po jeho začatí resp. po vydaný exekučného titulu. Oprávnený si zároveň dovolil uviesť, že exekučné konanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bol Povinný zaviazaný zaplatiť Oprávnenému vymáhanú dlžnú sumu. Exekučné konanie neslúži na preskúmavanie právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, ale na vymoženie pohľadávky oprávneného. Ďalej s poukazom na ust. § 41 ods. 1 a §44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 uviedol, že právoplatnosť rozhodnutia všeobecných súdov spôsobuje jeho záväznosť nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadná nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia spôsobuje, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady “res iudicata”, t.j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Ak totiž o určitej veci medzi tými istými účastníkmi bolo vydané rozhodnutie vo veci samej, konanie skončilo rozsudkom, ktorým súd rozhodol o žalobe a pritom nedošlo k zastaveniu konania uznesením, nie je možné o tej istej veci viesť znova ďalšie konanie o tom istom a medzi rovnakými účastníkmi. Ďalej s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 uviedol, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Exekučný súd však nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súčasne oprávnený nevidí žiaden zákonný a relevantný dôvod na základe, ktorého by mal Exekučný súd exekučné konanie zastaviť. Oprávnený pokladá tvrdenia Povinného za neodôvodnené s cieľom vyhnúť sa úhrade úrokov z omeškania. Oprávnený má za to, že exekučné konanie, bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko na základe návrhu Oprávneného a predložených listinných dokladov exekučný súd po ich preskúmaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že zo strany Povinného ide len o snahu o zdržanie vykonávania exekúcie.

6. K náležitostiam podanej sťažnosti oprávnený s poukazom na ustanovenie uviedol, že podanie Povinného neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, Povinný nikde v Sťažnosti neuviedol, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne. Povinný len namietal výšku úrokov z omeškania, čo podľa názoru Oprávneného mohol aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý mu bol uznesením súdu zamietnutý. Jedná sa teda o skutočnosť, ktorú mohol namietať a uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie a nie v opravnom prostriedku - v Sťažnosti proti uzneseniu súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že predmetné podanie napriek jeho označeniu zo strany Povinného nespĺňa náležitosti Sťažnosti, podanej voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Povinný v danom podaní neuvádza, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne. Vzhľadom na uvedené máme za to, že podanie nemožno vyhodnotiť ako Sťažnosť. A ešte na záver Oprávnený považuje tvrdenia Povinného uvedené v podanej Sťažnosti za účelovo podané s úmyslom zbaviť sa povinnosti plniť svoje záväzky v exekučnom konaní voči Oprávnenému. Nakoľko je Oprávnený toho názoru, že podaná Sťažnosť Povinného neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa ustanovenia , žiada konajúci súd, aby podanú Sťažnosť Povinného odmietol. V prípade, ak by bol súd toho právneho názoru, že Sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti, v zmysle vyššie uvedenej argumentácie Oprávneného považuje tento dôvody v podanej Sťažnosti za účelové tvrdenia Povinného s úmyslom zbaviť sa povinnosti uhradiť svoje záväzky v exekučnom konaní a preto si dovoľuje Oprávnený požiadať súd, aby predmetnú Sťažnosť Povinného doručenú súdu dňa 12.09.2022 zamietol ako nedôvodnú.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.06.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. -33 zo dňa 26.06.2007, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2007, dňa 12.07.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi (330EX 357/2022). Dňa 26.07.2022 bol podaný na poštovú prepravu a následne v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 9 ods. 1 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

16. Podľa §-u 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

17. Podľa §-u 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

18. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

19. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom k podanej sťažnosti len uvádza, že povinný v nej v žiadnej časti neuviedol, v čom sa postup alebo sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu považuje za nesprávne. Ako správne poznamenal aj oprávnený, povinný v podanej sťažnosti len namietal výšku úrokov z omeškania, čo mohol aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. uplatnenie tzv. novoty povinným v rámci sťažnostného konania, nemusel by sa sudca vzhľadom na koncentračnú zásadu vyjadrenú vo vyššie citovanom ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyjadrovať k tejto námietke povinného. Avšak napriek tomu, vzhľadom na presvedčivosť tohto rozhodnutia sudca uvádza nasledovné. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje len nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Pokiaľ však povinný namieta výšku súdom priznaných úrokov z omeškania, s danou námietkou sa mal na súd obrátiť ešte v základnom súdnom konaní. Nakoľko to však neurobil, nadobudol rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -33 zo dňa 26.6.2007 vykonateľnosť. Zároveň čo sa týka nespokojnosti povinného, že vyčíslená výška úrokov z omeškania vysoko prevyšuje nezaplatenú istinu je potrebné podotknúť, že v predloženom exekučnom titule sudkyňa umožnila odporcovi (tu povinnému) možnosť splácať jeho dlh v splátkach spolu s trovami konania v mesačných splátkach po 1.500,- Sk vždy do 30-ho dňa toho-ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Súčasne z posledného odseku odôvodnenia predloženého exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by povinný svoj záväzok (dlh) splácal tak, ako mu bolo súdom v základnom konaní umožnené, čiže po 49,79 Eur (1.500,- Sk) mesačne, svoj dlh by uhradil takto do jedného roka! Nakoľko však od vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. od 31.8.2007 do súčasnosti, čiže za vyše 15 rokov nútene uhradil (v „starej exekúcii“) na judikovaný dlh len sumu 11,40 Eur, potom je pochopiteľné, že mu úroky z omeškania, ktoré majú povahu sankcie (sankčné úroky), ktoré sa platia popri samotnom dlžnom plnení narástli do súčasnej výšky.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).