Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/557/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Z. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX Y., konaní o zaplatenie 459,14 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 350,- Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 350,- Eur odo dňa 5.11.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 64,70 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 14,43 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 50,27 Eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 4.9.2015 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 459,14 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 394,14 Eur odo dňa 5.7.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 20.10.2014 došlo medzi ním a žalovanou k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy v súlade s čl. III bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorej poskytol žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- Eur, o čom prikladá výpis z bankového účtu. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 4.7.2014. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese jeho internetového sídla ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaná sa mu zaviazala vrátiť celkovú

čiastku 394,14 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 350,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 44,14 Eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 4.7.2014. Vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V zmysle čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- Eur, pričom žalovaná bola pred uzatvorením rámcovej zmluvy a zmluvy riadne oboznámená sa poplatkami súvisiacimi s porušením povinností splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový jeho nárok predstavuje sumu 459,14 Eur s príslušenstvom ( súčet istiny, dohodnutej odplaty a celkových nákladov). Žalovaná doposiaľ nezrealizovala žiadnu úhradu.

V súlade s ust. § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením zo dňa 2.2.2016 uložil žalovanej, aby sa vyjadrila k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Uznesenie súdu s poučením o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, vrátane žaloby bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 9.2.2016.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila v súdom stanovenej lehote, a ani doposiaľ.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch ( ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa ust. § 115a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.

Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ide o drobný spor, súd v súlade s ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 14.3.2016 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.10.2014, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienkami, výpisom z účtu žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 23.10.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,- Eur.

Účastníci zároveň uzavreli dňa 28.10.2014 aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver vo výške 350,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 394,14 Eur do 4.11.2014. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené

poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 44,14 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 391%.

Právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 657 a nasl. o zmluve o pôžičke.

Súd dospel k záveru, že na daný vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Zmluva o úvere plní v obchodnom práve podobnú funkciu ako pôžička v občianskom práve. Napriek určitým príbuzným črtám je však nutné tieto zmluvné typy odlišovať. Podstatným rozdielom medzi nimi je záväzok úverového dlžníka zaplatiť z prijatých peňažných prostriedkov úroky. Ak by strany v zmluve túto dlžníkovu povinnosť vylúčili, nemôže byť daná zmluvy posudzovaná ako úverová, aj keby si ju strany tak nazvali. V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania jasne dojednané, že žalobca poskytuje žalovanej finančné prostriedky bezúročne. Preto súd v danej veci posúdil právny vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o pôžičke.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac, a to s lehotou splatnosti do 31 dní (podľa bodu V. 1 podmienok splácania úveru).

Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 350,- Eur tak, ako to vyplýva aj z výpisu z jej účtu (č. l. 9), pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 4.11.2014 a žalovaná túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 350,- Eur vyhovieť.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje.

Čo sa týka uplatnenej náhrady poplatku za poskytnutie úveru vo výške 44,14 Eur, vyššie citované ustanovenie § 657 a 658 Občianskeho zákonníka nedovoľujú dohodnúť si pri peňažnej pôžičke iný druh odplaty ako úroky. Medzi účastníkmi konania bolo výslovne dohodnuté, že úver ( správne pôžička) je bezúročný. Účastníci konania si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku ( ex tunc). V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, vyjadreného sumou 44,14 Eur, zamietol.

Súd však považoval poplatok za poskytnutie úveru za neplatne dohodnutý aj z iného dôvodu.

Právny vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na citované ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj citované ust. § 2 písm. a), c), d) zákona č. 266/2005 Z.z.. žalobca ako veriteľ pri uzatváraní zmluvného vzťahu vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra a žalovaná ako dlžníčka uzatvárala danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu. Preto v

danej veci je potrebné aplikovať nielen Smernicu rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalovanú priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné zmluvné podmienky.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vždy použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona.

Pri peňažných úveroch je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, zvlášť ak poskytovateľ úveru ( veriteľ) má túto činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V predmetnej veci nebol dohodnutý úrok z úveru. Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokuje dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných dojednaniach o takejto vysokej zmluvnej odmene, resp. poplatku za poskytnutie úveru však súd považuje pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola primeraná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo.

Súd má za to, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia poplatku za poskytnutie úveru vo výške 44,14 Eur, je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti zaplatenia sumy 44,14 Eur ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanej na úhradu jej dlhu a to vo výške 65,- Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli, a preto súd žalobu tiež v časti zaplatenia sumy 65,- Eur zamietol.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 5.11.2014. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,05% ročne, preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 394,14 Eur odo dňa 5.7.2014 do zaplatenia. Z pripojených listinných dôkazov však vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej sumu 350,- Eur prevodom z jeho účtu dňa 28.10.2014 - v deň podpisu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v ktorej bola aj dojednaná doba vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov dňa 4.11.2014. Nemohla sa tak žalovaná dostať do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, tak ako to uvádza žalobca v žalobe dňa 4.7.2014.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na to, že náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však mal len čiastočný úspech vo veci. Úspešný bol v podiele 76,23%, neúspešný v podiele 23,77%, preto pomer jeho úspechu predstavoval 52,46% a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania. Tá predstavuje zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 14,43 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 50,27 Eur za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 31,54 Eur a k tomu bol pripočítaný aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,39 Eur + DPH. Priznaná náhrada trov tak predstavuje sumu 14,43 Eur (52,46 % zo sumy 27,50 Eur za zaplatený súdny poplatok) a sumu 50,27 Eur (52,46 % zo sumy 95,83 Eur za trovy právneho zastúpenia), spolu sumu 64,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.