Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-52-2016.pdf
PDF · 79.18 KB
Case nature
Subarea
51C/52/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti odporcovi: S.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania proti navrhovateľke n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 18.03.2016, doručeným súdu dňa 21.03.2016 sa navrhovateľka proti odporcovi domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi vstupovať do bytu zapísanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúci sa v katastrálnom území Ružinov, obec Bratislava - m. č. RUŽINOV, okres Bratislava II na LV č. XXXX, a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí s vchodom na D. B.. X, bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/6 a to do času vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania k tomuto bytu.
V návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom boli zatiaľ neprávoplatne rozvedení v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn.: 13C/407/2015.
V bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov je okrem iného aj vyššie uvedený byt č. 11 n 1. poschodí na D. B.. X C. D., s podielom o veľkosti 1/1, v ktorom majú obaja účastníci nahlásený trvalý pobyt a aj v ňom reálne spolu bývajú.
Dňa 15.03.2016 v čase o 19.00 hod. došlo v tomto byte medzi účastníkmi k výmene názorov týkajúcej sa vyporiadania spoločného majetku na čas po rozvode. Po tom čo navrhovateľka odporcovi namietala, že vzal všetky kľúče od ich spoločných nehnuteľností, odporca navrhovateľku opľul a následne navrhovateľku fyzicky napadol. Pred samotným napadnutím navrhovateľke obzvlášť vulgárnym spôsobom nadával. Následne chytil navrhovateľku za vlasy a brutálnym spôsobom nimi trhal zo strany na stranu s tým, že jej v dôsledku držania vlasov v hrsti búchal päsťou (v ktorej držal vlasy) do hlavy. Navrhovateľka len žalostne volala o pomoc a po chvíli sa jej podarilo oslobodiť zo zovretia odporcu. Výkriky navrhovateľky museli počuť ja susedia. Potom okamžite zatelefonovala dcére D. D., u ktorej momentálne býva. Navrhovateľka podala trestné oznámenie a podrobila sa lekárskemu vyšetreniu a to z dôvodu obavy z vnútorných zranení hlavy, pretrvávajúcich silných bolestí hlavy a silného psychického šoku a búšenia srdca.
Dôvodom podania tohto návrhu zo strany navrhovateľky bola skutočnosť, že po tomto incidente sa navrhovateľka viac necíti v prítomnosti odporcu bezpečne. Počas trvania ich manželstva (približne 33 rokov) nikdy nedošlo k takémuto konaniu. Navrhovateľka sa v danej situácii cítila beznádejne, nakoľko
na volanie o pomoc nikto nereagoval. Po tom ako sa vyslobodila, utiekla z bytu na D. a nechcela sa doň vrátiť, pretože vedela že je tam odporca. Keďže odporca vzal kľúče od všetkých nehnuteľností tvoriacich masu BSM vrátane uvedeného bytu, vylúčil navrhovateľku z ich užívania. Odišla radšej bývať k dcére, kde býva v súčasnosti už 3 dni.
Naliehavosť v tomto prípade spočíva v tom, že navrhovateľka napriek tomu, že je spoluvlastníčka predmetného bytu a napriek tomu, že ide o jej obydlie, musí bývať u svojej dcéry, nakoľko sa do bytu a do žiadnej z ostatných nehnuteľností, nemôže dostať a reálne ich využívať z dôvodu, že odporca vzal od všetkých kľúče, sa nemôže dostať a reálne ich užívať. Všetky jej veci ostali v byte na D.. Väčší strach má však z tohto, že ak by jej aj kľúč od bytu odporca vrátil, mohol by do bytu kedykoľvek vstúpiť a navrhovateľku znovu napadnúť. Pokiaľ navrhovateľka bude vedieť, že odporca sa môže do bytu kedykoľvek vrátiť, bude v neustálom strese, napätí a strachu o vlastný život.
Ak by bol odporcovi uložený dočasný zákaz vstupu do predmetného bytu, odporca má napriek tomu kde bývať, nakoľko vlastní tak sám ako aj spoločne s navrhovateľkou aj ďalšie nehnuteľnosti - a to byt č. 14 nachádzajúci sa na 2 p. bytového domu na ul. Ľ. U. Č.. XX C. D., ďalej byt č. XX nachádzajúci sa na 9. poschodí bytového domu na B.. Š.. J. Č.. X C. D., rodinný dom so súpisným č. X C. V. I. O. P. C. J..Ú.. A. C. D..
Súd po dôkladnom vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľkou a po oboznámení obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 13C/407/2015 dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä s poukazom na nasledovné:
Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Podľa § 74 ods. 1 OSP môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Predbežným opatrením môže súd okrem iného uložiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§76 ods.1 písm. e) O.s.p.) a aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia (§76 ods.1 písm. g) O.s.p.).
Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
Základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e) a g) O.s.p. v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p. sú: 1.) osvedčenie nároku navrhovateľa; 2.) existencia skutočností, ktoré opodstatňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.
Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu.
Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľka preukázala právny vzťah medzi ňou a odporcom, aby preukázala naliehavosť vydania predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, čoho sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej a napokon zrozumiteľnosť, určitosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.
Pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemusí byť nárok dokázaný, stačí jeho osvedčenie (pre rozhodnutie vo veci samej však už len osvedčenie nestačí, existencia musí byť v konaní preukázaná).
Vzťahy medzi manželmi týkajúce sa bytu a domu z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním predbežného opatrenia (§ 76 O.s.p.).
Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d).
Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné.
Práve aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby, sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
Súd v danej veci považoval za osvedčenú existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktoré by si prípadne mohli vyžiadať aj ich dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a navyše požadovaným predbežným opatrením sa právnym vzťahom medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Z predložených listín vplýva, že by v danej veci prípadne mohli existovať predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. (nevstupovanie dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia), avšak návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa všetky podmienky na jeho vydanie, nakoľko jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia na návrh účastníka je aj vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo veci samej.
V prípade, ak ide o predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., toto predbežné opatrenie je možné nariadiť len do právoplatného skončenia konania o obmedzenie, resp. úplné vylúčenie užívacieho práva odporcu k predmetnému bytu (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, príp. §705a Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka však v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že jej nezostáva iné ako podať návrh na vysporiadanie BSM, nakoľko dohoda medzi účastníkmi nie je možná a predbežné opatrenie žiada nariadiť do času vysporiadania BSM účastníkov k predmetnému bytu.
Navrhovateľka teda neosvedčila jednu z podstatných skutočností dôležitých pre rozhodnutie o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je vzájomná súvislosť a vzťah medzi návrhom vo veci samej a
návrhom na predbežnú ochranu nároku uplatňovaného v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie je len dočasným opatrením, a preto musí súvisieť aj s nárokom uplatňovaným v rámci konania o veci samej.
Konanie o vyporiadanie BSM na čas po rozvode nemôže byť vo vzťahu k navrhovanému predbežnému opatreniu konaním vo veci samej. Vzhľadom na dikciu § 146 ods. 2 ako aj § 705a Občianskeho zákonníka teda nebola splnená hmotnoprávna podmienka na rozhodnutie súdu, pretože navrhovanej predbežnej ochrany by sa mohla navrhovateľka domáhať len v konaní vo veci samej o obmedzenie užívacieho práva odporcu resp. jeho úplné vylúčenie z užívania veci.
Súd ďalej uvádza, že keďže v posudzovanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia až do skončenia konania o vyporiadanie BSM, teda v tomto smere jej návrh spĺňal zákonom požadovanú náležitosť, nebol by opodstatnený postup súdu podľa § 75 ods. 3 O.s.p. (t.j. vyzvať navrhovateľku na odstránenie vád podania). Súd je viazaný petitom návrhu aj vo vzťahu ku konaniu, do skončenia ktorého účastník konania žiada dočasne upraviť pomery v tom smere, že v tejto súvislosti je povinný posúdiť opodstatnenosť navrhovaného predbežného opatrenia vo vzťahu ku konaniu vo veci samej.
Ako bolo uvedené vyššie jednou z náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je, aby z neho bolo zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej a návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí byť vo vzájomnej súvislosti s návrhom vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia vo vzťahu k premetu základného konania vo veci samej, preto súdu nezostalo iné, len návrh navrhovateľky z tohto dôvodu zamietnuť.
O náhrade trov konania o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal v konaní o nariadenie predbežného opatrenia plný úspech, mal preto proti neúspešnej navrhovateľke právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal odporcovi proti navrhovateľke náhradu trov konania, pretože odporca nepodal návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.