Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-438-2015.pdf
PDF · 68.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/438/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H. H. G. Z., G. XX, XXX XX P., C. republika, IČO: XXXXXXXXX, zastúpený advokátskou kanceláriou I. legal, s.r.o., C. 2, XXX XX H., IČO: XXXXXXXX proti povinnej: I. Y., nar. XX.X.XXXX, R. XX, XXX XX Y. vedenej u súdneho exekútora N.. Y. W., K. XX,XXX XX H., o vymoženie 3.113,52 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.3.2015, č. k. 48Er/3697/2013-17, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 23.3.2015, č. k. 48Er/3697/2013-17 (ďalej len „uznesenie“) návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že povinná v podaní doručenom súdnemu exekútorovi dňa 18.3.2014 navrhla súdu zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a uviedla, že je rozvedená, žije s matkou, je samoživiteľkou troch školopovinných detí, ktoré majú zdravotné problémy a problémy s dochádzkou do školy. Zároveň uviedla, že jej príjem nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb rodiny a nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa k predmetnému podaniu povinnej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 7.8.2014, v ktorom uviedol, že povinná neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná a tiež podotkol, že súhlasí s prípadným splácaním dlhu povinnej v splátkach. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 23.12.2014 uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, nakoľko povinná pracuje v spol. Q. G., s.r.o. od 1.8.2014 a má pravidelný príjem. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že skúmanie majetkových pomerov povinnej v exekučnom konaní je vecou súdneho exekútora a od majetkových šetrení zistených súdnym exekútorom závisí, či súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať alebo podá podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu podala odvolanie povinná, ktorým žiadala súd o zamietnutie exekúcie v celom rozsahu.
V odvolaní povinná uviedla, že je samoživiteľkou rodiny, je matkou troch detí a nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. V súčasnosti pracuje v spoločnosti Q. Y. a z uvedenej spoločnosti jej plynú zrážky zo mzdy, ktoré predstavujú 1/3 z jej čistej mzdy. Mesačne poberá iba minimum, čo jej ani zďaleka nepostačuje na prežitie s deťmi.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinnej ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvého stupňa, sp. zn. 48Er/3697/2013 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 8.11.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je platobný rozkaz súdu prvého stupňa zo dňa 12.6.2013, č.k. 35Rob/21/2013-28. Dňa 25.11.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor dňa 20.3.2014 doručil súdu prvého stupňa podanie povinnej, ktorým táto navrhla zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti.
Dňa 29.7.2014 oprávnený oznámil súdu prvého stupňa, že žiada námietky povinnej zamietnuť, nakoľko povinná neuvádza žiadne dôvody, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu alebo by inak bránili jeho vymáhateľnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že by prípadne súhlasil s mesačnými splátkami, v zmysle ktorých by bola celková dlžná suma aj vrátane príslušenstva splatená do dvoch rokov od začiatku splácania.
Z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 17.12.2014 okrem iných skutočností vyplýva, že povinná je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti Q. G. s.r.o., odštepný závod W. Y. od 1.8.2014. S poukazom na majetkové pomery povinnej a skutočnosť, že je zamestnaná a má pravidelný príjem, mal súdny exekútor za to, že nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinnej, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Konštatovanie nemajetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch.
Ako je uvedené vyššie, v predmetnej veci podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti priamo povinná. Účelom exekučného konania je však vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinnej.
Odvolací súd má za to, že súdny exekútor v predmetnej veci vykonal rozsiahle šetrenie, zisťoval majetkové pomery povinnej a nekonštatoval jej nemajetnosť, naopak, šetrením zistil, že povinná je vedená ako zamestnanec spoločnosti Q. G. s.r.o. a má pravidelný príjem, z ktorého už súdny exekútor vykonáva zrážky.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej nepovažoval za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.