Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-937-2015.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/937/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa : AB 1B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg.č. 560 07 043, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporkyni: R. N., bytom W. XXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Martinou Válkovou, advokátkou so sídlom Jilemnického 21, Trenčín, o zaplatenie 938,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júla 2015, č.k. 18C/162/2015-68 v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 162,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 162,19 eur od 12.10.2013 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 10 eur, vždy do 15.dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 59,84 eur, k rukám právnej zástupkyne odporkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 162,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 162,19,- eur od 12.10.2013 do zaplatenia , a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku , návrh vo zvyšnej časti zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 117,44,- eur a to v lehote 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 938,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 938,16 eur od 14.11.2014 do zaplatenia, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 86,95 eur a náhrady trov konania.
Právne vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 524 ods. 1,2 , § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 , § 9 ods. 1,2 , § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa .
V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je čiastočne dôvodný. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca, ktorý pri uzatváraní zmlúv vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je odporkyňa, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada na premlčanie ex offo (bez návrhu). Preto skôr ako pristúpil k samotnému posúdeniu uplatneného nároku, primárne sa zaoberal otázkou premlčania. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok bol uplatnený včas, a teda premlčaný nie je. Zákon pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje určité náležitosti, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola síce uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona), pri ktorých je uvedený len spôsob určenia jednotlivých termínov, konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), kde navrhovateľ uvádza len počet mesiacov a neurčité uvedenie RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona). Hlavný význam predmetného ustanovenia spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko - logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tieto presné údaje neobsahuje, nemožno mať za to, že tieto nedostatky možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v zmluve dostupných údajov. Čo sa týka neurčitého uvedenia RPMN, navrhovateľ v zmluve uviedol rozpätie RPMN od 34,4 % do 35,8 %. Takýto údaj považuje súd za nevyhovujúci ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. j) zákona. Podľa tohto ustanovenia hodnota RPMN musí byť vypočítaná na základe určitých údajov. Výpočtom teda možno dospieť k jednému konkrétnemu výsledku a tým je teda vylúčená možnosť uvedenia RPMN v určitom rozpätí. Na základe uvedeného má súd za to, že uvedením RPMN tak, ako je to v predmetnej zmluve, nebolo dodržané dotknuté zákonné ustanovenie a z toho dôvodu ho súd považuje za neplatné. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ poskytol odporkyni úver v celkovej výške 1.000 eur. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplynulo, že odporkyňa uhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa celkovo sumu 837,81 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi poskytnutý úver v celom rozsahu nesplatila (tento splatila len vo výške 837,81 eur), uložil súd odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 162,19 eur ako zostatok istiny. Navrhovateľ si súčasne uplatnil i nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu vo výške 1,99 eur a poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 eur. Keďže predmetný úver vyhodnotil súd ako bezúročný a bez poplatkov, nepriznal navrhovateľovi tieto ním uplatnené poplatky. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 162,19 eur titulom nezaplatenej istiny a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Keďže odporkyňa nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 8,5 % ročne zo sumy 162,19 eur od 12.10.2013 (deň nasledujúci po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie uvedenej v oznámení o zosplatnení úveru) do zaplatenia. Navrhovateľ si v konaní vyčíslil kapitalizovaný úrok z omeškania z jednotlivých zložiek splátok úveru od 12.10.2013 do dňa podania návrhu. Súd však tento úrok z omeškania nezohľadnil vo výroku vyjadrením pevnej sumy, ale vyjadrením časového údaja, odkedy je odporkyňa tento úrok povinná platiť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci mal každý z účastníkov úspech len čiastočný (navrhovateľ mal úspech vo výške 17,29 %, odporkyňa vo výške 82,71 %, rozdiel ich úspechu predstavuje 65,42 %). Vzhľadom k tomu súd priznal odporkyni ako úspešnejšej účastníčke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 117,44 eur, čo predstavuje 65,42 % úspechu odporkyne (trovy právneho zastúpenia si právna zástupkyňa vyúčtovala nasledovne: 4 x úkon právnej pomoci po 51,45 eur a 4 x režijný paušál po 8,39 eur; spolu 239,36 eur. Súd však nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon "písomné vyjadrenie doručené na pojednávaní dňa 02.07.2015" a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 8,39 eur, nakoľko sa jednalo o vyjadrenie, resp. poznámky k vyjadreniu, ktoré právna zástupkyňa prednášala ústne na pojednávaní dňa 02.07.2015, za účasť na ktorom jej súd náhradu trov priznal. Po odpočítaní hodnoty tohto úkonu a k nemu prináležiacemu režijnému paušálu výška účelne vynaložených trov konania predstavuje sumu 179,52 eur; z toho 65,42 % predstavuje sumu 117,44 eur). Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.
Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa lehoty uloženého peňažného plnenia podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Žiadala zmeniť rozhodnutie tak, aby mohla zaplatiť sumu 162,19 eur navrhovateľovi v mesačných splátkach po 10,- eur , vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Uviedla, že je dôchodkyňa a jej jediným príjmom je dôchodok vo výške 293,20,- eur. Z dôchodku jej sociálna poisťovňa vykonáva zrážky vo výške 31,70,- eur mesačne a za ubytovanie v dome opatrovateľskej služby platí sumu 100,- eur mesačne. Úhradou pohľadávky vo výške 162,19,- eur spolu s príslušenstvom v celosti by sa dostala do situácie, kedy by nebola schopná zabezpečiť z dôchodku ani len základné životné potreby ako je strava a bývanie. Súčasne si uplatnila trovy odvolacieho konania.
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa lehoty plnenia je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri úvahe o tom, či súd aplikuje citovanú právnu úpravu a určí, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, prihliadne na pomery povinného, výšku plnenia a na to, či v prípade určenia splátok bude plnenie splnené v rozumnej lehote.
V prejednávanej veci je výška priznaného nároku 162,19,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 162,19,- eur od 12.10.2013 do zaplatenia, teda je zrejmé, že pri splátkach po 10,- eur mesačne by zaplatenie celého dlhu bolo možné v primeranom rozumnom čase.
Odvolací súd dospel k názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti o majetkových, zárobkových a osobných pomeroch odporkyne je dôvodné povoliť splácať dlžnú sumu v splátkach po 10 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní bola odporkyňa úspešná , preto jej patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá predstavuje náklady za právnu službu advokáta, za jeden úkon (podanie odvolania, vo výške určenej podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., t. j. 51,45 eur + 8,39 eur paušálna náhrada, spolu vo výške 59,84 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .