Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-89-2015.pdf
PDF · 89.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/89/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Cetelem Slovensko a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, T., právne zastúpeného JUDr. Viliam Obšasník, bytom švábska 35, Prešov, o zaplatenie 505,02 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 09.03.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 505,02 € s príslušenstvom. Žalobca v návrhu uviedol, že uplatnená pohľadávka vyplýva z nesplateného úveru poskytnutého žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2013.
Žalovaný sa k žalobe vecne nevyjadril.
Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21.03.2016, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
Dňa 23.09.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s nasledujúcimi parametrami:
· Výška úveru - 997 €,
· Výška úrokovej sadzby - 15,00% p.a., · Celková čiastka k zaplateniu - 1423,20 €, · Výška mesačnej splátky - 24,51 €, · RPMN - 16,08%, · Počet mesačných splátok - 60, · Priemerná RPMN - 46,06% · Termín konečnej splatnosti úveru - 15.10.2018.
Dňa 24.07.2014 bol žalovanému doručený list žalobcu s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42668600659002.“
Z prehľadu splátok poskytnutého žalobcom (č.l. 8,9) vyplynulo, že žalovaný do podania žaloby zaplatil na poskytnutý úver sumu 623,94 €.
Podaním zo dňa 23.07.2015 (č.l. 22 - 24) žalobca špecifikoval ako dospel k sume požadovanej žalobou.
Výzvou zo dňa 17.08.2015 (č.l. 37) požiadal súd žalobcu, aby
- preukázal, že pri predčasnom zosplatnení úveru bolo postupované podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,
- zaslal súdu doklady, na základe ktorých overoval bonitu žalovaného.
Podaním zo dňa 16.09.2015 (č.l. 44 - 46) reagoval žalobca na výzvu súdu zo dňa 17.08.2015, kde uviedol, že bonitu žalovaného overoval prostredníctvom osobného dotazníka a dotazom do úverového registra SOLUS. Súdu taktiež zaslal „Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.04.2014, ktorou upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z predloženého osobného dotazníka vyplynulo, že žalovaný má mať čistý príjem 500 € a výdavky 291,90 €. Z osobného dotazníka nevyplýva, že žalovaný na preukázanie tam uvedených skutočností predložil aj zodpovedajúce doklady a žalobca zároveň nepreukázal lustráciu v registri SOLUS.
Podaním zo dňa 04.03.2016 žalobca na výzvu súdu preukázal zaslanie upozorňujúcej výzvy žalovanému a predložil aj výpočet RPMN.
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html>.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Bezúročnosť úveru.
V prejednávanej veci súd zistil, že žalobca overoval bonitu žalovaného
- iba na základe údaja o ním tvrdenom ale ničím nepreukázanom príjme,
- iba na základe údajov o ním tvrdených ale ničím nepreukázaných výdavkoch.
Z § 11 ods.2 v spojení s § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že pred poskytnutím úveru je veriteľ s odbornou starostlivosťou povinný posudzovať bonitu klienta prostredníctvom preukázania jeho príjmov a výdavkov a súčasne prostredníctvom nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Ako už bolo uvedené vyššie nahliadnutie do databázy žalobca nepreukázal a aj jeho ďalší postup je hrubým porušením povinnosti zisťovania bonity klienta s odbornou starostlivosťou vedúci súd k záveru, že poskytnutý úver
- je bez úrokov a poplatkov,
- nie je platne predčasne zosplatnený.
Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Ak by v prejednávanej veci žalobca postupoval vyššie uvedeným spôsobom a neobmedzil sa iba na nepreukázané tvrdenia žalobcu, dospel by k záveru, že žalobca bonitný nie je, potvrdením o čom je aj ďalší postup žalobcu, ktorý sa snažil úverovú zmluvu už po necelom roku jej existencie ukončiť. Odborná starostlivosť bola na mieste o to viac, že sa žalobca podľa dotazníka zamestnal len dňa 05.08.2013, teda iba mesiac pred uzavretím úverovej zmluvy a poskytnutý úver mal podľa bodu 1.2 úverovej zmluvy slúžiť na vyplatenie iného úveru.
RPMN
Podľa § 9 ods.2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods.1 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V zmluve je uvedená RPMN - 16,08%, ktorej výpočet žalobca predložil. Výšku RPMN považuje súd za nesprávnu, nakoľko je uvedená nižšia ako je v skutočnosti a je teda v neprospech spotrebiteľa, čo tiež spôsobuje, že úver je bez úrokov a bez poplatkov.
Podľa kalkulačky pre výpočet RPMN (www.ekonomika.sme.sk <http://www.ekonomika.sme.sk>) je žalobcom prezentovaná výška RPMN - 16,08 % daná iba pri výške splátky 23,72 €. Uvedené zodpovedá splátke bez poistenia (24,51 € - 0,79 € = 23,72 €). Pri splátke s poistením 24,51 € je RPMN - 17,81%. Správnosť výpočtu súdu je podporená aj tým, že pri RPMN 16,08 % je celková čiastka na zaplatenie - 1423,20 € tak ako je uvedené v zmluve (60 x 23,72 € = 1423,20 €). Pri správnej RPMN je však celková čiastka na zaplatenie 1470,60 € (60 x 24,51 = 1470,60 €).
Poistné však do výpočtu RPMN vstupovať malo. Podľa § 19 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Podľa § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z. - Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Z bodu 3. Úverovej zmluvy totiž vyplýva, že jej súčasťou je aj poistenie. Zo zmluvy nevyplýva možnosť jej uzavretia bez poistenia, výber spotrebiteľa je daný iba pre zvolenie si jedného zo 4 súborov poistenia.
(NE)priznané plnenie.
Vzhľadom na záver súdu, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo, má žalobca právo iba na splátky istiny a poistenia splatné do dňa rozhodnutia súdu. Podľa rozpisu splátok ku dňu 15.03.2016 mala byť zaplatená istina vo výške 406,68 (istina zo splátok 1 - 30) a poistné vo výške 23,70 € (30 x 0,79 €), spolu teda 430,38 €. Ak teda žalovaný už zaplatil sumu 623,94 €, nie je ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovi nič dlžný, preto súd žalobu zamietol.
Trovy konania
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 o.s.p., tak že v konaní neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá a úspešný žalovaný túto náhradu nepožadoval (§ 151 ods.1 O.s.p.), preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.