Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-343-2015.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25Ro/433/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: V. B., B. P. XX, A., Z.. XX.XX.XXXX, I. H.A. T. Z. - I. Okresného Q. A. D., V. konaní o zaplatenie 237,01 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,89 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 236,63 Eur od 27.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 71,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 24.9.2014, sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 237,01 Eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania (za obdobie do 26.11.2013) vo výške 11,88 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 236,63 Eur od 27.11.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu odporkyňou nesplnený peňažný záväzok zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, uzavretej medzi pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňou dňa 10.9.2004 (ďalej tiež len "úverová zmluva"). Navrhovateľ tvrdil, že na základe tejto zmluvy spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. odporkyni poskytla úver formou povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte odporkyne č. 0445584918/0900 do úverového rámca 331,93 Eur, s tým, že odporkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky s dohodnutými úrokmi a poplatkami vrátiť formou započítania jej pohľadávky z účtu v banke v určenom čase splatnosti, s dohodnutým automatickým obnovovaním možnosti ďalšieho čerpania úveru po tomto čase (tzv. kontokorentný úver). Odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa svoj záväzok z úverovej zmluvy nesplnila a preto Slovenská sporiteľňa, a.s. úverovú pohľadávku v sume 387,01 Eur (istina a úrok) s príslušenstvom postúpila zmluvou zo dňa 27.6.2013 na navrhovateľa. Po postúpení pohľadávky odporkyňa písomne dňa 4.9.2013 svoj dlh v tejto výške uznala so záväzkom zaplatiť ho v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 31. v kalendárnom mesiaci pod stratou výhody splátok. Po uznaní záväzku odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa zaplatila v troch splátkach sumu 150,- Eur ( 30.8.2013, 20.9.2013 a 26.11.2013), ostatné dohodnuté splátky už nezaplatila a neuhradenou tak zostala pohľadávka navrhovateľa v sume 237,01 Eur. Za omeškanie s úhradou dohodnutých mesačných splátok si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania do 26.11.2013 v kapitalizovanej sume 11,88 Eur a od 27.11.2013 do zaplatenia úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,5% ročne.
Pobyt odporkyne zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu obyvateľov i cestou jej príbuzných, neznámy, preto súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporkyni opatrovníka, ktorý ju v konaní zastupoval. Opatrovník sa k návrhu na začatie konania navrhovateľa písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Vo všeobecnosti uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a násl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník robil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí, aby dlžníkovi a veriteľovi bol jasný dôvod uznania dlhu ako aj jeho výška, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny o uznaní dlhu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva.
Premietnutím týchto všeobecných východísk na daný prípad dospel súd k záveru, že písomné uznanie dlhu zo dňa 4.9.2013, v ktorom odporkyňa výslovne uznala dlh z úverovej zmluvy v sume istiny 386,63 s príslušenstvom (tiež s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, ktoré si však navrhovateľ v konaní neuplatnil) s vyjadrením prísľubu zaplatenia dlhu v dohodnutých mesačných splátkach, spĺňa všetky zákonom predpokladané formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, zakladajúceho právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Riadiac sa týmito úvahami, v súlade s ust. § 133 O.s.p., súd zo skutočnosti (existencie dlhu) ako z preukázanej, vyšiel, nakoľko odporkyňa v konaní nepreukázala opak, teda že dlh nevznikol, že bol splnený (vo väčšom rozsahu ako navrhovateľom tvrdenom 150,- Eur) alebo zanikol inak
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný v celom rozsahu. V tomto svojom závere súd vyšiel z v konaní preukázanej skutočnosti, že odporkyňa mala ku dňu uznania dlhu voči navrhovateľovi nesplnený záväzok v sume 387,01 Eur, ktorú postupnými splátkami znížila na sumu 237,01 Eur. Následkom omeškania odporkyne so zaplatením peňažného záväzku v percentuálnej výške 8,5% ročne, zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, patria navrhovateľovi úroky z omeškania, ktoré ku dňu 26.11.2013, pri zohľadnení odporkyňou zaplatených troch splátok po 50,- Eur predstavujú správne navrhovateľom vyčíslených 11,88 Eur. Odo dňa 26.11.2013 súd v súlade s návrhom navrhovateľovi priznal úroky z omeškania zo sumy istiny pohľadávky 236,63 Eur ako opakujúce sa plnenie až do splnenia omeškaného peňažného záväzku odporkyňou.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur a náhrady odmeny a hotových výdavkov advokáta, ktorý navrhovateľa v konaní zastupoval, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov za jednotlivé úkony právnej služby (včítane DPH) takto: prevzatie a príprava zastúpenia v sume 25,90 Eur (odmena) a 9,65 Eur (režijný paušál), podanie návrhu v sume 25,90 Eur (odmena) a 9,65 Eur (režijný paušál).
O povinnosti odporkyne nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Košiciach 21. marca 2016