Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/353/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu Q. Z., K.. X.XX.XXXX, O. B. XX, XXX XX V. - K. Š., R. W., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenie, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 664,62 Eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v výške 249,73 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 664,63 eura s prísl..

Svoju žalobu odôvodnil tým, že ide o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 11.7.2008. Na základe žiadosti mu bola poskytnutá čiastka 50 000,- Sk (1 659,69 eura) a za 48 mesiacov mal žalovanému vrátiť takmer dvojnásobok tejto sumy, t.j. 85.168,. Sk (2 827,06 eura). Žalovaný mu finančné prostriedky vo výške 1 659,69 eura poskytol. Podľa názoru žalobcu, je predmetná zmluva o revolvingovom úvere absolútne neplatným právnym úkonom a to z dôvodu, že obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 82,05 %, čo je hrubo

odporujúce dobrým mravom (§ 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. a § 39 . poukázal na rozsudok Krajského súdu v Ostrave, sp. zn. XX H. XXX/XXXX z 23.9.2011 a rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. XXC/XX/XXXX, z 25.9.2012.

Ďalej uviedol, že napriek tomu, že podľa názvu sa v tomto prípade jedná o revolving, je údaj o celkovej čiastke revolvingu uvedený za celkovou čiastkou klasického úveru, a teda nie je pre spotrebiteľa vôbec zjavné, ktorá čiastka, kedy, z akého dôvodu a či vôbec mu je poskytnutá. Ide teda o zmluvu neurčitú, nejasnú a nezrozumiteľnú. Tak vysoké úroky a tým aj celkové náklady, sú v rozpore s dobrými mravmi, čo Najvyšší súd SR konštatoval napríklad v rozsudku sp. zn. X D. XX/XXXX, alebo v uznesení sp. zn. J. X/XX a Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. XX D. XXXX/XX. Ak je zmluva neplatná, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 . Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ): g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému doposiaľ uhradil sumu vo výške 2 324,32 eura. V súvislosti s úžernou odplatou úveru a tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 664,63 eura. O skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v priebehu mesiaca júl 2015, ktoré ho informovalo o náležitostiach zmlúv o úvere spoločnosti ProfiCredit a rozhodnutiach súdov. K objektívnej premlčacej doby, poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov a Žilina, ktoré vo viacerých rozhodnutiach posúdili konanie žalovaného, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Do úvahy prichádza aplikácia 10 ročnej premlčacej doby, nakoľko doba počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo vylučujú inú možnosť, ako to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo.

Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že tvrdenie žalobcu, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru je v rozpore s ustanovením článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa uvádza v súčasti uzavretej úverovej zmluvy - oznámenie o schválení úveru dlžníkovi. Oznámenie o schválení úveru tvorí podľa vôle strán neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva ďalej obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky, kedy sa v nej uvádza aká je výška splátky, počet splátok a ktorý deň v mesiaci je príslušná splátka splatnou. Vymedzenie uvedenej náležitosti zodpovedá ust. § 4 ods. 2 písm. g) a k) zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré ustanovenie je výsledkom implementácie smernice 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS. Z ustanovenia článku 10, odstavec 2 písmeno h) smernice vyplýva že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Žalovaný ďalej uviedol, že z podanej žaloby nie je zrejmé, na základe čoho sa domáha

popretia a určenia neplatnosti vlastného prejavu vôle (spočívajúceho v uzavretí zmluvy). Konanie žalobcu je v rozpore s princípmi občianskeho práva, a to zákazu nemo nemo turpitudinem suam allegans auditur, teda nikto sa nemôže dovolávať prospechu z toho, že sám konal v rozpore so zákonom. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdí rozpor zmluvy so zákonom v časti o úroku, potom tento rozpor by sa (keďže zmluva je dvojstranný právny úkon) musel vzťahovať aj na jeho vlastné konanie a takýto rozpor by bol pričítateľný aj žalobcovi. Pretože „k absolútnej neplatnosti dvojstranného právneho úkonu (zmluvy) podľa § 39 ObčZ z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom dôjde iba vtedy, ak je takéto konanie pričítateľné obom účastníkom zmluvy, (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 03.10. 2012, sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX). Odplata za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 01.07. 2008 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.). Aj následne, po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne (a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Z toho je možné konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Zákonodarca nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty (ako širšieho pojmu, kam boli a sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia v súvislosti s prenechaním peňažných prostriedkov na dočasné užívanie). Dôvod, pre ktorý tak postupoval spočíva práve aj v tom, že len samotná úroková sadzba nepredstavuje vyjadrenie odplaty za požičanie peňazí. Tou, a v prípade bánk je táto skutočnosť podstatná, sú napríklad aj poplatky za vedenie úverového účtu, správu úveru a podobne Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu. 02.06.2008 výslovne regulovaná. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba splatnosť), bola v zmysle uvedeného 77,76 %. Výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere 64,63 % neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý

na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Ak zákon v otázke odplaty výslovne vymedzil určitú prípustnú hranicu odplaty (z hľadiska jej výšky), potom takto vymedzená hranica nemôže byť negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov. Odporuje tomu aj základný princíp aplikácie práva - lex specialis derogat lex generalis. Osobitná úprava maximálne prípustnej výšky odplaty má aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou. Ďalej uviedol, že účastníci konania sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluvne prejavenej vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov a teda čo je už podstatné prevýšenie - určil aká výška je primeraná, aká už nie (čo žalovaný vylučuje) a na základe takého posúdenia rozhodol. Nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Žalovaný poukázal na rozsudok KS v Prešove, sp. zn. XCo XX/XXXX. Žalovaný vo svojom podaní vzniesol námietku premlčania. Nakoniec žalovaný uviedol, že skutkové tvrdenia o neurčitosti resp. nezrozumiteľnosti zmluvy sú iba účelové. Na odôvodnenie „nejasnosti zmluvy žalobca neuviedol žiadne relevantné zdôvodnenie. Otázka nezrozumiteľnosti právneho úkonu, v zmysle ustálenej súdnej praxe (napríklad uznesenie NS SR sp. zn. J. XXX/XXXX) znamená, že právny úkon je vtedy nezrozumiteľným, ak konajúci subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle. Otázka zrozumiteľnosti je teda viazaná na vonkajšiu (manifestačnú) stránku prejavu vôle z hľadiska použitia výrazových prostriedkov. To, že tvrdenia o nezrozumiteľnosti a nejasnosti zmluvy potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca úver spočiatku riadne splácal, že rozumel tomu, že mu bol poskytnutý úver, že tento čerpal a následne ho aj splácal dohodnutými splátkami. Z obsahu uzavretej zmluvy, kde je presne dohodnuté, kedy sa poskytuje úver čo je revolving (Zákonná úprava nedefinuje revolvingový úver práve preto, že ním môže byť úver obnovovaný vždy po uhradení určitej sumy (napríklad časti úveru), ale aj úver obnovený až po splatení jeho celej sumy a pod.), kedy sa poskytuje a za akých podmienok. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere, Odpoveďou na žiadosť o zaslanie prehľadu platieb k úveru na č.l. 6, prehľadom platieb ku zmluve o revolvingovom úvere na č.l. 6-7, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 8-12, Rozsudkom Krajského súdu v Žiline na č.l. 13-15, vyjadrením žalovaného na č.l. 24-28, maximálnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na č.l. 29 a zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný uvedenú zmluvu podpísal dňa 11.7.2008 a žalobca dňa 7.7.2008. V bode 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v SKK (vyplňte) je uvedená výška poskytnutého úveru 1.659,69 eura (50.000,- Sk), splatnosť úveru v 48 mesačných splátkach po 93,47 eura (2.816,- Sk), zmluvná odmena 2.827,06 eura (85.168,- Sk), predpokladaná RPMN za úver 82,05 %, ročná úroková sadzba úveru 82,05 %, priemerná RPMN za úver 70,61 %, poskytnutá čiastka revolvingu 762,76 eura (22.979,- Sk), zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1.480,61 eura (44.605,- Sk), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 73,72 % a ročná úroková sadzba revolvingu 87,95%.

V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), sú uvedené údaje zhodné s údajmi v bode 5 okrem kolónky RPMN za úver, kde je uvedené a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu.

Z prehľadu platieb ku Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca na úver uhradil, resp. mu bolo zrazených celkovo 2.324,32 eura.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie

tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalobca v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.2.2014, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Rovnako zmluva neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedenú § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti musí byť uvedený v zmluve presným dátumom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tento údaj sa nachádza v oznámení o schválení úveru, tak v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keďže súdu táto listina nebola predložená a nebolo ani preukázané, aby bola doručená žalobcovi.

Zmluva ďalej obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa údajov zverejnených na stránke http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783 bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením od 1 do 5 rokov v 1. štvrťroku 2008 vo výške 68,13% a nie ako uviedol žalovaný vo výške 70,61%. V danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský úver so zabezpečením, pretože v zmluve sa nachádza aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Uvedenie vyššej priemernej RPMN ako má byť je v neprospech spotrebiteľa, pretože táto slúži na to, aby si spotrebiteľ mohol porovnať výšku RPMN svojho úveru v porovnaní s obdobnými úvermi. Ak žalobca v zmluve uviedol priemernú RPMN vyššiu ako bola, uviedol žalobcu do omylu ohľadne výhodnosti poskytovaného úveru.

Súd sa ďalej stotožnil s tvrdením žalobcu, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 82,05 % je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu neplatná. Podľa údajov

Národnej banky Slovenska zverejnených na webovej stránke http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/ udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank/ rok-2008 bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v mesiaci júl 2008 na úrovni 13,66 % ročne. Súd pripúšťa, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Nie však výška úrokov 82,05 % ročne, ktoré podstatne /skoro šesťnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch v mesiaci júl 2008. Je preto nepochybné, že takéto neprimerané a dá sa povedať až úžernícke úroky, sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatné.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je neplatná celá zmluva. Podľa názoru súdu je v danom prípade neplatná zmluva iba v časti úrokov, keďže tieto možno oddeliť od zvyšného obsahu.

K námietke žalovaného, že nikto sa nemôže dovolávať prospechu z toho, že sám konal v rozpore so zákonom súd uvádza, že bol to práve žalovaný, ktorý konal v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a žalobcovi poskytol neprimerané až úžernícke úroky, a preto táto námietka žalovaného neobstojí. Taktiež neobstojí námietka, že výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere 64,63 % neprevyšuje maximálnu odplatu, keďže aj v tomto prípade musí byť úrok primeraný a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené je úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2008, bezúročný a bez poplatkov.

Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eura, pričom žalovanému uhradil celkovo sumu 2.324,32 eura. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa na úkon žalobcu obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 664,62 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedal v roku 2015 a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedel skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, termínu konečnej splatnosti, uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN a úroku v rozpore s dobrými mravmi, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

O trovách konania účastníkov konania a vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O. s. p. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Žalobca bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, preto mu patrí plná náhrada trov konania vo výške 249,73 eura, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia za poskytnutie 3 úkonov právnej služby po 51,45 eura (prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, žaloba, zastupovanie pri pojednávaní dňa 21.3.2016) + 2x paušál po 8,39 eura + 1x paušál po 8,58 eura + cestovné motorovým vozidlom Škoda Fábia, EČ: PO 914 BC dňa 4.12.2015 na trase Svidník - Prešov a späť vo výške 9,33 eura (účtuje 1/3) + náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny vo výške 19,07 eura (účtuje 1/3) + 20 % DPH / podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/ , c/ a d/, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalobca je preto povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vedený vo VÚB Prešov, č.ú. W. XXXX XXXX XXXX XXXX 9572, BIC: SUBASKBX, VS 34915.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).