Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-104-2014.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/104/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 47150513, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711 proti odporkyni U. Y., K..Č.. XXXXXX/XXXX, L. R. XXX v konaní o zaplatenie 148,95 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 8.4.2014, doručeným súdu dňa 19.5.2014, sa navrhovateľ domáhal voči označenej odporkyni zaplatenia sumy vo výške 148,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 148,95 € od 26.5.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh podal z dôvodu, že odporkyňa ako záujemkyňa uzavrela z právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zák. č 610/2003 o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporkyni služby elektronickej komunikácie a odporkyňa sa zaviazala tieto služby riadne odoberať, najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca navrhovateľa riadne poskytoval odporkyni uvedené služby, a to najmä umožnil odporkyni uskutočňovať a prijímať hlasové hovory, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval odporkyni servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy a všeobecných podmienok. Cenu týchto služieb vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrou č. 7104380698, splatnou dňom 25.5.2011, znejúcou na sumu 148,95 €. Odporkyňa svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnila, cenu za riadne poskytnuté služby nezaplatila, nezaplatila ani ich pomernú časť, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. V zmysle uvedeného sa nezaplatením faktúry dostala v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka do omeškania, preto si navrhovateľ uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy v súlade s platnými právnymi predpismi, a to za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Odporkyňa návrh spolu s prílohami a procesným poučením prevzala dňa 25.11.2014, k návrhu sa písomne nevyjadrila, nárok uplatnený navrhovateľom nerozporovala ani čo do jeho základu, ani čo do jeho výšky, v konaní zostala nečinná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä návrhom na čl. 1-2 súdneho spisu, faktúrou č. 7104380698 na čl. 3 spisu, Zmluvou o pripojení Fix na čl. 4
spisu, Dodatkom k zmluve o pripojení Fix na čl. 5-6 spisu, tlačivom na fotodokumentáciu identifikačných dokladov záujemcu - účastníka na čl. 8, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 na čl. 20-26 spisu. Na základe vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav.
Odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou T Mobile dňa 25.10.2010 Zmluvu o pripojení Fix spolu s Dodatkom k zmluve o pripojení Fix, ktorým došlo k zmene pôvodného programu služieb účastníka na program služieb uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku, a to na program tzv. Fix 12 s označeným typom mobilného telefónu LG GS 290 Cookie Fresh, s kúpou tohto mobilného telefónu za 1 Euro. V tejto listine (tabuľka č. 1) je uvedená suma 248,95 € ako zmluvná pokuta. V bode 3 Dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) a v bode 2 tohto dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku. Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa neboli k návrhu pripojené.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. 7104380698 dňa 8.5.2011, s dátumom splatnosti 25.5.2011, znejúcu na sumu 248,95 €. Vo faktúre je ako dôvod platby uvedená zmluvná pokuta.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu sumu 1.000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na výšku uplatneného nároku súd konštatuje, že v danom prípade ide o drobný spor, nakoľko predmet konania v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 €, súd preto na prejednanie veci samej pojednávanie nenariaďoval.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 10.3.2016. Rozsudok vo veci samej verejne vyhlásil dňa 21.3.2016. Účastníci konania sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili.
Vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy a teda vzniku právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, súd na uvedenú vec aplikoval právne predpisy účinné ku dňu 25.10.2010.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zák. č. 610/2003 Z. z.“) účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 na čl. 20 spisu. Touto zmluvou mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku zo spornej faktúry č. 7104380698 na navrhovateľa.
Súd mal v konaní preukázaný vznik právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, a to na základe zmluvy zo dňa 25.10.2010 na čl. 4 spisu. Navrhovateľ odôvodnil uplatnenie nároku z faktúry č. 7104380698 z titulu neuhradených platieb za poskytnuté služby zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa odporkyni. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že faktúru právny predchodca navrhovateľa vystavil za poskytnuté služby, zatiaľ čo zo samotnej faktúry na čl. 3 spisu vyplýva, že nebola vystavená za poskytnuté služby, ale že sa týka zmluvnej pokuty. Faktúra znie na sumu 248,95 €, zatiaľ čo uplatnený nárok predstavuje 148,95 €. Z návrhu nevyplýva, či rozdiel medzi vyfakturovanou a v návrhu uplatnenou sumou odporkyňa už uhradila, resp. dôvod, pre ktorý zvyšnú časť sumy neuplatňuje. Vystavená faktúra znejúca na sumu 248,95 € nebola právnym predchodcom navrhovateľa vystavená za poskytnuté služby, naopak, z faktúry vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa odporkyni vyfakturoval zmluvnú pokutu. Z Dodatku k zmluve o pripojení Fix jednoznačne vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniká nárok na zaplatenia zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) Dodatku, predmetom ktorého je záväzok účastníka, teda odporkyne, riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami, osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby Fix, platným cenníkom a napokon aj dodatkom, ako aj záväzok účastníka zaplatiť administratívny poplatok v súlade s cenníkom Fix.
V danom prípade navrhovateľ netvrdil porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy zo strany odporkyne, v dôsledku ktorého by vznikol právnemu predchodcovi navrhovateľa nárok na zaplatenia zmluvnej pokuty. Súd konštatuje preto rozpor medzi skutkovými tvrdeniami uvedenými navrhovateľom v návrhu a medzi pripojenými listinnými dôkazmi, keď navrhovateľ v návrhu uvádza, že nárok uplatňuje z titulu vystavenej faktúry, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa odporkyni za poskytnuté služby, a na druhej strane zo samotnej faktúry na čl. 3 spisu, z ktorej vyplýva, že jej predmetom je zmluvná pokuta.
Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluvu o pripojení svojím charakterom posúdil aj ako občiansko-právnu zmluvu napriek tomu, že nie je výslovne v Občianskom zákonníku upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ, s poukazom na predmet jeho podnikania, a odporkyňa ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Faktúrou č. 7104380698 právny predchodca navrhovateľa odporkyni vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €. Navrhovateľ však neprodukoval v návrhu skutkové tvrdenia týkajúce sa zmluvnej pokuty, ale svoj návrh odôvodnil porušením povinnosti zo strany odporkyne zaplatiť riadne a včas za poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré napokon ani nepreukázal.
Vzhľadom k tomu, že právny vzťah medzi účastníkmi konania súd vyhodnotil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvu o pripojení Fix v spojení s Dodatkom k tejto zmluve, ako aj zmluvnú podmienku zakotvujúcu zmluvnú pokutu podrobil preskúmaniu. Dospel k záveru, že zmluvná podmienka upravujúca zmluvnú pokutu je formulovaná s ohľadom na porušenie neurčitého okruhu rôznych povinností, pričom porušenie zmluvných podmienok je uvedené len príkladmo, a navyše s odkazom na iba niektoré body Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré kreoval sám dodávateľ. Odporkyňa nemala takto možnosť ovplyvniť zmluvné dojednanie pred podpisom zmluvy. Keďže táto zmluvná podmienka je uvedená v predtlačenom formulári zmluvy, resp. dodatku a odporkyňa nemala možnosť jej obsah v tejto časti ovplyvniť, možno konštatovať, že nejde o zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Odporkyňa ako spotrebiteľ je povinná zmluvnú pokutu v plnej výške uhradiť bez ohľadu na to, či zmluvu ukončí mesiac pred uplynutím viazanosti alebo na začiatku doby viazanosti, čiže vždy v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Zmluvná pokuta je teda pre odporkyňu ako spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pre posúdenie jej neprijateľnosti je rozhodujúce, že je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Podľa názoru súdu ide o neprimeranú sankciu spojenú s neplnením záväzku zo strany odporkyne, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou upravujúcou spotrebiteľské vzťahy. Zo Zmluvy o pripojení Fix, ako aj z dodatku k tejto zmluve, ktoré boli uzavreté 25.10.2010 , je v tabuľke č. 1 Dodatku k zmluve uvedená zmluvná pokuta vo výške 248,95 € pri dobe viazanosti 24 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ netvrdil a nepreukázal porušenie konkrétnej povinnosti odporkyňou, súd nemohol posúdiť opodstatnenosť zmluvnej pokuty, ako ani jej primeranosť. Avšak s poukazom na samotné znenie dodatku možno konštatovať nespravodlivosť výšky zmluvnej pokuty a súčasne aj neprimeranosť tejto sankcie. Súd poukazuje na to, že takéto, resp. obdobné zmluvné dojednania už boli súdmi Slovenskej republiky opakovane vyhlásené za neprijateľné podmienky, teda
za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právny predchodca navrhovateľa, ako aj právny nástupca napriek tejto rozhodovacej praxi naďalej uplatňujú túto zmluvnú pokutu ako paušalizovaný nárok, na ktorý podľa súdu nemajú nárok. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Na záver súd poukazuje aj na to, že v danom prípade je žalovaná suma uplatnená z faktúry, z ktorej jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je zmluvná pokuta. Keby tomu tak bolo a navrhovateľ by skutočne uplatňoval nárok z uvedeného titulu (čo súd vzhľadom k absencii tvrdení k tomuto titulu nemal tvrdené, ani preukázané), súd poukazuje na to, že navrhovateľ by tento nárok uplatnil už ako postupník. Vzhľadom na základnú funkciu zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter, sa môže uplatniť prevažne iba vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila.. Z tohto pohľadu súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľ mienil uplatniť nárok na zaplatenie z titulu zmluvnej pokuty, takéto uplatnenie súd považuje zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi a je toho názoru, že takýto výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom k tomu, že súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, vzniklo právo na náhradu trov konania odporkyni. Odporkyni však v uvedenom konaní žiadne trovy nevznikli, ani ich neuplatnila, preto jej ich náhradu súd nepriznal.
Na záver súd ohľadne vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako spotrebiteľa, t. j. Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, občianskeho združenia (čl. 16) konštatuje, že vedľajší účastník bol súdom poučený a vyzvaný k predloženiu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jeho strane podľa § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (čl. 32). Novela OSP vykonaná zákonom č. 353/2014 Z. z., výslovne v § 93 ods. 3 OSP vyžaduje, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o jeho vstupe do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Aktuálna právna úprava teda viaže prípustnosť vedľajšieho účastníctva spotrebiteľského združenia na explicitný súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania. Nakoľko zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia vylučujúce okamžitú aplikáciu aktuálneho znenia § 93 ods. 3 OSP, nemôže súd platnú procesnoprávnu úpravu opomenúť/nerešpektovať (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/115/2012 zo dňa 25.2.2015). Keďže vedľajší účastník napriek výzve súdu súhlas nedoručil, v súlade s § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (zákon č. 353/2014 Z. z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania, a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 2 OSP: „Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 2 a 3 novely OSP, účinnej od 1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 2 a 3 novely OSP a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal. Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.