Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-240-2014.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/240/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu : E. L., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom V., Y. č. XXXX/XX, práv. zast. PACTIO, s.r.o. so sídlom v Trenčianskej Turnej, Lúčna č. 491, IČO: 36 862 452 proti žalovanej : H. Y., nar. XX.X.XXXX, občianka SR, bytom F., X. č. XXX/ XX práv. zast. JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Štúrovo nám.č. 121 o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že závet spísaný dňa 30.09.2011 poručiteľkou H. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom V. - F., J. J. XXX/X, zomrelej dňa XX.XX.XXXX je v časti 1/2 zákonného dedičského podielu žalobcu n e p l a t n ý.
II. U r č u j e s a, že listina o vydedení spísaná dňa 09.09.2013 poručiteľkou H. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom V. - F., J. J. XXX/X, zomrelej dňa XX.XX.XXXX j e n e p l a t n á.
III. V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 388,44€ ( z toho súdny poplatok 99,50€) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet PACTIO, s. r. o. so sídlom v Trenčianskej Turnej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia, že závet spísaný dňa 30.09.2011 jeho matkou a poručiteľkou H. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom V. - F., J. J. č. XXX/X a listina o vydedení spísaná dňa 09.09.2013 poručiteľkou H. L., rod. Y. sú neplatné a náhrady trov konania. Uviedol, že žalobkyňa sa ho rozhodla vydediť z dôvodov, že neprejavoval o ňu opravdivý záujem , ktorý by ako potomok mal prejavovať a v chorobe a starobe jej neposkytol potrebnú pomoc. Poručiteľka tvrdila, že mala veľmi vážne zdravotné problémy, od 6.8.2013 bola hospitalizovaná v nemocnici na urológii a následne na geriatrii a keď z nemocnice telefonovala pracovníčka a chcela informovať žalobcu o jej veľmi zlom zdravotnom stave, tak jej zložil telefón. Syn sa o ňu nezaujímal, nenavštevoval ju asi 5 rokov ani keď bola v nemocnici ju nebol navštíviť a pre zlý zdravotný stav bola odkázaná na pomoc inej osoby a túto pomoc a oporu mala len v životnom partnerovi E. L.. Žalobca poprel, že by o poručiteľku neprejavoval záujem a poukázal na zhoršenie vzťahov medzi ním a poručiteľkou potom, čo nadviazala známosť s E. L. a začala s ním žiť v spoločnej domácnosti. Vzťah medzi poručiteľku a žalobcom osciloval od normálnych vzťahov po odmietanie. Žalobca sa snažil vzťahy zlepšiť, ale poručiteľka o buď o návštevu nemala záujem alebo sa zatajila, že nie je doma. Takisto sa snažili o návštevy aj deti žalobcu a málokedy sa im podarilo sa s poručiteľkou stretnúť. Bola to poručiteľka, ktorá nemala záujem o stretávanie sa so žalobcom a od žalobcu nemožno očakávať, že má poskytnúť pomoc poručiteľke, keď si nepraje, aby jej pomoc bola poskytnutá. Žalobca uviedol, že
nevie, z akých dôvodov poručiteľka vydedila aj potomkov, keď deti žalobcu mali k nej vždy kladný vzťah a tento ochladol po spolužití poručiteľky v spoločnej domácnosti s novým partnerom a zmenu postoja poručiteľky ku svojej rodine si žalobca nevedel vysvetliť inak, než manipuláciou zo strany E. L.. Žalobca poukázal na to, že v dedičskom konaní po otcovi E. L. sa vzdal dedičstva na byte č. X vo vchode č. X v byt. dome súp.č. XXX v V. v prospech poručiteľky a poručiteľka následne 1-icu bytu darovala E. L. pod č. vkladu V 4650/2011. Tvrdenia poručiteľky v listine o vydedení nie sú pravdivé. Keď sa žalobca dozvedel od susedy o zlom zdravotnom stave poručiteľky, bol ju navštíviť v priestoroch Fakultnej nemocnice v V. a poručiteľka po zistení, že ju navštívil žalobca ho požiadala, aby odišiel. Žalobca má naliehavý právny záujem na tom, aby oba úkony boli vyhlásené za neplatné, pretože v prípade procesného úspechu v tomto konaní bude jediným dedičom poručiteľky.
Pôvodný žalovaný E. L. žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by závet jeho matky mal byť neplatný, nakoľko tento bol podpísaný osobou, spôsobilou na právne úkony, vo forme notárskej zápisnice a spĺňal všetky zákonné náležitosti. Nie je možné spochybňovať neplatnosť závetu na základe skutočností, že žalobca neprejavoval o svoju matku opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal a v starobe jej neposkytol potrebnú pomoc. Žalovaný žil s matkou žalobcu v spoločnej domácnosti od roku 1986 a nikdy po celú dobu nespozoroval žiadnu zmenu jej jednania pri stretávaní sa so žalobcom. Počas celej tejto doby žalobca s jeho deťmi pravidelne poručiteľku navštevovali, predovšetkým počas sviatkov. Žalovaný uviedol, že nikdy nemal pocit, že by vzťah k matke ochladol odôvodňujúc to spolužitím s jeho matkou. K výraznej zmene došlo pred 5-tmi rokmi, kedy žalobca a jeho deti prestali navštevovať poručiteľku počas sviatkov a zmena sa zvýraznila v čase, keď matka žalobcu vážne ochorela a celá starostlivosť o ňu bola na pleciach žalovaného. Tento bol nútený uzatvoriť dňa 16.12.2013 zmluvu s opatrovateľskou službou, za účelom zabezpečenia starostlivosti o poručiteľku a nikto, ani žalobca neposkytol pomoc potom, čo zamestnanci opatrovateľskej služby odcudzili v byte finančnú hotovosť a zlaté šperky , čo musel vybavovať žalovaný. Tento sám zabezpečoval aj pohreb. Ďalej poukázal na to, že byt nemohol byť predmetom dedičstva po otcovi žalobcu, lebo tento nadobudla poručiteľka do svojho vlastníctva až v roku 1997 zmluvou o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ ide o návštevu žalobcu v nemocnici, táto sa uskutočnila tesne pred smrťou matky žalobcu a to v čase, keď sa tam nachádzal aj žalovaný a tento ich nechal osamote. Asi po polhodine sa vrátil a povedal poručiteľke, že keď tam má syna, príde zajtra, táto ho požiadala aby zostal, načo žalobca odišiel. Žalovaný žil v spoločnej domácnosti s poručiteľkou 28 rokov a žalobca posledných 5 rokov o svoju matku evidentne neprejavoval záujem a neposkytol je pomoc v chorobe, čo navrhol preukázať výsluchom svedkov.
E. L. zomrel dňa XX.X.XXXX a súd konal ďalej s jeho právnou nástupkyňou H. Y.. H. Y. uviedla, že je dedičkou po E. L. a jedinou jeho dcérou. Žije v F.. Jej otec pôvodne žil v P. a presťahoval sa k matke žalobcu s tým, že o matke žalobcu sa vyjadroval ako o osobe, u ktorej býva . Ona ho začala navštevovať od roku 1987, keď sa jej narodilo dieťa a matka žalobcu mala veľmi dobrý vzťah k jej dvom deťom, brala ich ako vlastné. Žalovaná chodila k nim na návštevu od roku 1987 cca 2 - 3x do roka a neskôr chodili na návštevu oni k nej. Žalobcu videla po prvý raz na pohrebe dedka, pričom matka žalobcu mu vytýkala, že neprišiel na pohreb za ňou a ona potrebovala psychickú podporu. Žalovaná poukázala na to, že nikdy žalobcu nestretla, keď k nim chodila na návštevu a od svojho otca vedela, že keď mal prísť na návštevu žalobca, on išiel preč, aby nevyvolával napätie. Keď sa žalovaná pýtala na vzťahy matky žalobcu a jej syna, táto iba plakala a povedala jej, aby sa nevypytovala. Podarilo sa jej z nej získať informácie, že ju bolí, že ju žalobca nenavštevuje, že nechodia k nej vnúčatá, že o narodení vnučky sa dozvedela až po pol roku, že keď ide syn popod jej okná, ani sa nezastaví a dozvedela sa, že údajne keď žalobcovi zomrel syn, za jeho smrť vinil E. L.. Matka žalobcu tvrdila, že vzťahy medzi ňou a synom sa zhoršili, že ochladenie prišlo zo strany žalobcu a mala za to, že manželka žalobcu nechce vnúčatá pripúšťa k nej. O závete a listine o vydedení žalovaná nevedela, ona pri ich spisovaní nebola.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnej nástupkyne žalovaného H. Y., vypočul svedkov F. X., V. L., C. F., L. J., A.. Y. R., C. E., G. E., A. K., oboznámil vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 18.11.2014, opatrovateľskú zmluvu, upovedomenie o podaní obžaloby zo dňa 16.4.2014 výpis z LV č. XXXX v k.ú. V., úmrtný list E. L., spis tunajšieho súdu 21D/487/2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Dňa 21.4.2014 zomrela matka žalobcu, H. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom V. - F., J. J. č. XXX/X. Dedičské konanie po nej sa vedie na tunajšom súde pod sp.zn. 21D/487/2014 a zistilo sa, že poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení.
Závet bol spísaný formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX dňa 30.9.2011 a za jediného dediča poručiteľka označila E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom ako poručiteľka, s ktorým žila v spoločnej domácnosti.
Dňa 09.09.2013 poručiteľka H. L. spísala formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX listinu o vydedení, ktorou vydedila žalobcu a všetkých jeho potomkov z dôvodov uvedených v ust. § 469a ods.1 písm.a/,b/, Občianskeho zákonníka; teda, že neprejavoval o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a v chorobe a starobe jej neposkytol potrebnú pomoc. Poručiteľka tvrdila, že mala veľmi vážne zdravotné problémy, od 6.8.2013 bola hospitalizovaná v nemocnici na urológii a následne na geriatrii a keď z nemocnice telefonovala pracovníčka a chcela informovať žalobcu o jej veľmi zlom zdravotnom stave, tak jej zložil telefón. Syn sa o ňu nezaujímal, nenavštevoval ju asi 5 rokov ani keď bola v nemocnici ju nebol navštíviť a pre zlý zdravotný stav bola odkázaná na pomoc inej osoby a túto pomoc a oporu mala len v životnom partnerovi E. L.. Žalobca namietal platnosť závetu spočiatku ako celku, neskôr len v časti, v ktorej sa mu nedostalo zákonného dedičského podielu a listinu o vydedení, pričom tvrdenia poručiteľky označil za nepravdivé.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 476 ods.1,2 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476d ods.1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa § 469a ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa §469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods.1,2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Naliehavý právny záujem na určení , či tu právo je alebo nie je podľa ust. § 80 písm.c/ O.s.p. je vždy zásadne daný, ak na základe takéhoto určenia má byť odstránený stav právnej neistoty účastníka a zároveň na jeho podklade má dôjsť k zmene zápisu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem sa vždy viaže na konkrétny určovací petit ( čoho sa žalobca domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v spornom vzťahu. V danom prípade predmetom žaloby bolo určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Naliehavý právny záujem na určení, či tieto právne úkony sú platné je daný, pretože bez takéhoto určenia by sa neriešila otázka spornosti žalobcovho dedičského práva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom všetkých navrhovaných svedkov s výnimkou J. L., ktorý sa nachádzal v cudzine. Časť svedkov navrhnutých žalovaným boli susedia poručiteľky ( A.. Y. R., C. E.), opatrovateľka poručiteľky ( A. K.), rodinná priateľka poručiteľky (G. E. ) a ostatní svedkovia navrhnutí žalobcom boli rodinní príslušníci žalobcu ( manželka V. L., svokra C. F., dcéra F. X. a otcova sesternica žalobcu H.. L. J.). Všetci svedkovia sa zhodli na tom, že vzťahy medzi žalobcom a jeho matkou H. L. boli napäté a to viac ako posledných 5 rokov a je nesporné, že žalobca dlhodobo svoju matku nenavštevoval a neposkytoval jej pomoc v chorobe. Susedia poručiteľky, opatrovateľka aj G. E. zhodne vypovedali , že poručiteľku to, že ju žalobca nenavštevuje trápilo; ale čo bolo konkrétnou príčinou narušených vzťahov, žiaden z nich nevedel uviesť, pretože im to poručiteľka neprezradila. Rodinní príslušníci poručiteľky však problémy vo vzťahoch medzi žalobcom a jeho matkou popísali vcelku podrobne, najmä svedkyňa C. F.- svokra žalobcu, ktorá s ňou žila v jednej bytovke a H.. L. J..
Z výpovede C. F. vyplývalo, že zo začiatku, keď žil E. L. starší boli vzťahy veľmi dobré, problém nastal po príchode priateľa p. L., ktorý sa nevedel s rodinou zžiť, začal ich ponižovať, odsúvať a matka žalobcu bola do neho „taká zbláznená“, že žalobcu odsunula na vedľajšiu koľaj, zobrali mu kľúče a on stratil domov, do ktorého by aj tak nešiel, keby nemal dovolenie. Postupne sa poručiteľka od žalobcu odklonila, tento nemal možnosť sa s ňou spojiť telefonicky, nevpúšťala ho do bytu, nechodilo sa na sviatky a všetky vzťahy išli dolu vodou, pretože L. to odmietal a jeho pričinením potom zostala na ňom závislá. Keď sa zoznámili, obaja boli ešte mladí, mali cca 50 rokov, stačili si sami, užívali si, chodili po chatách a nejako sa netrhali ani o rodinné oslavy a starostlivosť o vnúčatá. Svedkyňa uviedla, že jej sa stalo, že keď šla z obchodu, videla poručiteľku prášiť niečo z okna. A ona, len čo ju zbadala, okno zavrela a aj susedia hovorili, že keď sa chcela s niekým porozprávať, bol pri nej L., ktorý dával hneď pozor, aby sa s niekým cudzím nerozprávala. Jej dcéra ( manželka žalobcu) by tam rada chodila, pretože ona je starostlivá avšak stávalo sa, že keď šli okolo, L. len otváral dvere, škaredo na nich pozeral, ani ich nepozval ďalej a vzťahy preto nefungovali. Svedkyňa H.. L. J. vypovedala, že odkedy začala poručiteľka žiť s druhom, veľmi sa zmenila. B. uzavretá až zakríknutá, rýchlo končila všetky telefonáty s poukazom na to , že „je pri mne E.“. Keď sa ju svedkyňa snažila navštíviť, ( návštevu mala dohodnutú vopred) nikto jej u poručiteľky neotváral, napriek telefonátu a zvoneniu a keď pri osobnej návšteve žiadala od poručiteľky vysvetlenie, prečo neotvorila, keď bola doma; táto jej povedala, že sa musela „prispôsobiť L.“ a tohto „poslúchať“ a L. zakázal žalobcovi chodiť k poručiteľke .
Súd skonštatoval, že svedkovia žalobcu ( s výnimkou vnúčat poručiteľky) poznali poručiteľku ešte predtým, než sa zoznámila s E. L. a vedeli ako sa správala v minulosti, než sa k nej prisťahoval E. L.. A títo zaznamenali závažný zvrat vo vzťahu poručiteľky k synovi potom, ako nadviazala vzťah s týmto mužom a začala s ním žiť v spoločnej domácnosti. Svedkovia sa zhodli na tom, že z jej života sa vytratila bezprostrednosť. Telefonáty s nimi netrvali tak dlho, ako predtým, lebo E. L. stál pri telefonátoch vedľa poručiteľky a počúval; poručiteľka sa viackrát pred návštevami príbuzných zatajovala, hoci sa v čase, keď ju chceli navštíviť sa nachádzala doma; v čase vopred dohodnutej návštevy z domu odišla,
resp. dvere vôbec neotvorila a nedala o sebe vedieť, na ulici pred nimi utekala; neskôr neodpovedala na telefonáty s tým, že E. L. tvrdil, že si ich telefonáty poručiteľka nepraje a nemajú ju obťažovať telefonátmi ani v práci. E. L. si vypýtal od žalobcu kľúče od bytu poručiteľky a táto 1-cu bytu následne prepísala na E. L., čo žalobca pochopiteľne ťažko niesol, lebo tejto 1-ice bytu ( majetkových práv) sa vzal v dedičskom konaní po svojom otcovi.
Poručiteľka takýmto správaním dala jednoznačne najavo, že priority v jej živote sa zmenili, začala uprednostňovať spoločnosť E. L. pred návštevami syna, obmedzovala kontakty s rodinou a zanedbávala príbuzných, priateľov a títo sa v dôsledku zmeny jej správania, ktoré si vysvetľovali manipuláciou zo strany E. L. ( bez ktorého časom neurobila ani krok), z jej života postupne vytrácali. Nakoniec zostala úplne izolovaná a upla sa E. L., ktorého požiadavkám sa úplne prispôsobila, lebo nechcela zostať sama a snažila sa vzťah s ním za každú cenu udržať. Je zrejmé, že žalobca nemohol poskytovať poručiteľke starostlivosť v chorobe alebo starobe, pokiaľ sa o jej zlom zdravotnom stave vôbec nedozvedel, pretože sa mu (zrejme cielene) zatajovali informácie. Aj o tom, že poručiteľka je v zlom stave a leží v nemocnici sa žalobca nedozvedel od nemocničného personálu ( ktorému mal údajne zložiť telefón), ako tvrdil vo svojom písomnom vyjadrení E. L., ale od susedy A.. R.. Priebeh návštevy v nemocnici hodnotili žalobca a E. L. inak, pričom žalobca tvrdil, že matka na neho kričala a vyhodila ho s tým, že ho nechce vidieť. Svedkyňa V. L. ( manželka žalobcu) potvrdila, že žalobca bol po návšteve poručiteľky v nemocnici značne psychicky otrasený, pretože na návštevu matky šiel s očakávaním, že sa ich vzťahy upravia, čo sa nestalo.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že za komplikované a zlé vzťahy bola zodpovedná matka žalobcu, ktorá uprednostnila vzťah s E. L., ktorý ju na verejnosti označoval ako „ pani u ktorej býva“ , pred usporiadaným vzťahom so žalobcom a jeho rodinou. Svojím správaním navonok dávala jednoznačne najavo, že si kontakty so žalobcom a jeho rodinou nepraje v takom rozsahu, ako predtým a títo jej požiadavky, že si vystačí sama s E. L., akceptovali. Nesnažili sa ďalej udržiavať vzťahy, o ktoré poručiteľka nejavila záujem, prestali ju navštevovať a vnucovať jej nevyžiadanú pomoc. Poručiteľku síce situácia trápila, ale na jej zlepšenie neurobila vôbec nič. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané, pretože za narušené rodinné vzťahy a prerušenie stykov neniesol žalobca nijakú zodpovednosť. Súd zároveň rozhodol o tom, že ako neopomenuteľnému dedičovi žalobcovi patrí podiel na dedičstve a uznal závet poručiteľky ako čiastočne neplatný v rozsahu, v akom sa mu nedostalo zákonného podielu. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol lebo iné dôvody neplatnosti závetu ( nedostatky čo do obsahu alebo formy), s výnimkou opomenutia zanechania povinného dedičského podielu neopomenuteľnému dedičovi, súd nezistil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p. tak, že žalobcovi , ktorý mal v konaní len nepatrný neúspech v časti 1-ice neplatnosti závetu priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 99,50€ a v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci ( príprava a prevzatie veci dňa 22.9.2014, podanie žaloby na súd dňa 26.9.2014 a za účasť na pojednávaniach v dňoch 3.2.2016 a 21.3.2016) vo výške 1/13-iny výpočtového základu 2x po 61,85€ za úkony vykonané roku 2014 a 2x po 66€ za úkony vykonané v roku 2016 + 2x 8,04€ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2014 a 2x 8,58€ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2016, spolu 388,44€ podľa ust. § 11 ods.1 písm.a/, § 13a ods.1 písm.a,c/,d/, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov, ktoré bude povinná zaplatiť žalovaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.