Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/32/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2022 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného P. P., nar. XX.XX.XXXX v D., Česká republika, trvale bytom D. - P., M. XX/XX, Česká republika, občana Českej republiky, t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 07.10.2021 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa , zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o určení skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody podľa Tr. zák.

Podľa sa obžalovanému P. P. ustanovuje podľa Tr. zák. skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Výroky o nezmeniteľnosti výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.08.2020 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2020 sp. zn. , o treste odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu a o uloženej povinnosti zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa vyhláseným dňa 13.08.2020 bol obžalovaný P. P. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 02.02.2020 vo večerných hodinách v O. v bare Kino prišiel pod zámienkou, že dostal pokutu za maloletého L. M., narodeného XX.XX.XXXX pre nevhodné správanie v bare Kino v novembri 2019 za L. M., ktorý je brat maloletého L. M. a tomuto povedal, že má odkázať svojmu bratovi, aby mu vrátil tých 30,- Eur čo mal dostať za neho pokutu, inak budú dostávať bitku vždy, keď ich stretne, pričom uvedenú hrozbu zdôraznil tým, že dal L. M. v uvedenom bare facku a na Facebook mu napísal správu: „Dokud tvuj brat nevráti 30 Eur bude dostávať cez papulu pokaždé co ho potkám, aby vedel ako sa ma správať ku starším“, dňa 11.02.2020 v čase približne o 15.45 hodine v O. pred pohostinstvom Šport na Sklárskej ulici stretol maloletého L. M., narodeného XX.XX.XXXX, ktorému povedal: „Čo ty debilko, vráť mi tých 30,- Eur“, vzápätí k maloletému L. M. pristúpil a udrel ho asi 5-krát päsťou do oblasti tváre a dal mu ešte 3 facky, pričom počas útoku sa ho pýtal, kde býva a pri odchode sa mu vyhrozil slovami: „Zabijem ťa aj tvojho brata a nakoniec celú tvoju rodinu“ a „máš si platiť dlhy debilko“.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa §§ 49

ods. 1 písm. a) a 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. mu bola uložená aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku ale podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. zo dňa 09.11.2020 nasledovne:

„Podľa , zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Výrok o vine zostáva týmto zrušením nedotknutý.“

Ďalším rozsudkom súdu prvého stupňa vyhláseným dňa 07.10.2021 bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný sa pri nezmenenom výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 13.08.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 09.11.2020 odsudzuje podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. mu bola uložená aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom či iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní prokurátorka napadla odvolaním čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V jeho písomných dôvodoch prokurátorka uviedla, že sa nestotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, ktorá ho viedla k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody. Uviedla, že obžalovaný sa totiž obidvoch čiastkových útokov, právne kvalifikovaných ako (pokračovací) zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., dopustil v predĺženej skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženej mu v trestnej veci Okresného súdu Ostrava (Česká republika) sp. zn. , a teda súdom prvého stupňa uložený trest nemožno považovať za zákonný. Navrhla, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby sám podľa obžalovanému uložil primeraný a spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby podľa Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný v celom jeho rozsahu, vrátane výroku o treste. Uložený trest považuje za dostatočné opatrenie z pohľadu generálnej prevencie, ako aj z pohľadu jeho nápravy. Poukázal na to, že jeho cudzozemské odsúdenie Okresným súdom Ostrava (Česká republika) sp. zn. je už zahladené, resp. že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Preto na takéto odsúdenie už nie je možné prihliadať pri určovaní druhu a výmery trestu, a to aj v Slovenskej republike, a teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Preto súdu prvého stupňa nič nebránilo v tom, aby mu uložil „opäť“ podmienečný trest odňatia slobody. Pri zohľadnení jeho veku, doterajšieho bezúhonného života na území Slovenskej republiky, menšiu závažnosť jeho konania z pohľadu iných skutkových podstát podľa Tr. zák. a spôsobený následok považuje za neprimerané, aby mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, keď mu bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené ešte do výkonu trestu odňatia slobody vykonávaného na území Českej republiky, ktorý ukončil dňa 10.09.2022. Pritom bol obžalovaný poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr.

por. ( ). Odvolací súd naviac zistil, že obžalovaný sa v čase konania verejného zasadnutia nenachádzal vo väzbe či vo výkone trestu odňatia slobody na území Českej republiky ani Slovenskej republiky a nešlo v prejednávanej veci ani o trestný čin s hornou hranicou trestu odňatia slobody prevyšujúcou desať rokov ( ).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečného návrhu: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania podriadenej prokurátorky, · obhajca obžalovaného sa takisto pridržiaval svojho konečného návrhu, ktorý bol uvedený vo vyjadrení k odvolaniu prokurátorky.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je čiastočne dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa predmetnou trestnou vecou už zaoberal (ako bolo konštatované vyššie). Vo svojom skorším uznesení sp. zn. zo dňa 09.11.2020 odvolací súd skonštatoval, že výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania obidvoch skutkov uvedených v obžalobe, tvoriacich jeden pokračovací trestný čin (preto výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa nadobudol tzv. čiastkovú právoplatnosť). Napokon preskúmaním odvolania prokurátora dospel v tom čase odvolací súd k záveru, že z požiadavky spravodlivého potrestania páchateľov trestných činov ( ) vyplýva aj pre súd povinnosť pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné zachovávanie zákona. Preto z pohľadu povinnosti súdu uložiť obžalovanému zákonný trest mal súd prvého stupňa doplniť dokazovanie sám (bez návrhu prokurátora), pretože inak by mu mohol uložiť aj nezákonný trest, ako sa to v danom čase tak aj javilo. Taktiež odvolací súd zistil nesprávnosť napadnutého rozsudku v tom, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu podľa Tr. zák., avšak bez splnenia podmienky uvedenej v ustanovení Tr. zák. Po vrátení veci malo byť úlohou súdu prvého stupňa vyžiadať si cudzozemské súdne rozhodnutie Okresného súdu Ostrava sp. zn. , vrátane príslušného rozhodnutia o predĺžení skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a správy o tom, či už nebolo rozhodnuté o osvedčení sa obžalovaného v tejto skúšobnej dobe, aktualizovať správy o povesti obžalovaného, prípadne vykonať aj iné dôkazy, ak vyvstane takáto potreba. Následne mal tieto dôkazy aj oboznámiť na hlavnom pojednávaní, vyhodnotiť splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení Tr. zák. a rozhodnúť opätovne o výroku o treste aj s prihliadnutím na ustanovenie Tr. zák.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa splnil všetky pokyny, ktoré mu nariadil.

Podstatou odvolania prokurátorky bola neprimeraná miernosť súdom prvého stupňa uloženého trestu obžalovanému z toho pohľadu, že sa tento obidvoch čiastkových útokov mal dopustiť v predĺženej skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženej mu v trestnej veci Okresného súdu Ostrava (Česká republika) sp. zn. , čím malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák.

Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke prokurátorky odvolací súd zistil, že predmetné cudzozemské odsúdenie je aktuálne už zahladené (dňa 31.08.2020 bolo vydané uznesenie o osvedčení sa obžalovaného v predĺženej skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody). Ani odvolací súd pri ukladaní trestu preto nemohol na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného prihliadnuť z pohľadu zákazu uloženia trestu odňatia slobody s povolením jeho podmienečného odkladu ( Tr. zák.). V tomto smere odvolací súd vyslovuje právny názor, že nejde o trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tak, ako to predpokladá ustanovenie Tr. <aspi://module='ASPI'&link='%252349'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zák., ak síce chronologicky bol inak spáchaný v tejto skúšobnej dobe, ale v dobe rozhodovania o tomto trestnom čine

je už predchádzajúce odsúdenie zahladené, resp. sa na obžalovaného hľadí pre tento (skorší) trestný čin, ako keby nebol odsúdený.

Z tohto pohľadu preto súd prvého stupňa mohol obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom spolu s povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom či iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, na uloženie ktorej už mal splnené zákonné podmienky (viď správa probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.01.2021 na č.l. 97).

Odvolací súd v neposlednom rade pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne v jeho prospech pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne buď ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spoločne s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je zároveň v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.

V súlade s vyššie uvedeným potom súd prvého stupňa správne zohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine v podobe aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prejednávaného prípadu odvolací súd však považoval súdom prvého stupňa uložený trest za neprimerane mierny z pohľadu individualizácie trestu.

Obžalovaný sa obidvoch čiastkových útokov dopustil na chránenej osobe (dieťati) aj s použitím násilia, pričom v minulosti sa opakovane dostal do rozporu so zákonom v Českej republiky, ako to vyplýva z príslušnej lustrácie v Európskom informačnom systéme registrov trestov (ECRIS). Jedným z týchto odsúdení bolo aj odsúdenie Okresným súdom Ostrava pod sp. zn. , kde po uložení trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín pre majetkový trestný čin podľa Trestného zákonníka Českej republiky (konkrétne pre poškodzovanie cudzej veci) došlo následne k premene tohto uloženého „alternatívneho“ trestu už na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 283 dní, ktorý obžalovaný vykonal dňa 10.09.2022. Z tohto pohľadu, keď v minulosti mu uložený alternatívny trest na území Českej republiky za trestný čin majetkovej povahy nesplnil svoj účel a obžalovaný sa dopustil obidvoch čiastkových útokov práve na základe majetkového motívu, je potom možné konštatovať, že jeho náprava sa javí byť sťažená. Nasvedčuje tomu napokon aj to, že obžalovaný bol pred spáchaním obidvoch čiastkových útokov postihnutý na území Slovenskej republiky aj pre priestupok proti verejnému poriadku, keď vzbudil verejné pohoršenie svojím neprístojným a agresívnym konaním, ktorým sa v podstate vyznačujú práve aj obidva čiastkové útoky.

Odvolací súd preto podľa , zrušil v napadnutom rozsudku výrok o určení skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody podľa Tr. zák. a sám rozhodol tak, že podľa obžalovanému ustanovil podľa Tr. zák. (maximálne možnú) skúšobnú dobu na 5 rokov, ktorý trest (v jeho celosti) už považoval za primeraný, zákonný, spravodlivý a spôsobilý aj splniť svoj účel v zmysle Tr. zák.

Výroky o nezmeniteľnosti výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.08.2020 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2020 sp. zn. , o treste odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu a o uloženej povinnosti zostali týmto zrušením nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.