Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-603-2015.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/603/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyoou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovate3a: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Košice - Hlavná 104, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Banská Bystrica - Janka Krá3a 7, proti odporcovi: C. L., r.e. XXXXXX/XXXX, bytom H. - Q. XXXX/ X, o zaplatenie sumy 325,60 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa 23.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd návrh zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 325,60 eur s prísl. V návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 22.7.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 €. Predpokladom uzatvorenia zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 60,6 €. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 22.8.2013. Odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 €. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 325,60 eur s prísl. Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z účtu navrhovateľa, upomienka, výzva a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru: Medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 22.7.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 200 eur. V zmluve bolo uvedené, že táto je uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporcovi bola zo strany navrhovateľa týmto spôsobom poskytnutá suma 200 € so splatnosťou do 22.8.2013. V predmetnej zmluve navrhovateľ úver označil ako bezúročný s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom s pevnou sumou 60,60 eur a celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť je suma 260,60 eur. V zmluve bola RPMN uvedená vo výške 356,80 % a priemerná RPMN pre zmluvnú splatnosť od troch do šiestich mesiacov k 31. 3. 2013 vo výške 418 %. Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 22.7.2013 bola na účet odporcu zaslaná suma 200 eur. Odporcovi mali byť následne v období od 27.8.2013 zaslané 4 výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. V rámcovej zmluve v čl. IV bode 3 je uvedené, že úver je bezúročný a v čl. IV bod 1 je dohodnuté, že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom "Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom". Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi. Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 6 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je : a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu jedného mesiaca t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. ( o spotrebiteľských zmluvách), pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Samotný vzťah medzi účastníkmi zmluvy je však vzťahom medzi veriteľom a spotrebiteľom, preto túto zmluvu treba ponímať aj ako zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia vyššie citovaných zákonov a to zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa dodávateľmi (veriteľmi) neobchádzali. Z dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 200 eur , ktorý mal splatnosť 1 mesiac, pričom predmetný úver bol bezúročný ako to vyplýva z ustanovení zmluvy, veriteľ si však zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce v poplatku 60,60 eur. V danom prípade je vlastne odmena za poskytnutie sumy 200 eur vyjadrená nie percentuálne, ale pevnou sumou - poplatkom, ktorý však predstavuje náklady pre spotrebiteľa rovnako, ako by bol úver poskytnutý za úrok. Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, keď náklady navrhovateľa nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Súd má za to, že navrhovateľ sa snažil obísť vyjadrenie týchto nákladov úrokovou sadzbou, napriek tomu je zrejmé, že odmena vo výške poplatku 60,60 eur pri mesačnej splatnosti a sume pôžičky 200 eur je zjavne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Takáto výška odmeny pri tak krátkej splatnosti úveru 30 dní je neprimerane vysoká a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd zmluvu v časti odmeny - poplatku v sume 60,60 eur posúdil ako neplatnú, a to s poukazom na § 39 OZ . Súd preto navrhovateľovi priznal iba výšku poskytnutého úveru vo výške 200 eur. Navrhovateľ od odporcu požadoval aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v zmysle bodu IV bod 5 Rámcovej zmluvy. V tomto bode sú presne upravené sumy za jednotlivé upomienky a to za 1. až 4. upomienku ( 15, 10, 10, 30 eur). Navrhovateľ si síce uplatnil sumu 65 eur, pričom uviedol, že ide o zaslanie 4 výziev - upomienok na zaplatenie odporcovi. Takúto sumu len
za zaslanie upomienok odporcovi však súd považoval za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi a to aj s poukazom na výšku pôžičky 200 eur. Preto súd priznal odporcovi titulom vynaložených nákladov na zaslanie upomienok sumu 10 eur, pričom tiež poukazuje na to, že zaslanie 4 upomienok na zaplatenie dlžnej sumy dlžníkovi v priebehu jedného mesiaca je zjavne neúčelné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 210 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V danom prípade má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania, ktorých výška sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 517 ods. 1, 2 a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd zaviazal odporcu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne od 23.8.2013 do zaplatenia. Splatnosť úveru nastala dňa 22.8.2013 a odporca sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko účastníci boli v konaní úspešní len čiastočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.