Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_23Co-51-2015.pdf
PDF · 70.41 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/51/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 570 460, so sídlom v Košiciach, Komenského 50, proti odporcovi H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o zaplatenie 406,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu F. č.k. 28C/209/2014-55 zo dňa 09.02.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd F. rozsudkom č.k. 28C/209/2014-55 zamietol návrh navrhovateľa. Zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 179,96 eur na účet právneho zástupcu odporcu. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 406,78 eur, pričom opieral svoj návrh o to, že poskytol odporcovi dodávku vody na odbernom mieste F. XXX. Za poskytnuté služby navrhovateľ fakturoval odporcovi ceny v zmysle príslušných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Odporca túto cenu nezaplatil. Súd uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dodávkach vody konkludentným spôsobom. Odporca uviedol, že s vodárňami zmluvu neuzavrel a tento úmysel ani nemal. To, že zaplatil faktúru za vodu, neznamená konkludentné uzavretie zmluvy. Hoci mu bola zmluva z vodárni zaslaná a prebiehali aj telefonáty zo strany vodárni, aby túto zmluvu podpísal, svoju nevôľu podpísať zmluvu vyjadroval odporca voči navrhovateľovi od počiatku. Nemožno sa teda stotožniť s tým, že by zmluva bola uzavretá konkludentne. Nárok navrhovateľa je teda potrebné posudzovať podľa § 25 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch ako náhradu škody, pretože v konaní bolo preukázané, že odporca v žalovanom období vodu odobral z verejného vodovodu. Odporca však vzniesol námietku premlčania. Deň kedy sa navrhovateľ o škode dozvedel bol najneskôr deň odpočtu vody, a to 05.03.2011, resp. 25.05.2011, najneskôr však 16.06.2011, kedy mala splatnosť druhá faktúra, ktorú navrhovateľ vystavil odporcovi, a teda už vedel, že odporca nezaplatil spotrebovanú vodu. Od 16.06.2011 plynula dvojročná lehota, ktorá skončila 16.06.2013, žaloba bola podaná 24.03.2014. Preto z dôvodu premlčania súd návrh zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy z 18.03.2009 od obce F. kúpil stavbu Q. F.. V súpise zrealizovaných vodovodných prípojok je uvedený aj odporca ako vlastník prípojky. Na základe zrealizovaných vodovodných prípojok navrhovateľ zaslal všetkým vlastníkom zmluvu o dodávke vody, a teda aj odporcovi zaslal zmluvu na
odberné miesto F. XXX, odporca ju však vrátil nepodpísanú. Podľa názoru navrhovateľa je právny vzťah medzi ním a odporcom založený ustanovením § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vznikol konkludentne, resp. faktickou dodávkou pitnej vody zo strany dodávateľa a odobraním pitnej vody zo strany odoberateľa. V zákone sa výslovne neuvádza, že zmluva musí mať písomnú formu. Žalované faktúry fakturujú odber vody zo strany odporcu na odbernom mieste F. XXX. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže odporcu k úhrade žalovanej sumy. Uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že existuje právny vzťah medzi účastníkmi konania, nakoľko navrhovateľ dodal vodu, ktorá prešla meračom, a odporca predmetnú vodu odobral a za jej odobratie nezaplatil.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Naozaj nie je možné mať za to, že zmluva medzi účastníkmi konania vznikla konkludentným spôsobom, pretože z konania odporcu (a v odvolaní to uvádza aj navrhovateľ) vyplývalo, že zmluvu s navrhovateľom nechce uzavrieť. O konkludentnom právnom úkone možno hovoriť v situácií, kedy so zreteľom na všetky okolnosti nie je žiadna pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť. V prípade uzavretia zmluvy o dodávke vody by bolo potrebné, aby účastník prejavil nielen ochotu vodu odoberať, ale aby prejavil aj súhlas s navrhovanou cenou. V danom prípade k takémuto konkludentnému prejavu nedošlo, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bolo známe, že odporca zmluvu odmieta podpísať. Dôkazom o konkludentnom vzniku zmluvného vzťahu nie je ani zaplatenie faktúry za rok 2009, pretože z platby faktúry takisto nemožno usúdiť, či účastník, ktorý platbu vykonáva, platí len náhradu za odber vody bez zmluvy alebo či chce byť rovnakými podmienkami viazaný aj do budúcnosti. Keďže bol správny záver súdu prvého stupňa o neexistencii zmluvy medzi účastníkmi konania, správny je aj záver o tom, že navrhovateľ by náhradu za spotrebovanú vodu mohol žiadať ako náhradu škody od odporcu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o tom, že náhrada škody je v danom prípade premlčaná, pretože žaloba bola podaná po uplynutí dvoch rokov odkedy navrhovateľ o škode vedel a vedel aj o jej výške. Vedomosť o výške škody získal navrhovateľ najneskôr pri zistení stavu vodomera, pričom žaloba bola nepochybne podaná dva roky po tomto dátume (odpočet 25.05.2011, žaloba bola podaná 24.03.2014). Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá úspechu odporcu a súd prvého stupňa správne vyčíslil trovy, ktoré odporcovi vznikli. Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si však trovy odvolacieho konania nevyčíslil, a preto odvolací súd v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. nebol viazaný výrokom rozhodnutia o trovách konania a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odporcovi iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.