Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-397-2013.pdf
PDF · 113.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/397/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, v konaní zastúpený : Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: G. F.Á., A.. L., U.. X.X.XXXX, F. R. L., D. A.. E. XX/XX, L., o zaplatenie 142,-Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 142,-Eur od 20.2.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu 28.3.2013 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie zmenkovej sumy 142,-Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 142,-Eur od 20.2.2010 do zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6% zo sumy 142,-Eur od 6.5.2010 do zaplatenia, taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 0,47 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 a z trov právneho zastúpenia 58,34 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 9.7.2009, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 20.2.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 9.7.2009, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 20.2.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.
Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.
Žalovaná námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemala.
Čiastočné späťvaztie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o platenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
Tlačivo „C“ podľa článku 1 a 2 Nariadenia súd doručil žalovanej 4.2.2016 s možnosťou podať k žalobe vyjadrenie do 30 dní. Žalovaná túto možnosť nevyužila, písomné vyjadrenie k žalobe nepodala.
Aj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska k uplatnenému nároku žalovanou nariadil pojednávanie. Konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý na výzvu súdu, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej vyplýva právny nárok uplatnený v tomto konaní podal rozsiahle písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na platnú judikatúru a opakovane poukázal na to, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť a mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníka, ktorý musí namietať a preukázať, že šlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, čo sa v predmetnej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Záväzok zo zmenky, aj keď vznikol z konkrétneho zmluvného záväzku, je záväzkom samostatným. Podľa Zákona zmenkového a šekového súd jej oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zastával názor, že ustanovenie § 79 ods. 3 O.sp. nemôže pôsobiť retroaktívne a zároveň je aj v rozpore s Dohovorom o jednotnom zmenkovom práve, čím dochádza k porušovaniu článku I. Ústavy SR. Navrhol, aby súd pokračoval v Európskom konaní a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že si brala úver od spoločnosti Pohotovosť vo výške 150,- Eur. Už sa nepamätá ako ho splácala, ale podľa nej neuhradila maximálne posledné dve splátky. Po nahliadnutí do spisu, č.l. 10 uviedla, že na zmenke spoznáva svoj vlastnoručný podpis, ale o tom, že by bola zmenku podpísala nič nevie. Ani to nevie, čo je to zmenka. Sumu žiadanú žalobcov považuje za neprimerane vysokú, nakoľko ostala dlžná iba dvomi splátkami. Dlžnú sumu je ochotná uhradiť, len žiadala aby ju mohla vyrovnať v splátkach, nakoľko žije sama so svojou 8 ročnou dcérou a okrem zárobku v mesačnej výške330-340,-Eur čistého žiadne iné príjmy nemá. Býva v prenajatom byte, za čo platí mesačne 220,-Eur.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej, aj oboznámením zmenky zo dňa 9.7.2009, výpisom žalobcu z obchodného registra a oboznámením spisu Okresného súdu Komárno 4ER/1024/2010.Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky. Žalovaná je fyzická osoba s trvalým bydliskom L., t.j na území Slovenskej republiky. Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000,-Eur a preto podľa Článku 2 bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 9.7.2009. Zmenkovú sumu žalovaná sa zaviazala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 20.2.2010. V zmenke je odkaz na číslo zmluvy : XXXXXXXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaná na zmenku doposiaľ neuhradila žiadnu sumu. Toto tvrdenie žalobcu žalovanou spochybnené nebolo.
Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len ZZŠ), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje : 1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa Čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.
Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa Článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred sročnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.
Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou splatnosťou sú neplatné.
Podľa Čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (Zákon č. 438/2015 Z.z.) ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.
Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Podľa názoru súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky - H. L. dňa 9.7.2009, je podpísaná žalovanou - povinnou zo zmenky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavila žalovaná, táto listina predstavuje prejav jej slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 20.2.2010 jej boli známe. Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom. Zo zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 4ER/1024/2010 súd zistil, že
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinnej v sume 142,- Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od 20.2.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 6.5.2010 do zaplatenia, trovami konania a trovami exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06005/10 zo dňa 16.7.2010. K návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníčkou G. F., z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníčke úver v sume 150,- Eur, ktorú sa dlžníčka zaviazala uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 102,- Eur 6-mi mesačnými splátkami po 42,- Eur počnúc dňom 15.8.2009. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 9.7.2009 vystavenú na sumu 142,- Eur a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP). Nakoľko úver bol poskytnutý vo výške 150,-Eur, Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na právny vzťah zabezpečený zmenkou nevzťahuje (podľa § 1 ods.2), t.j. úverová zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou nie je spotrebiteľským úverom, ale je spotrebiteľskou zmluvou.
ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky. Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovať len spolu s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na doplnenie ktorej udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne v zmysle dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou, než tou, ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 17 VP, podľa ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VP stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd je toho názoru, že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto zmluvné dojednanie treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu za
neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka.
V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v prospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere súd poukazuje aj na judikované závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, „podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok súčinnosťou od 23.12.2015 v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V čase rozhodovania súdu (s účinnosťou od 23.12.2015) je účinný Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok (Zákon č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009 Z.z.).
V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely Zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, preto postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.
Súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda uzatvorená v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ak neprijateľné a tým neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
Úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.