Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_21P-68-2016.pdf
PDF · 81.39 KB
No categories available
21P/68/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: Y. a otca: JA. o návrhu X., zastúpený JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Bytča, ul. Štefánikova č. 217, na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd d o č a s n e z v e r u j e maloleté deti do osobnej starostlivosti X. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Účinnosť tohto predbežného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd dočasne zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že v sobotu 20.02.2016 mu s plačom telefonoval vystrašený maloletý Juraj, na ktorého si vrátane jeho súrodencov podal navrhovateľ návrh na zverenie so jeho osobnej starostlivosti. Listom zo dňa 25.04.2015 zobral svoj návrh späť, nakoľko mal za to, že deti chcú zostať v opatere ich otca. Do telefónu mu maloletý vysvetlil, že sociálny pracovníci, ktorí boli na šetrení u ich otca, sa pýtali detí, kde chcú žiť, teda u navrhovateľa ako 10 rokov predtým alebo u otca. Títo pracovníci si ich totiž nezavolali nabok, aby to riešili c súkromí, ale riešili túto vec pred ich vlastným otcom. Ich matka zomrela a nevedeli, čo majú robiť. Ďalej sa sťažoval, že ušiel z domu, pretože sa to tam vraj nedá vydržať, nakoľko spočiatku ich otec sa slušne správal, nenadával im, nevyhrážal sa im, ale po krátkom čase sa toto prudko zmenilo. Ich otec je vraj veľmi často v opojení alkoholu, vôbec sa o nich nestará, je agresívny, napr.: „že či nám má prijebať, že nás pošle do detského domova“ a podobne. Vraj sa o tieto deti vôbec nestará otec, ale matka otca, ktorá im často tiež vykrikuje, že nech idú do detského domova. Odkedy vraj bývajú u otca, približne 1 rok, tento si zakúpil novú sedačku, dal urobiť nové podlahy a podobne, o nich sa nestará, teda ani o základné potreby ako sú topánky, zimné bundy a podobne. Na naliehanie, nech sa vráti domov maloletý povedal, že sa nevráti, že nechce žiť v strese. Navrhovateľ má deti veľmi rád a má záujem sa o ne starať aj v budúcnosti. Netrpí žiadnou chorobou, ktorá by mu bránila v starostlivosti o deti a je plne spôsobilý na právne úkony. Pracuje a má pohyblivú pracovnú dobu.
Otec sa k návrhu vyjadril svojím podaním, ktoré bolo na tunajší súd osobne podané dňa 11.03.2016. Uviedol, že s návrhom súhlasí, nakoľko maloleté deti odmietajú žiť s otcom v spoločnej domácnosti a výslovne si žiadajú, že chcú žiť u navrhovateľa.
Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz,
pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Úprava rodičovských práv a povinností je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon o rodine“ ).
Podľa § 28 ods. 1 Zákon o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení predbežného opatrenia súd rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké.
Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
Súd pri rozhodovaní o dôvodnosti predbežného opatrenia nevyhnutne riešil otázku potreby dočasnej úpravy pomerov maloletých detí. Vychádzal pritom nielen z tvrdení navrhovateľa, ale aj správou ÚPSVaR Žilina o šetrení pomerov v rodine a potvrdením spoločnosti OE. o poskytovaní ubytovania navrhovateľovi.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ býva v ubytovni spoločnosti M.8, kde má povolené bývanie na dobu neurčitú. Navrhovateľ má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti.
Súd zhodnotením všetkých skutočností dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletých detí. Matka maloletých detí zomrela. Maloleté deti v starostlivosti otca nechceli zostať, nemá k nim vytvorený vzťah, keďže vyrastali a bývali dlhé roky v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. So zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľ otec súhlasil. Z dôvodov vyššie uvedených súd jednoznačne dospel k záveru, že je potrebné predbežným opatrením zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa.
Súd predbežne rozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti, a to rešpektujúc ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., že predbežným opatrením možno uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb maloletých detí a nie je rozhodujúce, že povinní sú schopní platiť prípadne vyššiu sumu výživného. Súd má zato, že suma určená týmto predbežným opatrením vo výške 30% zo sumy životného minima na každé
nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne je primeraná vzhľadom na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu maloletých detí. Súd mal na zreteli záujem maloletých detí, uspokojovanie všetkých životných potrieb detí zo strany otca s poukazom na zákonné ustanovenie, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, sa každoročne ku dňu 01.07. prehodnocuje. V súčasnosti výška 30 % životného minima predstavuje sumu 27,13 eur.
Súd účastníkom zdôrazňuje, že po dokazovaní vo veci samej bude riadne skúmať pomery otca, a taktiež uloží výživné v takej výške, ktoré bude zodpovedať odôvodneným potrebám detí, schopnostiam a možnostiam povinného a vykonanému dokazovaniu. Dôkladné posúdenie všetkých okolností v konaní vo veci samej bude spočívať hlavne v šetrení pomerov na strane otca a v podrobnom skúmaní všetkých tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojim rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom predbežného opatrenia.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 171 ods. 1 O.s.p.; lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.
Podľa § 171 ods. 2 O.s.p., ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
V Žiline, dňa 21. marca 2016
JUDr. Gabriela Tučková
s a m o s u d k y ň a
Za správnosť: Mgr. Peter Majcher