Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-133-2015.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci navrhovateľky C., rod. N. nar. X.X.XXXX., bytom Q., občianky SR, zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok proti odporcovi N. nar. XX.XX.XXXX, bytom G., občanovi SR, zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, občianke SR, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky C., rod. N. nar. X.X.XXXX v Kežmarku, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Q. a odporcu N., nar. XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom G. uzavreté dňa XX.X.XXXX v Starej Ľubovni, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletú G., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu z a v ä z u j e prispievať na jej výživu mesačne výživným v sume 100,- eur, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 20.-teho dňa mesiaca vopred do rúk navrhovateľky, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
III. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.12.2015 podaným na tunajšom súde dňa 30.12.2015 sa navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletej G..
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.X.XXXX v Starej Ľubovni po krátkej, štvormesačnej známosti. V čase sobáša bola navrhovateľka tehotná. Z manželstva sa narodila dcéra G. Krátko pred svadbou navrhovateľka spoznala aj negatívne vlastnosti odporcu, nechcela sa zaňho vydať, no na naliehanie svojej matky sa vydala. Po svadbe sa tienisté stránky odporcu začali čoraz viac prejavovať. Odporca navrhovateľku napadol so zbraňou v ruke, musela volať políciu. Po narodení maloletej odporca začal pracovať v Českej republike. Odporca pracuje ako skladník, zarobí cca 1.000,- až 1.300,- eur mesačne. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla manželstvo rozviesť, maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. K návrhu navrhovateľka pripojila kópiu rodného listu maloletej a kópiu sobášneho listu.
Uznesením č. k. 6P/133/2015-10 z 5.2.2016 súd ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
K návrhu na začatie konania sa odporca písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 23.2.2016 a to tak, že s rozvodom súhlasí, avšak nesúhlasí s dôvodmi rozvratu manželstva tak, ako ich uviedla navrhovateľka. Manželstvo s navrhovateľkou uzatvorili po krátkej známosti v čase, keď navrhovateľka bola tehotná, ale dôvodom rozpadu manželstva je práve správanie navrhovateľky. Postupne odporca zistil, že navrhovateľka má veľa negatívnych vlastností a povahovo sa k sebe vôbec nehodia. Spočiatku bývali u navrhovateľkiných rodičov, kde nemali vytvorené podmienky na súkromie. Po naliehaní odporcu sa presťahovali k jeho rodičom, kde však nebola navrhovateľka spokojná a napokon sa vrátila späť k svojim rodičom. Navrhovateľke sa zdalo, že odporca málo zarobí a preto ho nútila, aby šiel pracovať do zahraničia, kde zarobí viac. Navrhovateľka sústavne a chorobne na odporcu žiarlila. Odporca nenapadol navrhovateľku so zbraňou, pretože žiadnu nemá. Odporca sa ďalej vyjadril, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ale nesúhlasí s výškou výživného 200,- eur mesačne, nakoľko takéto výživné je nedôvodné vo vzťahu k veku, potrebám dieťaťa a vo vzťahu k odporcovmu príjmu. Odporca pracuje ako živnostník - stavebný robotník pre rôzne spoločnosti, a to najmä pre spoločnosť Miroslav Štefaňák - MIRADO, jeho čistý príjem v roku 2014 po odpočítaní odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, cestovných nákladov a ubytovania predstavoval sumu 2.186,97 eur, čo je mesačne 182,24 eur a za rok 2015 čistý príjem predstavoval sumu 3.292,02 eur, čo je mesačne 274,33 eur. Okrem týchto výdavkov má odporca aj iné výdavky, a to na hygienické potreby a osobný telefón. Odporca je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne. K vyjadreniu priložil daňové priznanie za rok 2014, ako aj faktúry a príjmové doklady.
Kolízny opatrovník prešetril rodinné prostredie, v ktorom žije maloletá a z prešetrenia podal súdu správu, z ktorej vyplýva, že od augusta 2015 maloletá spolu s matkou býva v rodinnom dome jej rodičov. Matka má v dome k dispozícii dve izby. Na náklady domácnosti prispieva matka svojim rodičom sumou 35,- eur mesačne. Maloletá je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravá, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Iný príjem nemá, je nemajetná. Uhrádza maloletej poistku v mesačnej čiastke 20,- eur. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin dieťaťa, ktorému zabezpečuje všestrannú starostlivosť. Otec pracuje ako skladník v Českej republike. Pracuje na turnusy.
Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov konania.
Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľky, s rodným listom dieťaťa, so sobášnym listom účastníkov konania, s vyjadrením odporcu, so správou z prešetrenia rodinných pomerov a s dokladmi preukazujúcimi príjem odporcu.
Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2016 sa navrhovateľka vyjadrila, že trvá na podanom návrhu, je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky, slovenskej národnosti, má vyživovaciu povinnosť len k maloletej G.. Ide u nej o prvé manželstvo, s odporcom sa spoznali 16.2.2014 a v septembri 2014 zistila, že je tehotná. Oznámila to odporcovi, s tým, že vyjadrila obavu z tehotenstva, pretože známosť bola krátka. Odporca jej povedal, že jej dá peniaze na potrat. Jej matka ju však k sobášu s odporcom prinútila, rovnako aj odporca. Počas manželstva odporca pracoval, avšak aj keď spolu žili, neprispieval na výživu dieťaťa. V auguste 2015 sa odporca odsťahoval do Vrbova. Navrhovateľka žiada, aby súd manželstvo rozviedol, aby maloletú Viktóriu zveril do jej osobnej starostlivosti a aby odporcu zaviazal výživným vo výške 200,- eur mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2016 odporca vypovedal, že je štátnym občanom Slovenskej republiky, slovenskej národnosti, má vyživovaciu povinnosť len k maloletej G.. Ide u neho o prvé manželstvo. Podľa neho k rozporom v manželstve došlo kvôli tomu, že žili v dome navrhovateľkiných rodičov, kde žilo viacero ľudí a rodín, kde nemali súkromie. Nie je pravdou, že by navrhovateľku posielal na potrat. Navrhovateľkino tehotenstvo bolo plánované, dokonca odporcovi v kalendári ukazovala, kedy mala plodné dni. V žiadnom prípade ju neudrel. Je presvedčený, že manželstvo je tak rozvrátené, že obnoviť ho nie je možné. Pracuje v Českej republike ako samostatne zárobkovo činná osoba, má dohodnutú mzdu vo výške 140 Kč/hod. a ak by mal dosahovať taký príjem, ako uvádza navrhovateľka,
musel by pracovať 25 dní, čo nie je možné, lebo pracuje na turnusy. Nemá žiadne pôžičky, platí si ubytovanie v Českej republike a hradí sociálne a zdravotné odvody. Poukázal na tú skutočnosť, že nepožíva alkoholické nápoje, nefajčí, nehrá hazardné hry. Súhlasí s tým, že by dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhuje, aby ho súd zaviazal výživným vo výške 70,- eur mesačne. Je si vedomý, že výživné sa môže zvýšiť, keď dieťa pôjde do škôlky, školy.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Mal za to, že maloletá je síce v útlom veku, ale s prihliadnutím na príjem matky, ktorý tvorí rodičovský príspevok vo výške 220,- eur, navrhol, aby súd zaviazal odporcu výživným vo výške 150,- eur.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo v Starej Ľubovni dňa XX.X.XXXX. Z manželstva sa im narodilo jedno dieťa. Navrhovateľka ako aj odporca sa zhodne v priebehu konania vyjadrili, že súhlasia s tým, aby ich manželstvo bolo rozvedené, nakoľko už neplní spoločenský účel. Maloletá je vzhľadom na jej útly vek v celodennej starostlivosti matky. Je zdravá, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Býva spolu s navrhovateľkou v rodinnom dome u jej rodičov v Q. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Iný príjem nemá, je nemajetná. Uhrádza maloletej poistku v mesačnej čiastke 20,- eur. Odporca býva vo G., pracuje v Českej republike ako samostatne zárobkovo činná osoba, má dohodnutú mzdu vo výške 140 Kč/hod.
Podľa § 22 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na rozdielnosť ich pováh a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko matka sa o maloletú stará od jej narodenia až dosiaľ, pričom sa o dieťa stará náležite a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti brániace takémuto rozhodnutiu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu, považoval výživné vo výške 100,- eur mesačne, nakoľko vyššie výživné toho času presahuje reálne potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho útly vek. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.