Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cb/120/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľa : U. bytové družstvo, so sídlom v P., V. č. 1, v konaní zast. advokátom JUDr. Miroslavom Záhorákom, so sídlom v P., V. č. 1, proti odporcovi : Z. vodárenská spoločnosť, a.s. B., odštepný závod R., so sídlom v P., L. č. 4, v konaní zast. advokátom Y.. Petrom Janíkom so sídlom v Partizánskom, Hviezdoslavova č. 16, o zaplatenie 2.692,13 euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhrade trov konania štátu 200,62 euro na účet Okresného súdu Galanta do 3 dní.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.675,85 euro k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.7.2008 domáhal sa, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 81.103.-Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj úrokov z omeškania v zmysle § 369 Obch. Zákonníka odo dňa 3.4.2008 až do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je správcom bytového domu na ul. SNP v Šali č. 956. Odporca je v zmysle zákona č. 442/2002 správcom miestnej kanalizačnej siete v Šali. Dňa 22.5.2007 vedúci údržby SBD Šaľa p. O., požiadal odporcu o opravu zberného kanalizačného vedenia na ul. U. XX,XX,XX, ako miestne príslušného zodpovedného za opravy v meste P.. Na uvedenú žiadosť odporca nereagoval a nakoľko došlo ku haváriám a k prietokom z kanalizácie do suterénu domu, navrhovateľ vykonal čiastkovú opravu na vlastné náklady v hodnote 81.103.-Sk z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Dňa 23.1.2008 navrhovateľ tieto opravy vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 12/2008. Odporca listom zo dňa 3.4.2008 po upomienke navrhovateľa, odmietol faktúru zaplatiť. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ so svojim nárokom obrátil na súd.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle zákona č. 442/2002 v neskoršom znení odporca zodpovedá len za verejnú kanalizáciu a miesto, kde nastala porucha je samostatnou kanalizáciou, netvorí súčasť verejnej kanalizácie a za túto zodpovedá v plnom rozsahu navrhovateľ. V zmysle uvedeného zákona za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých vôd a zariadení. Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku, alebo z miesta vyústenia vnútorných kanalizácií, rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie do verejnej kanalizácie. Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady. Z týchto skutočností je zrejmé, že kanalizačná prípojka, respektíve odstraňovanie porúch na kanalizačnej prípojke nespadá

do kompetencie odporcu. Poukázal na tú skutočnosť, že staré vedenie odporcu na základe dobrých vzťahov s navrhovateľom vykonávalo pre navrhovateľa i keď to nebolo v jeho kompetencii čistenie zbernej kanalizácie, nové vedenie sa však už striktne pridržiava zákona a také práce pre navrhovateľa už nemieni vykonávať.

Súd 1. stupňa na základe vykonaného dokazovania rozsudkom číslo konania - 279 zo dňa 11. 3.2013 návrh zamietol, z dôvodu, že podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporca by odporca na jeho úkor bezdôvodne sa obohatil o žalovanú sumu, teda nepreukázal, že odporca bol povinný z akéhokoľvek dôvodu (či už ako vlastník, správca, užívateľ a podobne) vykonať práce za opravu, ktorých si navrhovateľ žalovanú sumu účtoval. proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľov.

Odvolací súd uznesením zo dňa 6. mája 2014 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že zo záverov odborného vyjadrenia znalca vyplýva, že označená kanalizácia je verejnou časťou kanalizačnej prípojky. Odporca v priebehu konania tvrdil, že ako správca kanalizačnej sieti je povinný odstraňovať poruchy práve na verejnej kanalizácii. Označená kanalizácia leží mimo hraníc odkanalizovanej nehnuteľnosti na pozemku, ktorý je majetkom mesta Šaľa sú verejnou časťou kanalizačnej prípojky. Označená kanalizácia, ani žiadna jej časť, netvorí súčasť objektovej skladby bytového domu akými nemohla byť nikdy majetkom navrhovateľa. Z dokumentácie doloženej navrhovateľom je zrejmé, že vonkajšia kanalizácia bola budovaná ako uličná stoka a teda je súčasťou verejnej kanalizácie. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie: 1/ prečo v minulosti dochádzalo zo strany odporcu k odstraňovaniu porúch kanalizácie pre mesto, 2/ ako je to v prípade s odstraňovaním porúch kanalizácie u susedných bytových jednotiek, 3/ komu uhrádzajú majitelia bytov v predmetnej bytovke na ulici vodné, stočné a podobne. V naznačenom smere odvolací súd nariadil dokazovanie doplniť a po doplnení dokazovania vec na novo rozhodnúť.

Po odchode do dôchodku pôvodnej zákonnej sudkyne prejednávajúcej predmetnú vec, vec bola pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne zákonnému sudcovi JUDr. Ľubošovi Szigetimu, ktorý sa oboznámil s vykonaným dokazovaním v predmetnej veci v plnom rozsahu a z tohto dokazovania bolo zistené:

Dňa 22. 5. 2007 vedúci údržby navrhovateľa (p.O.) požiadal odporcu o opravu zberného kanalizačného vedenia na ulici U. č. XX, XX, XX v P.. Odporca na to nereagoval a keďže došlo ku haváriám a prietokom z kanalizácie do suterénu domu navrhovateľ vykonal čiastkovú opravu kanalizácie na vlastné náklady v sume 81 103,- SK, toto vyúčtoval odporcovi faktúrou číslo XX/XX čo však odporca odmietol zaplatiť (pripojená písomná žiadosť navrhovateľa pre Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s., odštepný závod Galanta, Pázmaňa 4, Šaľa, z 22. mája 2007 o opravu zberného kanalizačného potrubia na ulici U. - havarijný úsek - podľa videozáznamu z monitorovania). Bola vystavená faktúra číslo XX/X pre odporcu z 23. 1. 2008 s dátumom splatnosti 6. 2. 2008, za vykonanú opravu zbernej kanalizácie 81 103 SK ( 68 153,70 SK + 19% DPH -12 949,20 SK ), bol pripojený pracovný list z opravy kanalizácie a výdajka materiálu na opravu. Odporca vrátil faktúru navrhovateľovi s oznámením: v zmysle zákona 442/2002 Zbierky § 3 ods. 4 za verejnú kanalizáciu ani súčasť sa nepovažujú kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd, samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení, podľa § 4 ods. 2 kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo z miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu, alebo stavby až po zapustenie do verejnej kanalizácie, podľa § 4 ods. 9 vlastník kanalizačnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady. Oprava kanalizačnej prípojky nepatrí do kompetencie riešenia odporcu nakoľko nespĺňa podmienky pre opravu verejnej kanalizácie. Do spisu bol pripojený ako listinný dôkaz plán kanalizácie. Na pojednávaní dňa 21. 10. 2009 právny zástupca odporcu tvrdil, že miesto, kde nastala porucha, je samostatnou kanalizáciou, ktorá netvorí súčasť verejnej kanalizácie, preto za túto zodpovedá v plnom rozsahu navrhovateľ. V zmysle zákona za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd, samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých zariadení. Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie do verejnej kanalizácie. Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady. Na pojednávaní dňa 19. 11. 2009 právny zástupca odporcu

tvrdil, že podľa zákona číslo 394/2009 Z.z. § 4 ods. 2 - kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie do verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľností, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Vo veci podal odborné vyjadrenie znalec N.. L. podľa, ktorého vonkajšia kanalizácia DN 300 (dĺžka asi sto metrov) sa nachádza v zelenom páse bytového domu na ulici SNP v katastri obce Šaľa. Potrubie ide v smere od kontrolnej šachty pred vchodom číslo 14 bytového domu a v smere od kontrolnej šachty pred vchodom číslo 2 bytového domu vyspádovaná je do kontrolnej šachty pred vchodom číslo 4 bytového domu, ktorá zároveň predstavuje miesto posledného sútoku s napojením na vonkajšiu kanalizáciu DN 400. Spôsob napojenia vonkajšej kanalizácie DN 300 na verejný zberač OÚ - 1 je realizovaný prostredníctvom vonkajšej kanalizácie DN 400. Časť kanalizačného potrubia v mieste medzi vchodmi číslo 10 a 12 je po realizácii opravy v roku 2007 vymenená za plastové potrubie PVC - KG DN 200. Účelom označenej kanalizácie je odvádzať odpadové vody z celkom 112 domácností a dažďové vody z povrchu strechy bytového domu na ulici U. číslo XXX/X až XXX/XX, dažďové vody z povrchu spevnených plôch uličnej komunikácie pred bytovým domom na ulici U. číslo XXX/X až XXX/XX. Žiadna z časti označenej kanalizácie netvorí súčasť objektovej skladby stavby bytového domu a teda nie je jeho technickým zariadením. Kanalizácia pred bytovým domom leží mimo hraníc odkanalizovanej nehnuteľnosti a nachádza sa v celom rozsahu na parcele číslo XXXX a parcele číslo XXXX katastrálneho územia P., sa pre účely tohto odborného vyjadrenia v rozhodnom čase podľa odseku 2. 2. 2 verejnou časťou kanalizačnej prípojky rozumie vonkajšia kanalizácia DN 300 aj vonkajšia kanalizácia DN 400, ktorá ústi do verejného zberača AO- 1, a to aj v prípade ak by ich podľa vyjadrenia odporcu verejná časť kanalizačnej prípojky sa nazvala " združená prípojka“ v tom význame, že odvádzal odpadové vody od dvoch producentov a to bytového družstva, ktorý je správcom nehnuteľností bytového domu a Mesta Šaľa, ktorý je majiteľom miestnej komunikácie. Označená kanalizácie ako verejná časť kanalizačnej prípojky je majetkom obce na území, ktorej sa nachádza. Na pojednávaní dňa 12. 4. 2012 právny zástupca navrhovateľa nemal námietky voči odbornému posudku. Právny zástupca odporcu tiež nemal námietky proti posudku, pretože podľa posudku predmetná kanalizácia nikdy nebola majetkom odporcu ale bola majetkom obce. Bola súčasťou komunálnej bytovej výstavby a na túto časť nebolo vydané ani povolenie. Do spisu bola pripojená Zmluva číslo 1500/2009 zo dňa 4. 12. 2009 uzavretá medzi odporcom a Mestom Šaľa o rozsahu a podmienok dodávania vody z verejného vodovodu, odvádzania komunálne odpadových vôd verejnou kanalizáciou, odvádzanie vody z povrchového odtoku z atmosferických zrážok. Podľa článku 12. 4 pri vzniku havárie (§ 41, 42 zákona 364/2004 Z. Z. o vodách) je odberateľ povinný havarijný stav bezodkladne ohlásiť dodávateľovi a prevádzke ČOV a vykonať opatrenie na zníženie dopadu havárie na prevádzku verejnej kanalizácie. Dňa 4. 10. 2010 bol uzavretý dodatok k tejto zmluve, dňa 5. 10. 2010 druhý dodatok k tejto zmluve, dňa 11. 7. 2011 tretí dodatok k tejto zmluve dňa 19. 12. 2011 štvrtý dodatok k tejto zmluve. Podľa oznámenie mesta Šaľa z 18. 7. 2012 - Mesto Šaľa neeviduje v majetku vonkajšiu stoku DN 300 pred bytovým domom na ulici SNP. Zo zápisnica o výsluchu znalca Y. L. z 28. 9. 2012 bolo zistené, že Mesto Šaľa potvrdzuje, že neeviduje vo svojom majetku označenú kanalizáciu. Neodpovedalo však na otázku, akým spôsobom pristupuje k údržbe kanalizácii, ktoré slúžia aj k odvádzaniu vôd z verejných povrchov. Odvádzanie odpadovej vody je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejných kanalizácií (zariadenia producenta - navrhovateľa), končí siedmimi kanalizačnými zvodmi DN 150. Na pojednávaní dňa 11. 3. 2013 znalec k tomu uviedol , že dielo bolo stavané ako verejná časť kanalizačnej prípojky v rozhodnom čase a v súčasnosti je možné kanalizáciu považovať za kanalizáciu mimo budovy. S poukázaním na tieto skutočnosti je možné jednoznačne vyvrátiť, že kanalizácia bola tvorená a budovaná ako súčasť bytového domu. Zriaďovanie označenej kanalizácie malo podliehať podmienkam povoľovacieho nariadenia 14/1959 Zbierky ako aj smernice číslo XXX/XXXX U. L.. Z toho vplýva, že označená kanalizácia sa predmetom právneho vlastníctva mala stať investora Stavoinvestu a na základe zákona číslo 518/1990 Zbierky táto mala prejsť do vlastníctva obce. Označená kanalizácia odvádza dažďové vody z povrchu uličnej verejnej kanalizácie . Následne súd 1. stupňa v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, písomným náčrtom znalca s označením kanalizácie a miesta havárie, výsluchom znalca N.. Y. L. a jeho konzultantky znalkyne docentky T. K., výsluchom zástupcu Mesta Šaľa a písomným vyjadrením Mesta Šaľa a zistil nasledovné:

Na pojednávaní dňa 30. 10. 2014 právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že miesto vykonania opravy kanalizácie je presne špecifikované v posudku N.. Y. L. na strane číslo 6, čo je nesporné. V čase, keď sa oprava vykonávala v Meste Šaľa bol jediným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie odporca. Právny zástupca odporcu naďalej tvrdil, že tá časť kanalizácie, ktorá bola opravovaná nepatrí do verejnej kanalizácie podľa § 2 písmeno b/ zákona číslo 442/2002, pretože sa jedná o ležatý zvod, združenú prípojku a až toto potrubie je napojené na kanalizáciu, ktorú spravuje odporca. Navrhol dokazovanie opätovným výsluchom znalca. Na pojednávaní dňa 13.7.2015 na dotaz sudcu kto budoval predmetnú kanalizáciu kde došlo k havárii právny zástupca navrhovateľa uviedol, že kanalizáciu budoval predchodca odporcu skrátenie ZVAK, vlastníkom predmetnej kanalizácie je Mesto Šaľa, keďže leží na verejnom priestranstve a kanalizáciu spravuje odporca, keďže má nato všetky odborné predpoklady. Na totožnú otázku právny zástupca odporcu uviedol, že predmetnú kanalizáciu podľa jeho vedomostí vystavala spoločnosť Stavoinvest štátny podnik v rámci výstavby komunálnych bytov, nevie však kto je vlastníkom a správcom v predmetnej kanalizácie rozhodne však popiera, že by to bol odporca. Na dotaz sudcu kto robil opravu

- výmenu predmetného kanalizačného potrubia v roku 2007 právny zástupca odporcu uviedol, že v zmysle odborného vyjadrenia znalca investorom bol ZVAK, ktorý podľa interných účtovných dokladov si túto kanalizáciu prebral do vlastníctva. Podľa tohto vyjadrenia vlastníkom tým pádom tejto kanalizácie bol Zvak, čiže právny predchodca odporcu - avšak na ujasnenie je potrebné uviesť, že ide o opravu verejného kanalizačného potrubia spornej časti potrubia, kde došlo k havárii. Na dotaz sudcu kto v minulosti odstraňoval havárie na predmetnej kanalizácii právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v prípade poruchy - upchatia potrubia poruchu odstránil odporca. Právny zástupca odporcu uviedol, že s tým súhlasí avšak nikdy to nebolo na základe nejakej zmluvy medzi účastníkmi konania prípadne mestom, ale vždy na základe objednávky navrhovateľa s tým, že táto činnosť bola mu fakturovaná a navrhovateľom uhradzovaná. Na dotaz sudcu komu majitelia bytov v predmetnej bytovke uhrádzajú náklady na vodnom a stočnom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že predpokladá, že vlastníci bytov uhrádzajú tieto náklady správcovi, ktorý potom rozúčtuje tieto náklady na jednotlivé bytové jednotky s tým, že správca potom tieto náklady uhrádza Z.. Opätovne bol vypočutý súdny znalec N.. Y. L., ktorý poukázal na to, že účastníci i súd rôzne označuje tú časť kanalizácie, kde nastala havária a preto je potrebné správne označiť túto kanalizáciu, ktorá podľa technického označenia sa má správne označiť ako verejná časť kanalizačnej prípojky. V čase vybudovania takto sa označovala kanalizácia technicky v prípade 7 bytových domov. Kanalizáciou mimo budovy sa označuje predmetná kanalizácia ako DN 300. Kanalizačnou prípojkou sa rozumie vonkajšia kanalizácia DN 400, ktorá prepojuje túto kanalizáciu mimo budovy a ústi do verejného zberača AO1. Kanalizačné zvody DN 150 sú technickým zariadením domu na U. ulici a sú na základe úpravy prevedené do vlastníctva členov družstva. Znalec poukázal na to, že na strane 12 odborného posudku rozpísal spôsob vybudovania predmetnej kanalizácii DN 300, s tým, že sú dve alternatívy: 1. túto vybudovanú kanalizáciu prebral právny predchodca odporcu spoločnosť KOVAK, štátny podnik, 2. ostala vlastníctve iného štátneho podniku a takto postupne sa kanalizácia dostala do vlastníctva mesta. V každom prípade však oprava a úprava kanalizačného potrubia bola vo verejnom záujme a v tom čase bola zabezpečovaná na to zriadeným štátnym podnikom. Poukazuje na technické i právne závery uvedené na strane 18 v bod 23 odborného posudku z čoho jednoznačne vyplýva, že táto kanalizácia je majetkom mesta, ktoré je povinné v rámci uspokojovania verejného záujmu i takúto činnosť vykonávať, čiže je možné konštatovať, že povinnosťou odstránenia poruchy na tomto kanalizačnou potrubí zaťažovalo mesto pokiaľ nemalo uzavretú nejakú zmluvu so správcom ako, napríklad odporcom. Znalec pripojil do spisu náčrt s označením kanalizácie a miesta havárie. Odborná konzultantka znalca J.. T. K. potvrdila, že kanalizácia DN 300 má jednoznačne verejný charakter a využíva túto kanalizáciu mesto, ktoré je s veľkou pravdepodobnosťou vlastníkom kanalizácie, odvádza totiž táto kanalizácia v rámci jednotnej stokovej sústavy nielen splaškovú vodu z bytového domu ale i dažďovú vodu a ostatné vody na verejnom priestranstve. Ako príčinu havárie predmetnej kanalizácii zistila na mieste samom, že pôvodne bola vybudovaná kanalizácia kameninového potrubia na, ktoré boli pri nedodržaní ochranného pásma vysadené stromy v dôsledku čoho došlo k narušeniu kameninovej kanalizácie. Je toho názoru, že za stav tejto kanalizácie zodpovedá vlastník, čiže mesto, pokiaľ nemá uzavreté osobitné zmluvy pre správu tejto kanalizácie.

Z výsluchu zástupkyne Mesta Šaľa Y.. H. O. na pojednávaní dňa 9. 11. 2015 súd zistil, že mesto nedisponuje so žiadnym dokladom o vlastníctve predmetnej kanalizačnej prípojky a nevie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom pristupuje k údržbe kanalizácií, ktoré slúžia k odvádzaniu vôd z verejných povrchov. Zo správy mesta Šaľa z 19. 11. 2015 vyplýva, že Mesto Šaľa neeviduje v majetku kanalizačnú

prípojku DN 300 pred bytovým domom na ulici SNP v Šali. Mestské zastupiteľstvo na svojom v 3. riadnom zasadnutí ešte dňa 30. júla 2005 uznesením číslo 3/2005 - XI. /4 schválilo zabezpečenie prevádzkovania majetku mesta formou nájmu na dobu určitú 20 rokov a uložilo prednostovi Mestského úradu v Šali rokovať so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a. s., o cene ako i ďalších podmienkach nájmu. Mestom Šaľa bola listom zo dňa 22. 3. 2007 upresnená hodnota majetku vodovodov a kanalizácií vo vlastníctve mesta. Ku dňu 19. 11. 2015 sa však žiadne vzájomné stretnutie zainteresovaných pracovníkov neuskutočnilo a neboli prerokované podmienky nájmu a prevádzkovania mestského majetku. Podotýka sa, že Mesto Šaľa je akcionárom obchodnej spoločnosti Západoslovenská vodárenská spoločnosť a. s., s podielom na základnom imaní 2,63 percenta. Na odvádzanie povrchových vôd do verejnej kanalizácie má Mesto Šaľa uzatvorený zmluvný vzťah pre územie v Mesta Šaľa založený zmluvou číslo 1500/2009 zo dňa 4. 12. 2009 a pre územie Mestskej časti Veča založený zmluvou číslo 1622/2010 zo dňa 11. 10. 2010. Na základe týchto dvoch zmluvných vzťahov sa z mestského rozpočtu platí za odvádzanie dažďových vôd zo spevnených plôch približne 105.575,- euro za rok v závislosti na priemernom ročnom úhrne atmosferických zrážok. Na použitie týchto prostriedkov Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., vypracovala metodiku prerozdelenia finančných prostriedkov inkasovaných od producentov dažďových vôd v zmysle, ktorej finančné prostriedky inkasované od producentov dažďových vôd budú súčasťou balíka financií vyčlenených na opravy a údržbu. Podľa bodu A 4 metodiky sa na základe konzultácie zástupcu konkrétnym producentom mestá a obce určia priority v oblasti opráv a údržby vodohospodárskeho majetku. Cena opráv u konkrétneho producenta dažďových vôd v danom roku bude v hodnote stanovenej podľa vzorca pre konkrétneho producenta. Do dňa 19. 11. 2015 však stretnutie k predmetnej dohode medzi Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a. s., a Mestom Šaľa neuskutočnilo.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa § 2 ods. 5 Zákona číslo 138/1991 zbierky o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku, ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon číslo 369/1990 zbierky) právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území, ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písmeno e/ a f/ tohto zákona nestáva majetkom obce. Podľa § 3 písmeno e/ a f/ vyššie uvedeného zákona vlastníctvom obcí sa nestáva nehnuteľný majetok, ktorý sa používa na výkon diplomatických a konzulárnych činností zahraničných zastupiteľských misií ako i zahraničných kultúrnych a informačných stredísk na území Slovenskej republiky, majetková účasť štátneho podniku na podnikaní iných právnických osôb, ak ide o štátny podnik, voči, ktorému vykonával zakladateľskú funkciu národný výbor alebo obec ak na ňu podľa osobitného predpisu prešla zakladateľská funkcia; s touto majetkovou účasťou naloží štátny podnik podľa osobitného predpisu (zákon číslo 92/1991 zbierky). Podľa § 4 ods. 1 vyššie uvedeného zákona do majetku obcí prechádzajú i súvisiace majetkové práva, ku, ktorým mali právo hospodárenia národné výbory, štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a drobné prevádzkarne národných výborov uvedené v § 2 ods. 1 až 6 tohto zákona. To platí i pri prechode investorskej funkcie Stavoinvesty. Tieto majetkové práva prechádzajú na obecné podniky, rozpočtové, príspevkové a iné organizácie ku, ktorým zakladateľská a zriaďovateľská funkcia prešla na obec podľa osobitného predpisu. Organizáciám vznikne k týmto majetkovým právam právo správy. Podľa § 14 ods. 1 až 4 vyššie uvedeného zákona o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstva a organizácie. Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa tohto zákonného ustanovenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) naplnenie u toho za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie tomu, komu sa plnenie poskytlo.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané že odporca nezískal na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie tým, že by mu vznikla v predmetnej veci právna povinnosť (zákonná alebo zmluvná) na plnenie pri oprave porúchanej verejnej časti kanalizačnej prípojky označenej ako DN 300. Nesporne táto verejná časť kanalizačnej prípojky DN 300 pred bytovým domom na ulici U. číslo XXX/ X až XXX/XX má jednoznačne verejný charakter a využíva túto kanalizáciu mesto, ktoré je s veľkou pravdepodobnosťou vlastníkom kanalizácie, odvádza totiž táto kanalizácia v rámci jednotnej stokovej sústavy nielen splaškovú vodu z bytového domu ale i dažďovú vodu a ostatné vody na verejnom priestranstve. Žiadna z časti označenej kanalizácie netvorí súčasť objektovej skladby stavby bytového domu a teda nie je jeho technickým zariadením a preto nemohla byť nikdy majetkom navrhovateľa. Na základe toho právna povinnosť vykonania opravy predmetnej verejnej kanalizačnej prípojky v prípade poruchy nezaťažovala navrhovateľa. Navrhovateľ teda ani majetku ani v správe predmetnú verejnú kanalizačnú prípojku nemal ani nemá. Kanalizácia pred bytovým domom leží mimo hraníc odkanalizovanej nehnuteľnosti a nachádza sa v celom rozsahu na parcele číslo XXXX a parcele číslo XXXX katastrálneho územia P.. Táto verejná časť kanalizačnej prípojky odvádza odpadové vody od dvoch producentov a to bytového družstva, ktorý je správcom nehnuteľností bytového domu a Mesta Šaľa, ktorý je majiteľom miestnej komunikácie. V rámci dokazovania bolo zistené, že predmetná verejná časť kanalizačnej prípojky označená ako DN 300 bola vybudovaná investorom Krajským investorským útvarom - štátna rozpočtová organizácia neskôr označená ako Stavoinvesta - štátna rozpočtová organizácia, preberajúcou organizáciou bola - Miestna organizácia ústrednej správy - KoVAK - (Krajská organizácia vodovodov a kanalizácii) - štátna organizácia ústrednej správy vodného hospodárstva - neskôr ZsVak (Západoslovenské vodárne a kanalizácie) - štátny podnik. Dodávateľskou organizáciou boli Pozemné stavby Nitra - štátna organizácia. Nesporne teda táto stavba má verejný charakter a využíva túto stavbu mesto. Do vlastníctva mesta prešla stavba zo zákona o majetku obcí s účinnosťou tohto zákona, bez ohľadu na to, či o tom bol vyhotovený odovzdávajúci a preberajúci protokol. Právo hospodárenia s touto stavbou patrilo spoločnosti Stavoinvesta - štátna rozpočtová organizácia a tie nehnuteľnosti, ktoré patrili do hospodárenia tejto spoločnosti prešli zo zákona do majetku obcí na území ktorých sa nachádzajú, čiže v danom prípade do majetku Mesta Šaľa. Na základe vyššie uvedeného teda nevznikla právna povinnosť odporcovi vykonávať žiadané opravy a úpravy na predmetnej verejnej kanalizačnej prípojke zo zákona ani na základe zmluvného vzťahu, pretože bolo potvrdené zo strany vlastníka (Mesta Šaľa), že žiadna zmluva v tomto smere s odporcom uzavretá doteraz nebola. Odporca teda v predmetnej veci nie je pasívne legitimovaný a preto súd návrh vo vzťahu k nemu v plnom rozsahu zamietol.

Štátu vznikli trovy spojené s týmto konaním tým, že predbežne znášal trovy vyplatením trov znalcovi a jeho konzultantovi vzniknuté ich výsluchmi na súdnych pojednávaniach v celkovej výške 200,62 euro zo štátnych prostriedkov. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Súd uložil povinnosť procesne neúspešnému navrhovateľovi, aby tieto trovy, ktoré predbežne znášal štát zaplatil na účet Okresného súdu v Galante tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. l O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca odporcu si v danom prípade vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 1.675,85 euro, ktoré pozostávajú z prevzatia a prípravy zastúpenia vrátene prvej porady s klientom vo výške 111,21 euro, z účasti na pojednávaní dňa 24.6.2009 vo výške 111,21 euro, z účasti na pojednávaní dňa 21. 10. 2009 vo výške 111,21 euro, z účasti na pojednávaní dňa 19.11.2009 vo výške 1 zo sumy 111,21 euro vo výške 27,80 euro, z účasti na pojednávaní dňa 12.4.2012 v sume 111,21 euro , z účasti na pojednávaní dňa 11.2.2013 vo výške 1 ina zo sumy 111,21 euro vo výške 27,80 euro, z účasti na pojednávaní dňa

11.3.2013 vo výške 111,21 euro , z účasti na pojednávaní dňa 30. 10. 2014 vo výške jednej štvrtiny zo sumy 111,21 euro vo výške 27,80 euro, z účasti na pojednávaní dňa 13. 7. 2015 111,21 euro, z účasti na pojednávaní dňa 9. 11. 2015 vo výške 111,21 euro, z režijného paušálu 1x 6,31euro , 3x 6,95 euro v sume 20,85 euro , 1x 7,63 euro, 2x 7,81 euro teda vo výške 15,62 euro, 1x 8,04 euro, 2x 8,39 euro teda vo výške 16,78 euro, zo straty času na súdne pojednávania dňa 24. 6.2009 4 polhodiny x 11,59 euro sa rovná 46,36 euro, dňa 21. 10. 2009 4 polhodiny x 11,59 euro sa rovná 46,36 euro, dňa 19. 11. 2009 4 polhodiny x 11,59 euro sa rovná 46,36 euro, dňa 12. 4. 2012 4 polhodiny x 12,71 euro sa rovná 50,84 euro dňa 11. 2. 2013 4 polhodiny x 13,01 euro sa rovná 52,04 euro, dňa 11. 3. 2013 4 polhodiny 13,01 euro sa rovná 52,04 euro dňa 30. 10. 2014 4 polhodiny x 13,40 euro sa rovná 53,60 euro, dňa 13. 7. 2019 polhodiny x 13,98 euro sa rovná 55,92 euro, dňa 9. 11. 2019 polhodiny x 13,98 euro sa rovná 55,92 euro. Spolu trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške činia 1.396,54 euro + 20 % DPH (279,31 euro). Spolu trovy právneho zastúpenia takto činia 1675,85 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.: b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.