Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Co-44-2015.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XX XXX F., štátnej občianky X. republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Remetom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu F., č.k. 16C 304/2013-258 zo dňa 18.11.2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 72,92 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Okresný súd F. rozsudkom č.k. 16C 304/2013-258 zastavil konanie o návrhu žalovaného na prerušenie konania. Odložil vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/697/2010 zo dňa 05.10.2013 do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/697/2010 zo dňa 05.10.2013, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 326,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/697/2010 z 05.10.2013. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná. Uviedol, že rozhodcovskými doložkami žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013, a to práve v kontexte s tvrdením žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd SR mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktoré uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi v časti všeobecných obchodných podmienok, nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná. Súd prvého stupňa uviedol, že podmienky rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu podmienky rovnakého zaobchádzania nespĺňajú. Požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska, mimo sídla rozhodcovského súdu. Na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada za podmienky zaplatenia poplatku. Odpor je možné podať iba v krátkej 5 dňovej lehote. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie rozhodcovského súdu nezaručuje porovnateľné procesné práva aké sú v súdnom konaní, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré je platné, a vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia sporné rozhodcovské doložky
v poistných zmluvách je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. V tomto zmysle bez významu bola aj skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Táto okolnosť nemôže ovplyvniť záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Odstúpiť možno len od právneho úkonu, ktorý je platný. Uviedol, že žalovaný argumentoval nesprávnym prekladom smernice, samotné znenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve, ktorú žalobkyňa uzatvorila so žalovaným, nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená platne a z uvedených dôvodov súd podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona 244/2002 Z.z. žalobe vyhovel. Konanie zastavil v časti, ktorou sa žalovaný domáhal toho, aby súd rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. 2 ÚS 382/2012, a to z dôvodu dispozičného úkonu žalovaného. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni účelne vynaložené trovy konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti všetkým výrokom rozsudku, pretože rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potom ako mu bola doručená výzva na doplnenie odvolania uviedol, že súd nesprávne zistil skutkový stav keď tvrdí, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve nebola individuálne dojednaná. Súd bez toho, aby skutkovo a právne ustálil, ktoré ustanovenie v posudzovanej zmluve napĺňa prípadne predpoklady neprijateľnosti podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ale rovno pristúpil ako ku kardinálnej otázke posudzovanej veci ku preskúmavaniu individuálnosti dojednania nevedno akej neprijateľnej podmienky. Súd nevykonal žalovaným predkladané dôkazy, ktorými sú všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania, navyše dôkazy, na základe ktorých považuje vyššie uvedené za preukázané, nevykonal v súlade so zákonom, resp. nevykonal vôbec. Argumentuje, že osobitné zmluvné dojednania sú textom, ktorý sa nachádza na rovnakej listine ako všeobecné poistné podmienky. Ide však o očividne oddelený text so samostatným nadpisom. Tvrdenia súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, označil za nesprávne, pretože obsah podmienky môže spotrebiteľ ovplyvniť, a to tak, že buď nastane zmena alebo vypustenie podmienky. Rozhodcovskú doložku mohla žalobkyňa ovplyvniť tak, že by ju nepodpísala, a v takom prípade by rozhodcovskú doložku odmietla. Osobitné zmluvné podmienky sú výrazne graficky oddelené od ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Odvolával sa na zatiaľ neprekonaný názor G., uznávanej právnickej autority, v jeho jurisprudenčnom článku v Justičnej revue 60, 2008 č.2, str. 201-15 v tom uvádza, že právny význam má nielen to, že sa niekto na listine podpíše, ale aj to, kde na listine je podpis umiestnený. Preto podpis v zásade kryje len text listiny, ktorá sa nachádza nad podpisom. Súd v rozsudku ani slovom nezdôvodňuje prečo sa z hľadiska podstaty veci odmieta zaoberať jurisprudenčným článkom významnej právnickej autority. Rozhodcovská doložka je súčasťou osobitných zmluvných dojednaní. Jedným podpisom podpisuje klient prevzatie všeobecných poistných podmienok, druhým, ktorý je zhruba o 10 cm nižšie, má možnosť (nie však povinnosť) podpísať rozhodcovskú doložku. Práve tento podpis potvrdzuje platnosť samotnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného jasne vyplýva, že rozhodcovská doložka nemôže byť dohodnutá už podpisom zmluvy, pretože osobitné zmluvné dojednania, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, nemohli byť a ani neboli súčasťou všeobecných poistných podmienok. Keby súd vykonal žalovaným navrhnuté dôkazy zistil by, že osobitné zmluvné dojednania klient podpisovať nemusí, čím vyjadrí jasný nesúhlas s nimi. Ak nedôjde k podpisu osobitných zmluvných dojednaní, tak žiadna rozhodcovská doložka uzavretá nebude.
Súd si nesprávne vyložil právnu normu keď tvrdí, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Ani samotná rozhodcovská doložka uvedená v zmluve, ani ustanovenie § 3 zákona 244/2002 neobsahuje tvrdenie, že spory s dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. Súd svoje tvrdenia o tom, že spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami vopred reálne vzdáva práva na účinnú právnu ochranu a núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu len autoritatívne konštatuje a nepodkladá ho žiadnym skutkovým a právnym argumentom. Uviedol, že z § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o demonštratívne vymedzenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, nie však o taxatívne vymedzenie vždy neprijateľných podmienok. Uviedol, že pri samotnom interpretovaní a aplikovaní právnej normy obsiahnutej v § 53 ods. 4 písm. r) je potrebné riešiť, prečo zákonodarca použil výraz „výlučne“ a neuspokojil sa s formuláciou „aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní“. Samotný odsek 4 písm. r) počíta s platnosťou dojednanej doložky a zameriava
sa na možnú neprijateľnosť iba jednotlivých ustanovení v nej uvedených. Rozhodcovská doložka, o ktorú v spore ide, nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory zo zmluvy sa budú prednostne, resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde. Vyššie uvedená argumentácia je jednoznačne podporená v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C- 342/13 kde sa uvádza, že národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky podľa písm. q) Anexu Smernice 93/13/EHS dôsledne verifikovať či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bola jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. To, že žiadne právo na súdnu ochranu inštitútom rozhodcovského konania upreté nie je, vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR v uznesení 4 ÚS 394/2012-13. Ďalej uviedol, že ak by sa súdu hypoteticky aj podarilo skutkovo a právne ustáliť, ktoré ustanovenie v dojednanej rozhodcovskej doložke je naozaj neprijateľnou podmienkou, resp. ak by súd určil iné ustanovenie rozhodcovskej doložky za neprijateľné, má povinnosť preskúmať a zdôvodniť, či môže zvyšok zmluvy bez neprijateľnej podmienky ďalej pokračovať. Z toho vyplýva, že aj prípadné ustanovenie označené za neprijateľné podmienky nezakladajú automaticky neplatnosť celej zmluvy, ale ani jej časti, konkrétne rozhodcovskej doložky. Iba ak ustanovenia neplatné z titulu ich neprijateľnosti spôsobia, že rozhodcovská doložka už nemá podstatnú náležitosť vyžadovanú podľa zákona 244/2002 Z.z., tak môže byť vyhlásená celá za neplatnú. Uviedol, že rozhodnutie súdu musí označiť za nepreskúmateľné keď tvrdí, že rozhodcovské konanie rozhodcovského súdu nezaručuje porovnateľné procesné práva ako sú v súdnom konaní. Uvádza, že rozhodnutie súdu je arbitrárne, keďže súd nevykonal dôkaz predkladaný žalovaným (záznam o požiadavkách a potrebách klienta), pričom ani nevysvetlil prečo. Poistná zmluva ako výnimka medzi spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Súd opomenul vyhodnotiť v skutkovom závere túto pre vec kľúčovú etapu, ktorou predzmluvná fáza nepochybne je. Súd sa opomenul zaoberať predloženým argumentom, že poistné zmluvy sú za istých podmienok vyňaté spod posudzovania či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka je vyňatá spod režimu posudzovania či ide o neprijateľnú podmienku. Súd sa opomenul v konaní zaoberať predloženými argumentmi, či už jurisprudenčným článkom od C., čím spôsobil, že dané rozhodnutie je nepreskúmateľné a svojvoľné. Súd svojou činnosťou zaťažil konanie procesnými vadami, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania. Súd opomenutím konať podľa § 118 ods. 2 O.s.p. porušil zásady kontradiktórnosti konania, pretože strany sa o dôvodoch, na ktorých súd hodlá založiť svoje rozhodnutie, dozvedajú až v samotnom rozhodnutí. Právne argumenty, na ktorých súd založil odôvodnenie rozhodnutia, ani jedna zo strán nenavrhla. Strany tak vôbec nemali možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti konania. Namietol, že zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie čo i len jednou z listín. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva len strohá konštatácia, že sa oboznamujú oznámením obsahu z č.l. 161 až 220 spisu listiny, ktoré boli zaslané súdu Arbitrážnym súdom Košice. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. V zápisnici musí byť uvedené presné označenie listiny, ktorá bola prečítaná, ak predseda senátu prečítal celú listinu alebo jej časť. V takom prípade sa musí zaprotokolovať presné označenie prečítanej časti listiny. Prvostupňový súd vo vzťahu k uvedeným listinám takto nepostupoval. V logickej nadväznosti na vyššie uvedené bolo účastníkom konania v rozpore s § 123 O.s.p. upreté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa k odvolaniu uviedla, že žalovaná realizovala podanie, ktoré spĺňa náležitosti odvolania oneskorene, v dôsledku čoho je potrebné ho odmietnuť, resp. navrhol, aby bol rozsudok ako vecne správny potvrdený, žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 145,84 eur za dva úkony právnej služby, rokovanie s klientom, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 64,53 eur a 8.39 eur režijný paušál za jeden úkon.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací sú sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a s jeho právnymi závermi. Dojednaná rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v predtlačenom formulári vo Všeobecných poistných podmienkach uzatvorených v zmluve. Teda už podpisom zmluvy žalobkyňa uzavrela aj rozhodcovskú doložku. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktorou sa spotrebiteľ zaviaže, že všetky spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Jej neprijateľnosť by mohla byť vyvrátená iba dôkazom o individuálnom dojednaní takejto doložky, takéto dôkazy v konaní neboli vykonané a takýto skutkový stav nebol preukázaný. Ani skutočnosť, že žalobkyňa mohla od dojednanej rozhodcovskej doložky následne odstúpiť, nemožno považovať za dôkaz o individuálnosti jej dojednania. Podstatný je spôsob a forma dojednania zmluvnej podmienky, nie možnosť od dojednanej zmluvnej podmienky odstúpiť.
Osobitné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve, kde poistník a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, že sa na miesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu, nie je platným dojednaním rozhodcovskej doložky. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, podľa ktorého rozhodcovská doložka žalovaného je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú aj predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku XV., a to bez ohľadu na to, či účastníci podpísali osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Všetky tieto závery viedli k následku - zrušeniu rozhodcovského rozsudku postupom podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, teda bolo preukázané, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne. Všetky tieto závery sú správne a vychádzajú z vykonaných dôkazov.
Nie je povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania. Aj keď súd prvého stupňa neodôvodnil prečo tieto dôkazy nevykonal (prečo neoboznámil stanovisko Národnej banky Slovenska), nemá toto porušenie žalobcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Hodnotenie platnosti alebo neplatnosti dojednania v zmluve je vo výlučnej právomoci súdu, stanovisko Národnej banky Slovenska nemôže byť v takejto veci relevantným dôkazom. Súd v danej veci neaplikoval smernicu, ale právo SR, a preto nebolo potrebné vysporiadať sa s aplikáciou práva EÚ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené.
Napadnuté boli všetky výroky súdu prvého stupňa, teda vrátane výroku o návrhu na prerušenie konania, a preto bol ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdený celý rozsudok súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 64,53 eur a režijný paušál 8,39 eur, čo spolu činí 72,92 eur. Súd nepovažoval za účelný druhý uplatnený úkon právnej služby, a to rokovanie s klientom. Právny zástupca žalobkyne predložil záznam o rokovaní s klientom, z ktorého vyplýva, že na tomto rokovaní advokát klientovi podrobne ozrejmil argumentáciu protistrany, priebeh odvolacieho konania a právo vyjadriť sa k odvolaniu žalovanej. Advokát s klientom prekonzultovali jednotlivé skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovanej a dohodol sa s klientom na ich zhrnutí do vyjadrenia k odvolaniu. Právny zástupca žalobkyne sa zúčastňoval doterajších pojednávaní, viackrát rokoval s klientom o veci. Ďalšie rokovanie s klientom po podaní odvolania protistranou by bolo možné považovať za účelné vtedy, keby predmetom odvolania boli nové právne skutočnosti, resp. návrh na vykonanie nových dôkazov. Pokiaľ predmetom rokovania s protistranou je len podrobnejšie ozrejmenie argumentácie protistrany priebehu odvolacieho konania, nejedná sa o taký úkon právnej pomoci, za ktoré by bolo možné priznať účastníkovi náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.