Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-442-2015.pdf
PDF · 112.34 KB
No categories available
6Co/442/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: E. J., L. R. XXX, H. J. L., zast. Advokátskou kanceláriou AKAK, s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanej: A.. B. R., L. R. XX, L., zast. advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, Čapkova 8, Bratislava, v konaní o zaplatenie 182.567,- eur s prís., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11. 4. 2012, č. k. 7C/108/2010-179, po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. 7. 2013, č. k. 6Co/534/2012-315 Najvyšším súdom uznesením zo dňa 30. 6. 2015, č. k. 2Ncdo/8/2014-420, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11. 4. 2012, č. k. 7C/108/2010-179, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 182.566,55 eur s 9,5 % úrokom z omeškania, ročne od 4. 10. 2011 do zaplatenia; v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 29. 9. 2008 do 1. 10. 2011 návrh zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 182.567,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá suma predstavovala vrátenie kúpnej ceny, ktorú mal žalobca zaplatiť na základe kúpnej zmluvy za nehnuteľnosti žalovanej, ktorých vlastníkom sa nestal. Obrana žalovanej spočívala v tom, že H. F., ktorý podpísal kúpnu zmluvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy nesplnomocnila, a teda pokiaľ tento kúpnu zmluvu podpísal a žalobca mu zaplatil kúpnu cenu, nevznikol právny vzťah medzi ňou a žalobcom, a teda nie je jej povinnosťou žalobcovi nič vrátiť. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 29. 9. 2008 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, pričom kúpnu zmluvu za predávajúcu podpísal H. F.. V konaní nebolo sporné, že žalovaná splnomocnila H. F.Š. na úkony spojené s predajom týchto nehnuteľností, sporný bol rozsah tohto splnomocnenia a to, či H. F.Š. bol oprávnený za žalovanú aj uzatvoriť a podpísať kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa uviedol, že treba odlišovať dohodu o plnej moci, čo je dvojstranný právny úkon, uzatvorený medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a plnú moc, resp. plnomocenstvo, čo je jednostranný prejav vôle adresovaný tretím osobám, ktorým splnomocniteľ voči nim osvedčuje existenciu a rozsah splnomocnencovho oprávnenia za neho konať. Tretie osoby pokiaľ neboli prítomné pri uzatváraní dohody o plnej moci medzi splnomocniteľom a splnomocnencom sa môžu dozvedieť o rozsahu splnomocnencovho oprávnenia a konať za splnomocniteľa iba z obsahu plnomocenstva. Ak teda mala žalovaná v úmysle splnomocniť H. F. iba na určité právne úkony s predajom nehnuteľnosti, keď medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy, mala to v záujme právnej istoty tretích osôb jednoznačne v plnomocenstve
vyjadriť. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal vedomosť o procese upravovania rozsahu plnej moci udelenej H. F., ktorý opisovala tak žalovaná ako aj svedok H. K. a ani o tom, že žalovaná si vymienila podpísanie kúpnej zmluvy. Z obsahu plnomocenstva udeleného žalovanou H. F. dňa 2. 9. 1998 vyplýva, že ho splnomocnila, aby ju zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. V druhej časti plnomocenstva je síce vymenovaných 10 konkrétnych úkonov, ktoré súvisia s predajom nehnuteľnosti, avšak pri absencii akéhokoľvek slova či vety, uvádzajúcich tento výpočet právnych úkonov (napr. „a to konkrétne“, „a to výlučne“, „ a to“ a pod.), resp. absencie negatívneho vymedzenia úkonov, na ktoré žalovaná H. F. nesplnomocnila, napr. („aby ma zastúpil pri všetkých právnych úkonoch spojených s predajom pozemkov“, a preto nie je možné z tohto plnomocenstva vyvodiť, že sa jedná o taxatívne vymedzenie právnych úkonov, na ktoré bol H. F. splnomocnený. Súd prvého stupňa vyvodil, že malo ísť o príkladný výpočet právnych úkonov. Súd prvého stupňa konštatoval, že H. F. bol splnomocnený na všetky právne úkony, spojené s predajom pozemkov, vrátane podpísania kúpnej zmluvy. Opačný výklad by bol v rozpore s jazykovým vyjadrením plnomocenstva. Keďže z plnomocenstva zo dňa 2. 9. 2008 vyplýva, že H. F. bol splnomocnený na všetky právne úkony spojené s predajom pozemkov, žalovanej je zrejmé, že bol splnomocnený aj na uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy. Pokiaľ teda kúpnu zmluvu zo dňa 29. 9. 2008 podpísal, konal pritom za žalovanú, a teda z podpísanej kúpnej zmluvy vznikli práva a povinnosti priamo žalovanej. Preto súd prvého stupňa mal za to, že medzi žalovanou a žalobcom došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy. Ak by sa aj súd prvého stupňa stotožnil s tvrdením žalovanej, že H.na F. nesplnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy, išlo by o prekročenie jeho oprávnenia. Žalovaná v takom prípade, pokiaľ týmto právnym úkonom nechcela byť viazaná, mala bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení dozvedela, oznámiť žalobcovi svoj nesúhlas. Žalovaná sa uzatvorením kúpnej zmluvy z 29. 9. 2008 dozvedela niekedy koncom roka 2008, dňa 16. 1. 2009 sa dozvedela, že jej pozemok kúpil žalobca a až 4. 2. 2009 oznámila žalobcovi svoj nesúhlas. Takýto časový odstup podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno považovať za konanie „bez zbytočného odkladu“. Preto ak išlo o prekročenie oprávnenia zo strany H. F., žalovaná svoj nesúhlas žalobcovi neoznámila bez zbytočného odkladu, a teda v zmysle § 33 ods. 1 Obč. zák. platí nevyvrátiteľná domnienka, že prekročenie schválila.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy sú kupujúci a predávajúci navzájom v postavení veriteľa aj dlžníka. Predávajúci je povinný previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na kupujúceho a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca zaplatil kúpnu cenu dohodnutú v zmluve H. F., ktorý bol na to splnomocnený žalovanou, a to časť hotovosti do jeho rúk, čo potvrdil H.X. F. podpisom zmluvy a zvyšok prevodom na účet cez sprostredkovateľa, čo bolo preukázané výpisom z účtu. Žalovaná však na žalobcu vlastnícke právo k predmetu zmluvy nepreviedla. Žalobca preto mal právo v súlade s ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. odstúpiť od kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa preto považoval odstúpenie od zmluvy z 26. 9. 2011 za platné a v súlade so zákonom. Odstúpením od zmluvy sa kúpna zmluva od začiatku zrušila v zmysle § 457 Obč. zák. bol každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Keďže žalovaná zostala vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bola povinná vrátiť žalobcovi celú zaplatenú kúpnu cenu, bez ohľadu na skutočnosť, že kúpna cena bola vyplatená jej splnomocnencovi H. F., ktorý pri prevzatí kúpnej ceny konal v mene žalovanej. Vyporiadanie s H. F., ako splnomocnencom, je vecou žalovanej, nakoľko ide o ich dvojstranný vzťah.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 2. 7. 2013, pod sp. zn. 6Co/534/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol. Konštatoval tak ako súd prvého stupňa, že vo veci nebolo sporné, že dňa 29. 9. 2008 bola podpísaná kúpna zmluva, v ktorej bola ako predávajúca žalovaná a ako kupujúci žalobca a ktorú v mene žalovanej podpísal H. F.Á.. Spornou bola skutočnosť, či H. F. bol na základe plnomocenstva z 2. 9. 2008 oprávnený podpísať túto zmluvu v mene žalovanej. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že splnomocnenec H. F. takéto oprávnenie nemal, pretože z obsahu plnomocenstva vyplýva, že žalovaná splnomocnila H. F. na všetky právne úkony spojené s predajom predmetných pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, zároveň však v plnomocenstve bolo vymedzených konkrétne 10 úkonov, ktoré splnomocnenec mohol vykonať (medzi ktorými sa podpísanie kúpnej zmluvy nenachádzalo). Odvolací súd mal za to, že došlo k stretu všeobecného plnomocenstva na všetky právne úkony spojené s predajom predmetných pozemkov a špeciálneho plnomocenstva na 10 konkrétne uvedených právnych úkonov. Uviedol, že v takýchto prípadoch v zmysle zásady mandatum speciale derogat generali platí, že ak je všeobecné plnomocenstvo v rozpore so špeciálnym, platí špeciálne plnomocenstvo. Podľa odvolacieho súdu preto nebolo možné prihliadnuť na generálne plnomocenstvo. Vôľou žalovanej podľa
názoru odvolacieho súdu nebolo splnomocniť H. F. aj na podpísanie kúpnej zmluvy v jej mene, a preto ani nebol oprávnený v jej mene túto zmluvu podpísať. Pokiaľ H.X. F. napriek tomu kúpnu zmluvu v mene žalovanej podpísal, prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, t. j. za žalovanú a v zmysle § 33 ods. 2 Obč. zák. je z tohto právneho úkonu zaviazaný sám. Odvolací súd rozlišoval medzi prekročením oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva (§ 33 ods. 1 Obč. zák.) a prekročením oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa, resp. konaním za iného bez plnomocenstva (§ 33 ods. 2 Obč. zák.). V danej veci H. F. bol splnomocnený na zastupovanie žalovanej pri niektorých úkonoch súvisiacich s predajom jej nehnuteľnosti, bol teda pri úkonoch uvedených v plnomocenstve oprávnený konať za žalovanú, avšak nebol oprávnený aj podpísať v jej mene kúpnu zmluvu. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 33 ods. 1 Obč. zák., nakoľko správne mal postupovať podľa § 33 ods. 2 Obč. zák. V danej veci totiž nejde o prekročenie oprávnenia, vyplývajúceho z plnomocenstva podľa § 33 ods. 1 Obč. zák., ako to posúdil súd prvého stupňa, ale o prekročenie oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa (§ 33 ods. 2 Obč. zák.). Keďže nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou, žalovanej ani nevznikla povinnosť previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu a žalobcovi nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu žalovanej, resp. H. F., ako jej splnomocnenému zástupcovi na prevzatie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca zaplatil sumu 182.566,55 eur H. F.F., a tento túto sumu prevzal, nekonal tak na základe plnomocenstva udeleného žalovanou na prevzatie kúpnej ceny a je z tohto konania zaviazaný sám. Podľa názoru odvolacieho súdu by sa žalobca teda mohol domáhať vydania uvedenej sumy len voči H. F., nie voči žalovanej. Právny vzťah preto vznikol medzi žalobcom a H. F. a nie medzi žalobcom a žalovanou. Sama žalovaná teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu v prejednávanej veci. Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. 7. 2013, sp. zn. 6Co/534/2012, podal dovolanie žalobca. Dovolacie konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom za podané odvolanie. Následne proti rozsudku odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor SR a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil po právnej stránke rozsah oprávnenia konať v mene žalovanej, ktorý je uvedený v písomnom plnomocenstve z 2. 9. 2008, a ktoré H. F. oprávňovalo, aby žalovanú zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. Nakoľko sa v posudzovanej listine výslovne v ďalšom texte neuvádza, ktoré právne úkony nie je povinný H. F. vykonávať za žalovanú, ale sa tu iba demonštratívne uvádzajú určité právne úkony, ktoré sa pri predaji nehnuteľnosti realizujú, nemožno pri právnom posúdení obsahu tejto listiny žiadnym výkladom, a to ani logickým ani gramatickým dôjsť k záveru, že tento výpočet 10 právnych úkonov medzi ktorými nie je podpísanie kúpnej zmluvy je taxatívnym výpočtom a v tejto časti predstavuje špeciálne plnomocenstvo, ktoré má prednosť pred generálnym plnomocenstvom na tejto listine sa nachádzajúcim. Ak by mal byť rozsah oprávnenia H. F. konať za žalovanú nejakým spôsobom obmedzený, malo by byť toto obmedzenie výslovne uvedené v plnomocenstve. Sporný rozsah plnomocenstva, ktorý v danej veci nespôsobil žalobca, nemôže byť na jeho príťaž, resp. v jeho neprospech. Aby sa dalo prisvedčiť právnemu posúdeniu rozsahu plnomocenstva udeleného žalovanou H. F., t. j., že sa jedná o stret generálneho a špeciálneho plnomocenstva, ako to uzavrel odvolací súd, musela by posudzovaná listina obsahovať i ustanovenie podľa ktorého H. F. nie je oprávnený podpísať kúpnu zmluvu, resp. nie je oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu alebo, že je oprávnený v mene žalovanej konať výlučne iba vo vymenovaných 10 právnych úkonoch. Mal za to, že odvolací súd pri právnom posúdení rozsahu plnomocenstva nepostupoval v súlade s ust. § 35 ods. 1 a 2 Obč. zák., ktorý upravuje pravidlá výkladu právnych úkonov. Odvolací súd teda následne nesprávne posúdil platnosť kúpnej zmluvy a tým aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej.
Najvyšší súd SR, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní, dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. Zároveň dovolací súd konštatoval, že z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., pretože len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu.
Odvolací súd vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil alebo dokazoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Konštatoval, že doplnením dokazovania alebo jeho zopakovaním nie je oboznámenie priebehu doterajšieho konania predsedníčkou senátu ani vyjadrenie účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní.
V súdenej veci sa jedinou spornou skutočnosťou stal rozsah oprávnenia H. F. konať v mene a na účet žalovanej, na základe plnomocenstva z 2. 9. 2008 pri predaji pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretej osobe, resp. tretím osobám (tzv. vonkajší vzťah), že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, t. j. za splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v tejto plnej moci zastupoval (akékoľvek obmedzenia alebo usmernenia alebo výhrady nezahrnuté v plnej moci, nie sú voči tretím osobám právne relevantné, viď § 32 ods. 2 Obč. zák.). Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o zastúpení. Na vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci. Ak má byť rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa nejakým spôsobom obmedzený, musí byť toto obmedzenie výslovne vyjadrené v plnej moci (vyžaduje to princíp ochrany právnej istoty tretích osôb). Akékoľvek vnútorné obmedzenia nemajú voči tretím osobám právne účinky. Ak plnomocenstvo žiadne obmedzenie nevykazuje, ide o plnú moc neobmedzenú, (všeobecnú, generálnu), t. j. splnomocnenec koná voľne podľa svojho vedomia a svedomia. V takom prípade splnomocniteľa postihujú všetky prípadné riziká, ktoré s prekročením pokynov daných zástupcovi vyplývajú. Obsah plnej moci je potrebné vykladať podľa zásad stanovených pre interpretáciu právnych úkonov § 35 ods. 2, 3 Obč. zák.
Dovolací súd konštatoval, že obsahu sporného plnomocenstva na č. l. 7 vyplýva, že žalovaná splnomocnila H. F.F., aby ju zastúpil pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, ktoré pozemky následne podrobne špecifikovala. Pod špecifikáciou pozemkov je uvedených 10 právnych úkonov bezprostredne súvisiacich s predajom nehnuteľností, medzi ktorými podpísanie kúpnej zmluvy absentuje, avšak bez akéhokoľvek vymedzenia, ktoré by bezpochybne určovalo, že splnomocnenec je oprávnený za žalovanú a v jej mene vykonať iba 10 konkrétne vymenovaných právnych úkonov. Pokiaľ mala žalovaná v úmysle splnomocniť H. F. iba na určité právne úkony, spojené s predajom nehnuteľnosti, pričom medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy, bola povinná takéto obmedzenie oprávnenia konať v jej mene, v záujme ochrany právnej istoty tretích osôb, výslovne v spornom plnomocenstve vyjadriť. Keďže si žalovaná túto povinnosť nesplnila, je potrebné vychádzať z „prvej“ časti sporného plnomocenstva kde je výslovne uvedené, že H. F. je oprávnený zastupovať žalovanú pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom presne špecifikovaných pozemkov, medzi ktoré bezpochyby patrí aj uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy. Najvyšší súd sa preto stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, ako aj generálneho prokurátora a uzavrel, že v súdenej veci bola medzi účastníkmi uzatvorená platná kúpna zmluva a žalovaná je vo veci pasívne legitimovaná.
Odvolací súd po tom, ako rozsudok odvolacieho súdu bol Najvyšším súdom SR zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v súlade s rozhodnutím dovolacieho súdu, vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 21. 3. 2016, v súlade s ust. § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.
Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 10. 2001 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 182.567,- eur s prísl. s odôvodnením, že na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 29. 9. 2008, vyplatil splnomocnenému zástupcovi žalovanej sumu 5.500.000,- Sk, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, boli opätovne zapísané v prospech predávajúcej žalovanej. Dňa 29. 9. 2008 bola podpísaná kúpna zmluva, v ktorej ako predávajúca bola uvedená žalovaná, kupujúci žalobca a ktorú v mene žalovanej podpísal H.A. F.. Spornou bola skutočnosť, či H. F. bol na základe plnomocenstva zo dňa 2. 9. 2008 oprávnený podpísať túto zmluvu v mene žalovanej.
Podľa § 22 ods. 1 Obč. zák. zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 24 Obč. zák. zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov v ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 31 ods. 1 Obč. zák. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsahu splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 32 ods. 2 Obč. zák. ak splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocniteľovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva nemajú vplyv na právne účinky konania, iba že by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
Podľa § 35 ods. 2 a 3 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Na pojednávaní dňa 21. 3. 2016 právny zástupca žalobcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, zotrval na svojich doterajších prednesoch, zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR. V prípade úspechu si uplatnil všetky trovy konania.
Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, zdôraznil, že v konaní nezostali sporné len skutočnosti týkajúce sa plnej moci (a to z hľadiska posúdenia či išlo o generálnu, resp. špeciálnu plnú moc), avšak sporné je najmä to, či žalobca skutočne zaplatiť celú vymáhanú sumu, a to z dôvodu pochybností, že zvyšná časť vo výške 96.262,36 eur mala byť údajne zaplatená pánovi F. v hotovosti, o čom však neexistuje žiaden doklad. Zástupca žalovanej uviedol, že táto časť kúpnej ceny nebola nikdy zo strany žalobcu zaplatená.
Zároveň zástupca žalovanej zdôraznil, že i napriek tomu, že v konaní dovolací súd vyhovel mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora, neboli splnené podmienky pre splnenie mimoriadneho dovolania, keď v konaní neboli zistené vady konania a ani podstatné omyly, ktoré by mohli mať vplyv na právny systém, tiež nebol porušený žiaden zákon, a preto nemala byť daná výhoda sťažovateľovi. Zdôraznil, že v prípade rozdielnosti právnych názorov právoplatných a vykonateľných rozsudkov nie je daný dôvod pre podanie mimoriadneho opravného prostriedku zo strany generálneho prokurátora, pretože takýmto postupom generálneho prokurátora je narušený princíp právnej istoty a zároveň v danej veci bol porušený článok VI Dohovoru o ľudských právach, u žalovanej bolo porušené právo na spravodlivý proces. Navyše, generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie v posledný deň lehoty, t. j. dňa 22. 7. 2014, keď mimoriadne dovolanie nebolo generálnym prokurátorom odôvodnené. Odôvodnenie bolo predložené až dňa 14. 11. 2014, keď si generálny prokurátor preštudoval spis. To znamená že dňa 22. 7. 2014 nemal generálny prokurátor u seba spisový materiál. Zároveň si zástupca žalovanej uplatnil trovy konania. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že vôbec netušila, že došlo k predaju nehnuteľnosti a že mala byť podpísaná kúpnopredajná zmluva. Prvýkrát sa o predaji dozvedala dňa 4. 2. 2009, keď bolo vyvolané stretnutie. Zároveň prehlásila že nedostala žiadne peniaze za nehnuteľnosť.
V rozhodnutí, ktorým dovolací súd zrušuje rozhodnutie, je povinný vysloviť svoj právny názor na vec. Súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené a ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, postupuje v konaní ďalej podľa príslušných ustanovení, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí je pre súdy záväzný, pokiaľ nedošlo po zrušení veci v súdnom konaní k zmene skutkových zistení, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania. Ak dôjde v ďalšom konaní k zmene skutkového základu veci, z ktorého vychádzal dovolací súd, nemôže sa záväznosť jeho právneho názoru uplatniť. Za takejto situácie sú potom súdy povinné samostatne posúdiť výsledky dokazovania aj po právnej stránke. V takom prípade nie je daná prípustnosť dovolania spočívajúca v nerešpektovaní právneho názoru dovolacieho súdu (§ 238 ods. 2 O. s. p.).
Zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu v danej veci. Pokiaľ zástupca žalovanej namietal, že v danej veci neboli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania, nakoľko v prípade rozdielnosti právnych názorov právoplatných a vykonateľných rozsudkov nie je daný dôvod pre podanie mimoriadneho opravného prostriedku zo strany generálneho prokurátora, odvolací súd má za to, že posudzovanie dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku bolo vecou Najvyššieho dovolacieho súdu. V danej veci dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a s poukazom na ust. § 243d O. s. p. odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd po opätovnom preskúmaní ním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v danej veci nie je dôvodné.
K námietke zástupcu žalovanej, že v konaní je sporné to, či žalobca skutočne zaplatil celú vymáhanú sumu, keď neexistuje žiaden doklad o tom, že by zo strany žalobcu bola časť kúpnej ceny vo výške 96.263,36 eur zaplatená pánovi F. v hotovosti, k tejto odvolacej námietke súd prvého stupňa poukazuje na doterajšie vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa (kúpna zmluva zo dňa 29. 9. 2008 č. l. 4 a nasl. a konkrétne článok III bod 2 kúpnej zmluvy z ktorého vyplýva, že kúpna cena bola splatná v dvoch splátkach zo splátky 2.000.000,- Sk, ktorú sumu kupujúci uhradil pri podpísaní kúpnej zmluvy, a to v hotovosti do rúk splnomocnenca predávajúceho. Splnomocnenec predávajúceho svojím podpisom tejto kúpnej zmluvy potvrdil, že prevzal od kupujúceho časť kúpnej ceny vo výške 2.900.000,- Sk. Sumu 2.600.000,- Sk mal uhradiť kupujúci predávajúcemu tak, že najneskôr dňa 3. 10. 2008 vloží túto časť kúpnej zmluvy do depozitu sprostredkovateľa DAM-TRADING, s. r. o., v hotovosti alebo na účet vedený v V., pričom sprostredkovateľ poukáže túto časť kúpnej ceny zníženú o sprostredkovaciu províziu vo výške 200.000,- Sk na účet predávajúceho vedený v G. L., a to po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti v prospech kupujúceho. Odvolací súd zároveň poukazuje na výpoveď svedkyne U. G. pred súdom prvého stupňa (č. l. 100), ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že časť kúpnej ceny bola uložená na účet realitnej kancelárie DAM TRADING, s. r. o., ktorej je svedkyňa konateľkou, a to s tým, že realitná kancelária túto časť kúpnej ceny mala previesť na účet, ktorý bol uvedený v kúpnej zmluve. Navyše pokiaľ žalovaná tvrdí, že kúpna cena nebola uhradená platí dôkaz opaku a bolo vecou žalovanej, aby navrhla dôkaz potvrdzujúci túto namietajúcu skutočnosť.
Samotné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve (contratcus mandaty), uzavreté na základe § 23 Obč. zák. medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorou sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Od dohody o plnomocenstve je treba odlišovať samotné plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorý je adresovaný tretím osobám, s ktorými má konať splnomocnenec v mene a na účet splnomocniteľa. Vzhľadom na to, že plnomocenstvo je právnym úkonom (prejav vôle zastúpeného smerujúci voči tretím osobám, ktorého cieľom je vznik oprávnenia splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa pri konaní voči týmto tretím osobám), sú ďalšími podstatnými náležitosťami plnomocenstva všeobecné náležitosti právneho úkonu. Plnomocenstvo musí byť určité a zrozumiteľné a musí byť urobené slobodne a vážne. Plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom, pričom z konania na základe plnomocenstva musí byť zrejmé, že konajúca osoba koná v mene zastupovanej osoby, a že jej bolo na toto konanie udelené plnomocenstvo.
Z odôvodnenia dovolacieho súdu sp. zn. 2Ncdo/8/2014 vyplýva, že z obsahu sporného plnomocenstva na č. l. 7 vyplýva, že žalovaná splnomocnila H. F., aby ju zastúpil pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, ktoré pozemky následne podrobne špecifikovala. Pod špecifikáciou predmetných pozemkov je uvedených 10 právnych úkonov, ktoré bezprostredne súvisia s predajom nehnuteľnosti, medzi ktorými podpísanie kúpnej zmluvy absentuje, avšak bez akéhokoľvek vymedzenia. Pokiaľ teda žalovaná mala v úmysle splnomocniť H. F. iba na určité právne úkony spojené s predajom nehnuteľnosti, pričom medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy, bola povinná takéto obmedzenie oprávnenia konať v jej mene, výslovne v spornom plnomocenstve vyjadriť. Keďže si žalovaná túto povinnosť nesplnila, podľa dovolacieho súdu je potrebné vychádzať z „prvej“ časti sporného plnomocenstva kde je výslovne uvedené, že H. F. je oprávnený zastupovať žalovanú pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom presne špecifikovaných pozemkov medzi ktoré bezpochyby patrí aj uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy. Dovolací súd sa preto stotožnil s argumentáciou generálneho prokurátora. Žalovaná je teda vo veci pasívne legitimovaná.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Keďže súd prvého stupňa v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej nerozhodol o trovách prvostupňového konania, o trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením (§ 224 ods. 4 O. s. p., v spojení s ust. § 151 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.