Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-50-2015.pdf
PDF · 90.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/50/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: C. H., bytom D. X, Košice, nar. XX.X.XXXX, proti odporcovi: G. H., bytom A. XX/X/X, XXXX H., A.E. A., U.. XX.X.XXXX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 20.1.2015, sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi, upravenej naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/235/2009 zo dňa 9.4.2010 (vo výške 60,- Eur mesačne počnúc dňom 1.8.2009 do budúcna), s účinnosťou od podania návrhu na súde, tvrdiac na odôvodnenie takto uplatneného nároku, že odporca nepokračuje v sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom na riadnej škole, pričom za sústavnú prípravu v tomto zmysle nepovažoval účasť odporcu na vzdelávacom programe, organizovanom zariadením Berufschule fur chemie, Grafik und gestaltfende Berufe, ktorý označil (na pojednávaní dňa 21.3.2016) len za rekvalifikačný kurz. Navrhovateľ v návrhu poukázal tiež na skutočnosť, že toho času (pozn. súdu: v čase podania návrhu na súde) je evidovaným nezamestnaným. V priebehu konania navrhovateľ akcentoval tiež, že podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti zanikli tiež následkom toho, že odporca dovŕšil vek plnoletosti a dosahuje už vlastný príjem, ktorý sa dokonca od mesiaca september 2016 bude približovať k príjmu, ktorý dosahuje sám. Navrhovateľ nakoniec poukázal tiež na kolíziu ďalšieho trvania vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi, preto, že odporca s ním odmieta komunikovať a osobne sa s ním aj stretnúť.
Odporca v konaní uplatnený nárok navrhovateľa neuznal. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu odporca v podstatnom poukázal na to, že toho času študuje na škole v Rakúskej republike - Berufschule fur chemie, Grafik und gestaltfende Berufe, ktorá je obdobou učňovskej strednej školy v rámci výchovnovzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Súčasťou tohto vzdelávania je podľa tvrdenia odporcu i povinná odborná prax, ktorú vykonáva vo firme pridelenej mu školou, pričom za práce vykonávané počas praxe je mu vyplácaný štátny príspevok na vzdelávanie. V rámci svojej účastníckej výpovede na pojednávaní dňa 21.3.2016 odporca v tejto súvislosti ozrejmil, že po ukončení základnej školy najprv pokračoval v štúdiu na gymnáziu, ktoré však zanechal a v tom istom roku začal štúdium na toho času navštevovanej učňovskej škole, kde študuje réžiu a po ukončení 3,5 rokov trvajúceho štúdia sa bude môcť uplatniť v televízii, v rádiu, v rámci webovej komunikácie alebo v oblasti dizajnu. Štúdium v sebe podľa tvrdenia navrhovateľa zahŕňa 1 vyučovací deň teórie a 4 dni odbornej praxe v rámci jedného týždňa, pričom v súvislosti s týmto štúdiom je mu vyplácaný toho času príspevok vo výške 294,- Eur mesačne, ktorý sa od mesiaca september 2016 zvýši na sumu 679,50 Eur.
I keď vo veciach výživného je nariadením rady (ES) 44/2001 (oddiel 2 článok 5 bod 2) daná osobitná právomoc podľa bydliska alebo obvyklého pobytu oprávnenej osoby (v tomto prípade v Rakúskej republike), nakoľko sa nejedná o výlučnú právomoc, kedy súd bez ďalšieho musí vysloviť nedostatok právomoci a keďže sa odporca konania riadne zúčastnil ( vyjadril sa k návrhu inak ako len namietaním nedostatku právomoci a dostavil sa na pojednávanie) došlo tým k založeniu právomoci slovenského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci podľa ust. čl. 24 nariadenia, pričom prejednanie a rozhodnutie v tejto veci je zároveň účelné tiež z pohľadu naplnenia cieľa sledovaného bodom 12 preambuly nariadenia, keďže vo veci šlo o zrušenie vyživovacej povinnosti určenej práve súdom Slovenskej republiky. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom a výsluchom svedkyne Márie Bruner - matky odporcu a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/235/2009 zo dňa 9.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2011 bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zvýšením výživného zo sumy 16,60 Eur na sumu 60,- Eur mesačne počnúc dňom 1.8.2009 do budúcna. V čase tejto úpravy, vychádzajúc z obsahu pripojeného spisu, odporca navštevoval 3. ročník osemročného gymnázia v Rakúsku, bol v starostlivosti matky, ktorá v tom čase bola evidovanou nezamestnanou s príjmom 506,27 Eur mesačne (z toho 346,27 Eur dávka v nezamestnanosti a 160,- eur prídavok na dieťa). Pri tejto úprave súd na strane navrhovateľa vyšiel z toho, že bol zamestnaný v spoločnosti Bretton Slovakia, s.r.o kde dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 293,70 Eur, pričom mimo odporcu mal vyživovaciu povinnosť tiež k dcére Tatiane, v súdom určenej výške 59,70 Eur mesačne. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 12.1.2015 (čl. 54) súd zistil, že počnúc dňom 2.1.2015 bol navrhovateľ zaradený do evidencie nezamestnaných vedenej týmto úradom, pričom z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 2046/2015-KEM-DvN zo dňa 26.1.2015 (čl. 55) v tejto súvislosti vyplynulo tiež, že dávka v nezamestnanosti nebola navrhovateľovi priznaná. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. k. KE0/RSK/ZAM/2015/40280 zo dňa 11.5.2015 (čl. 56) bol navrhovateľ s účinnosťou od 4.3.2015 z evidencie nezamestnaných vyradený, pričom z výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne (čl. 61) mal súd v tejto súvislosti za zistené, že počnúc dňom 4.3.2015 sa navrhovateľ zamestnal v spoločnosti Bronx Process Technologies s.r.o., kde pracuje až doposiaľ. Z vyúčtovaní mzdy (výplatných listín) za obdobie mesiacov marec 2015 až november 2015 (čl. 57 a 58) mal súd za preukázané, že za výkon prác pre tohto zamestnávateľa bola navrhovateľovi v tomto období vyplatená čistá mzda v priemernej výške 776,29 Eur a z výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne súd zistil tiež, že za mesiace december 2015 až február 2016 vznikol navrhovateľovi nárok na hrubú mzdu spolu v sume 4.538,73 Eur (za tieto mesiace dosiahol teda priemerný čistý mesačný zárobok približne 1.100,- Eur). Navrhovateľ okrem odporcu ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, mimo bežných výdavkov zo svojho príjmu mesačne platí náklady na zabezpečenie bývania (spoločne so svojou priateľkou, ktorá je zárobkovo činná ) v sume 420,- Eur a cestovné do práce v sume 60-70,- Eur. Odporca, vychádzajúc z potvrdenia „Servisu pracovného trhu Viedeň“ (čl.6), je študentom (učňom) druhého ročníka vzdelávacieho zariadenia Berufschule fur chemie, Grafik und gestaltfende Berufe v odbore mediálny odborník - trhová komunikácia a reklama, pričom z tohto učňovského vzdelávacieho pomeru poberá mesačne príspevok v sume 294 Eur brutto, ktorý od ročníka tretieho (od 22.9.2016) bude zvýšený na sumu 679,50 Eur mesačne. Odporca býva spoločne s matkou, ktorej odovzdáva väčšinu zo svojho príjmu („80 - 90%“) a z neho spolu s vlastným príjmom ( je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 142,40 Eur zo sociálnozabezpečovacieho systému Slovenskej republiky a v sume 809,14 Eur zo sociálnozabezpečovacieho systému Rakúskej republiky) zabezpečuje potreby ako odporcu, tak aj svoje, mimo bežných výdavkov tiež náklady na zabezpečenie bývania v sume cca 340,- Eur (spolu s dodávkou elektriny, internetom a televíziou), komplexné osobné a majetkové poistenie odporcu a svoje v sume 157,20 Eur, cestovné a PHM v sume približne 150,- Eur, potreby odporcu do školy vo výške 30-50 Eur.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil návrh na začatie konania navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu. V tomto svojom závere súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že nevyhnutným predpokladom zmeny výživného, určeného právoplatným rozhodnutím súdu, je podstatná zmena pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Zmenou pomerov sa pritom rozumie taký stav, ktorý je odlišný od stavu ktorý bol rozhodujúci pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom za podstatnú je možné považovať len zmenu trvalú a závažnejšieho charakteru. Vychádzajúc z toho, súd zisťoval, či podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi trvajú a zároveň vykonal porovnanie okolností rozhodujúcich pre úpravu výživného rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/235/2009 zo dňa 9.4.2010 so stavom v čase odo dňa 20.1.2015, od ktorého sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti a uzavrel, jednak že podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi trvajú a jednak, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, odôvodňujúcej zníženie vyživovacej povinnosti, ktorá prípadná úprava je v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti ako takej vždy subsumovaná a súd sa ňou musí v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti zaoberať (por. R 2/1967). Základným predpokladom pre zrušenie súdom určenej vyživovacej povinnosti je zánik hmotnoprávnej podmienky trvania vyživovacej povinnosti podľa ust. § 62 ods. 1 O.s.p., a teda aby dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť. Schopnosť sám sa živiť pritom nie ja závislá na dosiahnutom veku, a tak k zániku podmienok pre trvanie vyživovacej povinnosti môže dôjsť ešte pred nadobudnutím plnoletosti dieťaťa ale vyživovacia povinnosť rovnako môže trvať aj po nadobudnutí jeho plnoletosti. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z odmeny za svoju prácu, pričom zároveň musí ísť o prácu, ktorú dieťa dosahuje z pravidelnej pracovnej činnosti, zodpovedajúcej jeho fyzickým i duševným predpokladom. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu tak zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ smeruje k dosiahnutiu kvalifikácie potrebnej pre pracovné uplatnenie v zvolenom odbore, bez ohľadu na to, či sa táto príprava realizuje štúdiom na škole základného, stredného stupňa (včítane učebného pomeru) alebo štúdiom na vysokej škole alebo prípadne v inom vzdelávacom zariadení. Sústavná príprava na budúce povolanie tak pri bežnom chode okolností (pri vylúčení iných zákonných dôvodov zániku vyživovacej povinnosti) končí dosiahnutím určitého stupňa vzdelania či odbornej kvalifikácie v danom odbore, pokiaľ už dieťa v ďalšom zvyšovaní kvalifikácie v tomto odbore nepokračuje, k čomu obvykle dochádza v súvislosti s riadnym ukončením štúdia či vzdelávacieho programu, ale i zanechaním štúdia alebo jeho prerušením, pokiaľ ďalšie štúdium na prerušené vzdelávanie časovo a vecne nenadväzuje. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad
je predovšetkým zrejmé, že dosiahnutie plnoletosti odporcu, ako sa mylne navrhovateľ domnieval, je pre trvanie vyživovacej povinnosti právne bezvýznamné. Nesprávnou, podľa posúdenia súdu, bola tiež navrhovateľova interpretácia povahy prebiehajúceho vzdelávania navrhovateľa i jeho akcent na vôbec význam povahy vzdelávania na trvanie vyživovacej povinnosti k odporcovi. Medzi účastníkmi v tejto súvislosti nebolo sporným, že odporca navštevuje toho času druhý ročník tri a pol ročného štúdia vzdelávacieho zariadenia Berufschule fur chemie, Grafik und gestaltfende Berufe, kde sa pripravuje v odbore mediálny odborník - trhová komunikácia a reklama. Je potrebné dať navrhovateľovi za pravdu v tom, že vzdelávací systém na tejto škole, zahrňujúci v sebe podstatne viac praxe ako teórie a i príspevok vyplácaný odporcovi za štúdium na tejto škole (toho času 294,- Eur), je len ťažko porovnateľný zo školami obdobného zamerania a stupňa vzdelávania v podmienkach Slovenskej republiky. Čo je však podstatné, odporca v tejto vzdelávacej inštitúcii, zaradenej v systéme škôl v Rakúskej republike do kategórie stredných odborných škôl, celkom nepochybne sústavnou teoretickou výukou a na ňu nadväzujúcou praxou prvotne získava kvalifikáciu, potrebnú pre jeho budúce uplatnenie, pričom zároveň škola rovnakého stupňa (8. ročné gymnázium), ktorú odporca študoval avšak neukončil, mu takúto úplnú kvalifikáciu ani neposkytla a vzhľadom na jej všeobecné zameranie ani poskytnúť nemohla. Odporca sa preto podľa úvahy súdu naďalej sústavne pripravuje na budúce povolanie a keďže príspevok, ktorý je mu v súvislosti so štúdiom toho času vyplácaný zďaleka nepostačuje na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených základných a kultúrno-spoločenských potrieb, pri zohľadnení v tejto súvislosti tiež faktu, že vyživovaciu povinnosť k nemu si dobrovoľne plní i matka, odporca podľa záveru súdu nie je schopný sám sa živiť a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu (jej hmotnoprávne podmienky) naďalej trvá. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti od ktorej uplynul čas viac ako piatich rokov došlo na oboch stranách k zmenám. Na strane navrhovateľa (neberúc do úvahy krátkodobý výpadok príjmu navrhovateľa z dôvodu nezamestnanosti v mesiacoch január a február 2015 ktorý vzhľadom na prechodný čas nespĺňa predpoklad byť podstatnou zmenou) došlo oproti poslednej úprave k zvýšeniu príjmu, aktuálne viac ako o trojnásobok, zároveň mu zanikla vyživovacia povinnosť k nezaopatrenej dcére. Na strane odporcu došlo na jednej strane k navýšeniu výdavkov v dôsledku všeobecného nárastu cien, v súvislosti s fyzickým i psychickým rastom i v súvislosti s nástupom na odbornú školu, nepochybne vyžadujúcu zvýšené výdavky na školské i mimoškolské aktivity; na strane druhej časť týchto výdavkov môže uspokojiť i s vlastného príjmu. Vychádzajúc týchto predpokladov dospel súd k záveru, že i keď zmena pomerov na strane oboch procesných strán nastala a jedná sa nepochybne o zmeny podstatné, rozhodne niet dôvodu, zohľadňujúc oprávnené potreby odporcu a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch jeho rodičov, pre zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi, upravenej toho času v sume 60,- Eur mesačne. Riadiac sa týmito úvahami súd návrh na začatie konania navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu, zamietol.
V súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo úspešnému odporcovi proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, ktoré si navrhovateľ v konaní uplatnil a súd mu náhradu rozhodnutím vyhláseným na pojednávaní dňa 21.3.2016 i priznal. Nakoľko však odporca trovy, ktoré mu v konaní vznikli nevyčíslil v lehote do 3 dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§151 ods. 1 O.s.p.) a tieto neboli zrejmé ani zo súdneho spisu, s použitím ust. § 151 ods. 2 O.s.p. súd v konečnom dôsledku odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 21. marca 2016