Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/151/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou právnej veci žalobkyne O. I., bytom T., C. XXX/XX, t. č. bytom P. sociálnych služieb S., T., Q. XX, zastúpenej O. K., bytom N. D., I. XXXX/ XXX-XX proti žalovanému K. I., bytom F. republika, V. - Q., J. A. XXXX, v konaní zastúpeného E. O., bytom T., H. XXXX/X, o zaplatenie 40.000,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 36.000,- Eur s úrokom z omeškania 9,05 % ročne od 16.09.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej 40.000,- Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 16.09.2014 do zaplatenia. Uviedla, že žalovaný na základe plnej moci zo dňa 10.08.2012 predal rodinný dom, ktorý bol v jej vlastníctve, prevzal kúpnu cenu 40.000,- Eur, ktorú jej doposiaľ aj napriek viacerým výzvam neodovzdal. Poukázala na to, že žalovaného splnomocnila výhradne na prevzatie kúpnej ceny, nie na to, aby si tieto finančné prostriedky ponechal a použil pre vlastné účely. Celkovo poukázala tiež na to, že žalovaný využil jej zlý stav, vychádzajúci zo závažných zdravotných ťažkostí, predal jej strechu nad hlavou, v dôsledku čoho je nútená žiť v domove sociálnych služieb, kde si ťažko zvyká.

Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pripustil, že predal rodinný dom patriaci žalobkyni, jeho matke. Mal za to, že matka ho k predaju domu riadne splnomocnila, vedela presne, čo chce urobiť, podpis na plnej moci bol úradne overený. Pripustil, že peniaze z predaja jej neodovzdal hneď, ale napokon po rôznych listoch a vyhrážkach z jej strany jej sumu 36.000 Eur vrátil.

V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k prejavu vôle žalobkyne súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov, prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 10.08.2012 žalobkyňa ako splnomocniteľ a žalovaný ako splnomocnenec podpísali dokument označený ako plnomocenstvo. Žalobkyňa ako splnomocniteľ splnomocnila žalovaného, aby v jej mene vykonal právne úkony, súvisiace s prevodom jej vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXX na C. ulici v T., postaveného na pozemku parc. č. XXX, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. V., na tretiu osobu. Žalovaný bol teda splnomocnený na uzatvorenie konkrétnej kúpnej zmluvy a tiež na to, aby prevzal v mene splnomocniteľa od kupujúceho kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam.

Dňa 28.09.2012 bola uzavretá kúpna zmluva predávajúceho O. I., na základe plnomocenstva zastúpenej K. I. a kupujúcim K. A., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, domu súp. č. XXX na parc. č. XXX, parc. č. XXX, v podiele 1/1 za kúpnu cenu 40.000 Eur. Dohodnutú kúpnu cenu bol kupujúci povinný zaplatiť v 3 častiach, 4.000 Eur ako sprostredkovateľskú odmenu priamo realitnej kancelárii, 12.000 Eur na účet v zmluve označený v deň podpisu zmluvy a 24.000 Eur na rovnaký účet, č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v T. banke, a.s., a to najneskôr do XX dní od podania návrhu na zápis zriadenia záložného práva na príslušnú správu katastra. Na zaplatenie kúpnej ceny bol použitý hypotekárny úver poskytnutý I. sporiteľňou, a.s..

U. uviedla, že v čase, keď z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, bola v domove sociálnych služieb, prišli za ňou žalovaný so sestrou, naliehali, aby podpísala chalupu žalovanému. Videla to tak, že jej deti využili situáciu, keď ochorela, hneď jej predali dom, vrátane všetkého zariadenia, dokonca aj jej osobných vecí, ošatenia, dokladov. Nezostalo jej nič, zostala odkázaná na pobyt v sociálnych zariadeniach. Od syna, žalovaného, žiadala, aby jej peniaze z kúpy vrátil, nemienila mu nechať ani cent, doteraz jej žiadne peniaze nedal. Všetky pekné veci, ktoré mala, jej predali, počas pobytu v domove ju raz navštívili a doniesli škatuľu, kde bol starý kabát, nič iné. Škatuľu roztrhala a zahodila.

Žalovaný uviedol, že jeho matke, žalobkyni, sa v zásade zhoršil zdravotný stav, náhle musela byť hospitalizovaná, perspektíva nebola dobrá, bolo jasné, že ak prežije, nebude už schopná bývať sama. Bude potrebovať neustálu zabezpečenú opateru, preto to nakoniec dopadlo tak, že zostala žiť v domove dôchodcov. Dom sa predal preto, že nemal kto sa o dom starať a matka sama nebola schopná. Pokiaľ ide o osobné veci matky, spolu so sestrou jej vyberali veci, čo jej nechajú a postupne jej ich nosili, zariadenie domu bolo predané spolu s domom. Za účelom predaja domu mu matka podpísala plnú moc, nikto ju k tomu nenútil. Peniaze z kúpy boli poukázané do T. banky na jeho účet. Z účtu mohla peniaze vyberať aj jeho sestra, vzhľadom k tomu, že matkin dôchodok nepostačoval na pobyt v zariadení, nejaké peniaze sa vyberali za tým účelom, aby boli doplatené poplatky za pobyt a potom za účelom kúpy drobných vecí, či odovzdania malej hotovosti pre matku. Žalovaný uviedol, že ho nenapadlo peniaze získané ako kúpnu cenu za dom dať matke na účet, po jej smrti by s tým bol problém, nevedel vysvetliť, prečo neskôr, keď sa zdravotný stav matky zlepšil, jej tieto peniaze na účet nepreviedol. Peniaze z účtu vybral v decembri 2013, bolo to asi 34.000 Eur, vybral ich preto, že matka mu písala výhražné listy, nadávala mu, chcela peniaze vrátiť. Niekedy v decembri počas víkendu prišiel do Trenčína s priateľkou R. a synom N.. Spolu so sestrou E. O., zobrali veľkú kartónovú škatuľu, do ktorej spoločne zabalili nejaké mamino oblečenie, drogériu, a tiež do škatule vložili obálku z T. banky, v ktorej sa nachádzalo necelých 36.000 Eur, väčšinou v 100 a 200 eurových bankovkách. On peniaze nepočítal, prepočítala ich sestra. Takúto formu odovzdania peňazí zvolil preto, že už chcel mať pokoj. Matka chcela peniaze na ruku. S takto zabalenou škatuľou všetci štyria odišli do domova dôchodcov, keď ich matka videla, začala všetkým vulgárne nadávať, iba on so sestrou išli do matkinej izby, on položil škatuľu s vecami do izby na zem, sestra nechala v izbe tašku s dekou a minerálky. Matka začala vyvádzať, nadávať, pred ich očami krabicu neotvorila, on sa zobral a odišiel z izby preč. Nevidel ako matka peniaze prevzala , nemohol zniesť takú situáciu, nemá žiadny doklad o prevzatí peňazí matkou, ani si žiadny takýto doklad, ktorý by mu matka podpísala, nepripravil.

Zástupkyňa žalovaného, E. O., uviedla, že keď sa zhoršil zdravotný stav matky, bolo treba jej situáciu riešiť, ona sama nemala možnosť ju opatrovať, prípadne sa starať o jej dom, preto jej vybavila pobyt v domove dôchodcov. Spočiatku s tým matka súhlasila, navrhla, aby sa dom predal a peniaze si ponechal brat, žalovaný. Jej za života matka darovala byt, bratovi chcela dať dom, nakoniec na jeho kúpu prispel polovicou sumy. Splnomocnenie matka podpísala počas pobytu v zariadení v H., jej zdravotný stav bol taký, že všetko vnímala, hoci sa nevedela dosť pohybovať. Brat informoval matku o ponuke kúpnej ceny 40.000 Eur, s touto ona súhlasila. Keďže na pobyt matky v domovoch najskôr na Piaristickej ulici, neskôr na Liptovskej ulici bolo treba niečo doplácať, za pobyt doplácala ona, a to z peňazí z kúpnej ceny, mala prístup k bratovmu účtu. Podľa názoru zástupkyne žalovanej sa spočiatku normálne vzťahy radikálne zhoršili z toho dôvodu, že bývalá manželka jej brata sa o predaji dozvedela, mala záujem opatrovať matku a možno aj k týmto peniazom sa dostať. Pokiaľ ide o doplatky za pobyt matky v domove, tieto sumy dopláca doteraz, z morálnych dôvodov. Peniaze z kúpnej ceny nedali matke hneď po kúpe, neverili bývalej švagrinej, mysleli si, že jej tieto peniaze hneď dá. Pokiaľ ide o odovzdanie peňazí, bolo to tak ako uviedol žalovaný. Spoločne zabalil škatuľu, brat dal do škatule obálku s peniazmi, ona peniaze prepočítala, bolo tam necelých 36.000 Eur. Túto formu zvolili preto, že brat stratil nervy, obom chodili listy plné vulgarizmov a vyhrážok. Spoločne s bratom škatuľu s vecami a peniazmi odniesli matke do izby, pred ňou matka škatuľu otvorila, začala vyberať nejaké veci, ale obálku s peniazmi nevybrala. Ona odišla z izby skôr ako mama zobrala peniaze do ruky, pretože stále nadávala. Žiadne potvrdenie o prevzatí peňazí so sebou nemali. Svedkyňa K. I., bývalá manželka žalovaného, uviedla, že mala aj má záujem o žalobkyňu sa starať. S bývalým manželom nekomunikuje, o celej veci prakticky nič nevedela, nevedela uviesť, či peniaze žalovaný matke odovzdal, alebo nie. Žalobkyni nezostal žiadny majetok, len pár kusov oblečenia.

Svedok N. I., syn žalovaného, uviedol, že o celej veci vie iba toľko, že ho otec v novembri - decembri 2013 požiadal o odvoz do Trenčína, s tým, že babke treba odovzdať nejaké veci a peniaze. On nebol pri tom, keď sa balila škatuľa s vecami pre babku, nevedel presne, kde peniaze mali byť, či v taške alebo v škatuli, len počul nejaké peniaze spomínať. Pri odovzdávaní škatule žalobkyni nebol.

Svedkyňa S. R., priateľka žalovaného, uviedla, že vzťahy medzi účastníkmi boli v zásade dobré, pokiaľ sa do veci nevložila bývalá žalovaného manželka. Žalobkyňa začala žalovanému posielať výhražné listy. Ona osobne nebola ani pri podpise plnej moci, ani pri balení a odovzdávaní peňazí. Peniaze sa odovzdávali v období, keď mal žalovaný veľa starostí súvisiacich s rozvodom, matka sa správala neprimerane, jednoducho chcel mať už pokoj.

Zo zoznamu návštev v P. sociálnych služieb - S. na Q. ul. v T. vyplýva, že v období od 27.6.2013 do 31.12.2013 mala žalobkyňa 24 návštev, z toho 6 návštev pani O., jej posledná návšteva bola 20.09.2013.

Svedkyne K. K. a W. Z., zamestnané v domove sociálnych služieb uviedli, že dochádza k situácii, keď nestačí dôchodok na zaplatenie mesačného poplatku za pobyt, preto sa hľadajú príbuzní, ktorí rozdiel doplatia, v prípade žalobkyne dorovnávala mesačné úhrady pani O.. Pokiaľ sa takýto príbuzný nenájde, vzniká pohľadávka do prípadného dedičského konania. V súvislosti so správaním žalobkyne boli jej dané jedno, či dve upozornenia, súviseli s verbálnymi útokmi na iných klientov a personál. V poslednom období nie je dôvod žalobkyňu riešiť. Návštevy klientov sa zapisujú do knihy, obvykle spôsobom jedno meno + prípadný počet osôb.

Z listinných dôkazov predložených T. bankou, a.s. bolo zistené, že žalovaný mal v tejto banke vedené dva účty, bežný účet č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý bol otvorený 10.09.2012 a zatvorený 07.01.2014, na tento účet 1.10.2012 bolo poukázaných 12.000 Eur od K. A. a 4.10.2012 24.000 Eur. Dňa 12.10.2012 15.000 Eur bolo prevedených na iný účet, 16.10.2012 bol realizovaný výber 400.000 Kč, čo predstavovalo 16.531,66 Eur, 18.10.2012 bol výber 600,- Eur z bankomatu, ďalší výber 3.000,- Eur bol 24.11.2012. Druhý účet č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX ako termínovaný účet bol otvorený 10.09.2012 a zatvorený 20.03.2014. Z predchádzajúceho účtu 12.10.2012 bol na tento účet realizovaný transfer 15.000,- Eur, 24.11.2012 výber 10.000,- Eur, ďalší prevod bol 29.11.2012 v sume 5.000,- Eur.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vo vyššie citovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zákon uvádza viaceré formy bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade prichádza do úvahy situácia, kedy majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. Od 1. 1. 2009 je výška úrokov upravená § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd nepovažoval za sporné, že žalobkyňa splnomocnila žalovaného k predaju jej rodinného domu a prevzatiu kúpnej ceny. Nezostalo napokon spornou skutočnosťou ani to, či si tieto peniaze žalovaný mohol, alebo nemohol nechať, žalobkyňa nemienila získanú kúpnu cenu ponechať, resp. darovať žalovanému, žalovaný sám pripustil, že tieto peniaze mal matke vrátiť. Spornou zostala skutočnosť, či jej sumu 36.000,- Eur, resp. inú sumu, žalovaný vrátil alebo nie. Žalovaný svoje tvrdenie o vrátení týchto finančných prostriedkov nepreukázal. Sám uviedol, že peniaze, ktorých sumu presne uviesť nevedel, boli v obálke, obálka v škatuli, nevidel ako matka peniaze prevzala, nepovažoval dokonca za potrebné nechať si prevzatie peňazí potvrdiť. A to ani za situácie, keď medzi ním a matkou bol zlý vzťah, zo strany matky z jeho pohľadu neprimerané a vulgárne správanie, rôzne obvinenia a podobne. Rovnako ani sestra nepotvrdila, že žalobkyňa zo škatule vybrala obálku s peniazmi a prevzala ju. Zhodné tvrdenia žalovaného a jeho sestry, E. O., že v kartónovej škatuli s oblečením bola aj obálka s peniazmi, ktorú odovzdali, resp. priniesli do izby žalobkyne, táto poprela. Pripustila, že jej nejakú škatuľu priniesli, ale žiadne peniaze v škatuli neboli. Iní svedkovi pri tejto transakcii neboli. Pochybnosti o odovzdaní peňazí podporuje aj to, že v decembri 2013 nie je v domove evidovaná žiadna návšteva žalovaného, resp. E. Adamkovičovej. Navyše, ako vyplýva z oboznámených výpisov z účtov žalovaného, žalovaný peniaze, ktoré na jeho účet boli poukázané v celkovej sume 36.000 Eur ako kúpna cena z predaja matkinho domu, nevybral naraz, nevybral ich ani v decembri 2013, ťažko mohli byť v celej sume v obálke T.y, a.s.. Peniaze vyberal rôznym spôsobom ako je vyššie uvedené v priebehu roka 2012.

Súd mal teda za preukázané, že žalovaný ako splnomocnený zástupca žalobkyne predal nehnuteľnosti žalobkyni patriace, prevzal kúpnu cenu 36.000,- Eur. Žalovaný nepreukázal, že túto kúpnu cenu žalobkyni odovzdal. Súd preto žalobe vyhovel a túto povinnosť mu uložil, vrátane príslušenstva, úrokov z omeškania, ktoré boli uplatnené v zákonnej výške, od podania návrhu.

Žalobkyni , ako úspešnej účastníčke by patrila náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., táto jej priznaná nebola, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.