Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-19-2016.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5C/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci maloletého P. Č., A.. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ú. F., X. Q. Y. H. O., na návrh matky U. Č., H.. G., A.. XX. X. XXXX, trvale bytom S., S.. Č.. G. O. Q., Ž. XX, štátny občan SR, proti otcovi F. Č., A.. XX. X. XXXX, bytom Š., M. XXX/XX, S.. Č.. O., O. XX, Č. H., štátny občan, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že F. Č., A.. XX. X. XXXX nie je otcom maloletého P. Č., A.. XX. X. XXXX z matky U. Č.E., H.. G., A.. XX. X. XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na Okresný súd v Kežmarku dňa 26. 1. 2016 návrh, v ktorom žiadala, aby súd určil, že jej manžel F. Č. nie je otcom maloletého P. Č.. V dôvodoch návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX. XX. XXXX A. P. Ú. Q. Š.. Poukázala, že z manželstva sa narodili 3 deti, F. X. XX. XXXX, T. X. XX. XXXX Y. U. XX. X. XXXX. Ďalej uviedla, že už od r. 2005 po narodení syna T. začali pretrvávať nezhody medzi manželmi, čo viedlo navrhovateľku k tomu, že v r. 2012 spolu s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. Ďalej uviedla, že vzhľadom k tomu, že nemala zabezpečené bývanie, bolo jej poskytnuté ubytovanie v útulku v Ľ. Q. T. W. P., kde sa spoznala s P.A. A., ktorý bol v útulku pre bezdomovcov, G. O. Q. Q. Ž.. Ich priateľstvo prerástlo do vzájomného vzťahu, z ktorého sa dňa 13. 1. 2016 narodil maloletý P. Č.. V závere poukázala, že zákonná domnienka otcovstva svedčí jej manželovi, avšak ten nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, pretože od r. 2012 s manželom neudržiavala žiaden kontakt ani pohlavný styk a v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa stýkala s P. A., ktorý otcovstvo k dieťaťu uznáva.
Odporca sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že v súčasnej dobe žije mimo územia Slovenskej republiky, v Českej republike a nemá dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohol dostaviť na pojednávanie k príslušnému súdu. Súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že voči podanému návrhu navrhovateľkou nemá námietky, že dôvody v ňom uvedené sú pravdivé. S navrhovateľkou už od r. 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, neudržiaval s ňou pohlavný styk od uvedeného obdobia a s navrhovateľkou nemá žiaden písomný ani telefonický kontakt.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Ďalej poukázala, že spolu s domnelým otcom dieťaťa, s P. A. sa spoznali, keď bývala v T. W.G. P. v útulku pre ženy a P. A. bol klientom v útulku v Ž.. Spolu odišli zo zariadení dňa 18. 12. 2014. Obaja sa vrátili do zariadenia 12. 12. 2015, v tom čase navrhovateľka bola v 8. mesiaci tehotenstva. Uviedla, že počas tohto obdobia bývali v O.Ž. v rôznych ubytovniach, bývali aj u sestry domnelého otca
v obci D. v okrese F. W.. Zlá finančná situácia ich prinútila vrátiť sa do zariadení G. Q. Ž.. Maloletý P. Č. X. A. T. XX. X. XXXX Q. A. T.. Y. Q. O.. Ďalej uviedla, že manžel o tom, že sa jej narodilo dieťa z mimomanželského vzťahu, sa dozvedel až prostredníctvom doručeného návrhu, ktorý podala na súd o vyslovenie, že manžel nie je otcom maloletého P..
Podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky a písomným vyjadrením odporcu, súd dospel k záveru, že sú tu splnené všetky podmienky, aby súd mohol návrhu navrhovateľky vyhovieť a určiť, že odporca, manžel navrhovateľky, nie je otcom maloletého P. Č. tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom k tomu, že účastníkom konania nevznikli trovy, súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).