Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-73-2022.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Subarea
30S/73/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX T. - O., T. republika, v rade 2/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX T. - O., T. republika, obaja právne zast. advokátom JUDr. Martinom Olosom, so sídlom G. G. 1, XXX XX F. H., proti žalovanému: Obec Kolárovice, so sídlom obecného úradu 013 54 Kolárovice č. 389, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, za účasti ďalších účastníkov: 1/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX G., 2/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX Z., 3/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX Z., 4/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX R., 5/ L.. N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX R., 6/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., 7/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., 8/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na Z. XXX/X, XXX XX R., 9/ L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na Z. XXX/X, XXX XX R., 10/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX N., 11/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX N., ďalší účastníci v rade 1/ až 11/ právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, 12/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX T.- O., T. republika, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č. j.: 206/18 zo dňa 14.03.2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu odmieta.
Správny súd vec p o s t u p u j e Obci Kolárovice, so sídlom 013 54 Kolárovice č. 389.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 05.11.2018, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 07.11.2018, sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného Č. j.: 206/18 zo dňa 14.03.2018, ktorým žalovaný podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník) v spojení s § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení) a § 5 ods. 1, § 27 a § 43 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“): I. Vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX k. ú. G. ako KNC 6502 - lesný pozemok o výmere 153 m2, ktorými sú 1/ A. H. r. A., K C. XXXX, XXX XX T. - O., ČR, 2/ A. S. r. A., N. XXX, XXX XX T. - O., ČR a 3/ A. G. r. A., J. N. XXXX, XXX XX T. - O. predbežne sa ukladá, aby do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia obnovili predošlý pokojný stav tým, že odstránia z miestnej spevnenej komunikácie na KNC 6493 a 6502, a to konkrétne z časti pozemku KNC 6502 oddelenej geometrickým plánom č. over. 43/2018 zo dňa 29.01.2018 ako diel č. 1 o výmere 37 m2 všetky hnuteľné veci; II. Vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX k. ú. G. ako KNC 6502 - lesný pozemok o výmere 153 m2, ktorými sú 1/ A. H. r. A., K C. XXXX, XXX XX T. - O., ČR, 2/ A. S. r. A., N. XXX, XXX XX T. - O.,
ČR a 3/ A. G. r. A., J. N. XXXX, XXX XX T. - O. predbežne sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom na časti pozemku KNC 6502 oddelenej geometrickým plánom č. over. 43/2018 zo dňa 29.01.2018 ako diel č. 1 o výmere 37 m2 brániť v prejazde po verejnej miestnej komunikácii.
2. V žalobe žalobcovia okrem iného uviedli, že napadnuté rozhodnutie žalovaného Obce Kolárovice č. j.: 206/18 zo dňa 14.03.2018 je vecne nesprávne a nezákonné, nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem žalovaným opomenula celý rad zákonných ustanovení. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V administratívnom konaní taktiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Dôvody správnej žaloby žalobcovia založili v zmysle § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) SSP s tým, že v danej veci ide tak o viaceré vady rozhodnutia ako i vady konania, ktoré následne v časti II. pod bodmi 2. až 11. špecifikovali a z ich pohľadu argumentačne podložili.
3. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/154/2018-134 zo dňa 13.10.2018 správny súd rozhodol tak, že konanie zastavil podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 18 ods. 1 SSP, nakoľko mal za to, že v posudzovanom prípade nedisponoval právomocou žalobou napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zároveň uviedol s poukazom na absenciu rozhodnutia o opravnom prostriedku proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, že vo veci je potrebné, aby najskôr rozhodoval príslušný odvolací orgán. Vzhľadom na uvedené správny súd druhým výrokom vec postúpil Okresnému úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, do ktorého právomoci patrí vec rozhodnúť, a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Opravným uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/154/2018-134 zo dňa 13.10.2018 súd opravil záhlavie uznesenia č. k. 30S/154/2018-134 zo dňa 13.10.2018 v časti označenia ďalšieho účastníka v rade 12/. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/154/2018-134 zo dňa 13.10.2018 podali žalobcovia kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžk/39/2021 zo dňa 28.03.2022 rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcov tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/154/2018-134 zo dňa 13.10.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 30S/154/2018-165 zo dňa 13.04.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení Najvyšší správny súd považoval za potrebné sa zaoberať povahou rozhodnutia žalovaného, a teda či bolo vydané v rámci výkonu samosprávnej pôsobnosti obce alebo prenesenej štátnej správy a ďalšou preskúmateľnosťou rozhodnutia. Skonštatoval, že žalovaný sa pri tvorbe poučenia pravdepodobne riadil predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v § 27 zákona o obecnom zriadení. Predmetná právna úprava zákona o obecnom zriadení sa uplatňovala do 30. júna 2016 tým spôsobom, že ak obec rozhodovala pri výkone samosprávy v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, o opravnom prostriedku rozhodoval súd. Obec tak v rámci samosprávnej pôsobnosti nemala odvolací orgán (s výnimkami podľa osobitných predpisov), ale jej neprávoplatné rozhodnutia podliehali súdnemu prieskumu v rámci 3. hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov). Zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku došlo aj k zásahu do § 27 zákona o obecnom zriadení. Týmto sa vypustilo dovtedajšie členenie režimu rozhodovania o opravných prostriedkoch podľa toho, či obec rozhodovala v rámci výkonu samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy. Došlo k nahradeniu dovtedajšej úpravy a zjednoteniu opravného konania v znení § 27 ods. 1 správneho poriadku nasledovne: „Ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis . 18ba)“. Nové znenie tak v § 4 ods. 2 písm. d ) zákona o organizácii miestnej štátnej správy zjednotilo úpravu tak, že okresný úrad v sídle kraja je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec v jeho územnom obvode, bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie vydané v rámci výkonu samosprávy alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Následne po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je právoplatné rozhodnutie možné preskúmať správnou žalobou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd skonštatoval, že obec ako správny orgán v rozhodnutí pochybila, keď účastníkov konania nesprávne poučila o tom, že proti rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu na príslušný súd. Kasačný súd napokon uviedol, že krajský súd procesne pochybil, pretože správne mal podanú správnu žalobu vzhľadom na nesplnenie podmienky vyčerpania všetkých
riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 7 písm. a) SSP) odmietnuť ako neprípustnú v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Právna úprava správneho súdneho konania práve s týmto dôvodom odmietnutia neprípustnej žaloby totiž spája procesný účinok, spočívajúci v zachovaní lehoty na podanie opravného prostriedku v zmysle § 98 ods. 2 SSP na príslušnom správnom orgáne, na ktorý bude vec postúpená správnym súdom. Odlišným procesným postupom súdu by mohlo dôjsť k odopretiu spravodlivosti vo vzťahu k účastníkom konania (denegatio iustitiae).
4. Podľa § 5 Občianskeho zákonníka ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 98 ods. 2 SSP ak žalobca podal žalobu preto, že sa riadil nesprávnym poučením orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu alebo opatreniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, správny súd v uznesení o odmietnutí žaloby podľa odseku 1 písm. g) súčasne rozhodne o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy. Ak bola v takom prípade žaloba podaná na správnom súde včas, platí, že riadny opravný prostriedok bol podaný včas.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis.18ba) 18ba) § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobou napadnuté rozhodnutie vydané Obcou Kolárovice č. j. 206/2018 dňa 14.03.2018 obsahuje poučenie, v ktorom je okrem iného uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať žalobu na príslušný súd, t. j. obsahovalo nesprávne poučenie, nakoľko v zmysle § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení v spojení s § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy je okresný úrad v sídle kraja odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode. Vzhľadom na to, že žalobcovia sa uvedeným nesprávnym poučením žalovaného riadili, podali na Krajský súd v Žiline správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. j. 206/2018 zo dňa 14.03.2018 pred vyčerpaním riadneho opravného prostriedku.
6. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnoprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
7. Správny súd konštatuje, že zhodne so záväzným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu dospel vo svojom pôvodnom uznesení č. k. 30S/154/2018-134 zo dňa 13.10.2018 k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie a vec má byť postúpená orgánu, do ktorého právomoci patrí vec rozhodnúť. V nadväznosti na uvedený právny záver je však zrejmé, že v prípade absencie riadneho opravného prostriedku v dôsledku nesprávneho poučenia prvostupňového správneho orgánu je potrebné na vec aplikovať ustanovenie § 98 ods. 2 SSP. Nad rámec uvedeného považuje správny súd za potrebné uviesť, že povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok je najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Túto povinnosť má vždy fyzická alebo právnická osoba ako účastník administratívneho konania a zainteresovaná verejnosť, ak má v administratívnom konaní postavenie účastníka konania. Pod riadnym opravným prostriedkom je nutné rozumieť taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. Ak žalobca nevyčerpal podanie riadneho opravného prostriedku, jedná sa o nesplnenie povinnosti viažucej sa na negatívne vymedzenie právomoci správneho súdnictva a jej nesplnenie má za následok odmietnutie žaloby z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 553).
8. Ustanovenie § 98 ods. 2 SSP predstavuje pre žalobcu špecifický „benefit.“ Jedná sa o situáciu, kedy žalobca podá neprípustnú žalobu v zmysle § 7 písm. a) SSP smerujúcu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému účastník konania nevyčerpal riadny opravný prostriedok v dôsledku nesprávneho poučenia obsiahnutého v prvostupňovom rozhodnutí o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Podstatou „benefitu“ je to, že správny súd síce takúto žalobu s odkazom na § 98 ods. 1 písm. g) odmietne, ale súčasne žalobu podľa § 98 ods. 2 postúpi ako riadny opravný prostriedok prvostupňovému orgánu verejnej správy.
9. Na základe vyššie uvedeného a v súlade so záväzným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 1Sžk/39/2021 zo dňa 28.03.2022 správny súd odmietol žalobu žalobcov pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 ods. 1 písm. a) SSP, keďže žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby vyčerpali riadny opravný prostriedok v rámci administratívneho konania. Berúc do úvahy nesprávne poučenie žalovaného o opravnom prostriedku obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ktorým sa žalobcovia pri podávaní správnej žaloby riadili, správny súd zároveň ďalším výrokom rozhodol o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy, t. j. obci Kolárovice.
10. Vzhľadom na to, že správna žaloba žalobcov bola podaná včas, tak podľa § 98 ods. 2 posledná veta SSP sa má za to, že riadny opravný prostriedok proti žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného Č. j.: 206/18 zo dňa 14.03.2018 bol podaný včas.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.