Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6P-12-2016.pdf
PDF · 88.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloletú: Q. M. P., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznom opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky J. P., G.. XX.XX.XXXX, K. Č.. Q. XX, E. Š. a otca V. E., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXX, U. I., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.06.2007, č.k. 16P/269/2006-32 v časti bežného výživného tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. M. P., G.. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 130,-€ mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky, od 22.02.2016.
Zameškané výživné za obdobie od 22.02.2016 do 31.03.2016 vo výške 81,16 € sa otec z a v ä z u j e splácať v 5,- € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2016 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného na sumu zodpovedajúcu príjmu otca. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá má už 12 rokov, navštevuje II. stupeň základnej školy, má zdravotné problémy s pleťou a od poslednej úpravy výživného v roku 2006 uplynula už dlhá doba, čím došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, kde platí mesačne 25,- €. Ďalej matka uhrádza mesačný lístok na MHD vo výške 20,- € a poistku vo výške 21,- € mesačne. Taktiež maloletej hradí telefón vo výške 10,- € mesačne. Maloletej zakúpila kvôli škole počítač v hodnote 500,-€, na ktorý si požičala od svojho brata, a ktorý mu spláca vo výške 30,-€ mesačne. Matka hradí maloletej aj ďalšie ostatné bežné výdavky a náklady súvisiace so školskými povinnosťami. Maloletá navštevovala aj výtvarný krúžok a tanečný krúžok, ktoré však musela zrušiť z finančných dôvodov. Matka uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje 200,-€ v čistom. Pracuje 4 hodiny denne, poberá rodinné prídavky a súdom určené výživné vo výške 66,39 €. Svojmu bratovi podľa možnosti spláca pôžičku v splátkach po 20-30,- € mesačne. Spolu s maloletou býva u priateľa v 3 izbovom byte. Všetky náklady spojené s užívaním bytu znáša jej priateľ. Matka prispieva nákupmi stravy a bežných potrieb, čo mesačne činí sumu 150,- €. Podľa vyjadrenia matky otec maloletej zarába mesačne 800-900,- €. S maloletou sa nestretáva, nemá o ňu žiadny záujem a nad rámec výživného neprispieva.
Matka na pojednávaní uviedla, že žiada zvýšiť výživné na sumu 250,- €, a to od podania návrhu, t. j. od 22.02.2016. Ďalej uviedla, že otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje ju, neprejavuje žiaden záujem a nad rámec výživného neprispieva, pričom po dovolenkách a festivaloch chodí, navštevuje aj futbalové zápasy a dáva sa tetovať. Matka býva u priateľa v 3 izbovom byte, ktorého vlastníčkou je priateľova mama. Ona sa stará o bežný chod domácnosti. Mesačne vynakladá 150,-€ na stravu a ostatné bežné výdavky. Maloletej uhrádza stravu v školskej jedálni a cestovné náklady do školy. Hradí jej životnú poistku, kde je zahrnuté aj šetrenie aj úraz, vo výške 21,- € mesačne. Maloletá jej spomínala, že by sa chcela vrátiť na tanečný a výtvarný krúžok, ktorý museli zrušiť kvôli finančným problémom. Matka spláca svojmu bratovi pôžičku na nákup počítača vo výške do 30,- € mesačne. Tiež si požičala od brata sumu 2.000,- € na zariadenie izby maloletej, pretože by sa necítila príjemne, ak by mal zase priateľ niečo platiť. Matka má jednu vyživovaciu povinnosť. Jej priateľ taktiež jednu. Matka otcovi nebráni v styku, mnohokrát mu umožnila styk s maloletou aj mimo súdom určeného termínu. Otec však zrazu stratil záujem o stretávanie sa s ňou. Matka počula, že otec zarába 800-900,- € mesačne, taktiež túto informáciu má zo sociálnych sietí, kde sa otec chváli, že chodí na futbalové zápasy.
Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného. Zarába od 350 do 380,- €. Iný príjem nemá. Býva s rodičmi v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú rodičia. Okrem nich tam býva aj jeho brat. Na chod domácnosti prispieva sumou 100,- € a stravnými lístkami za 60,- €. Stravné lístky dostáva nad rámec mzdy. Hradí si poistku 50,- €, telefón 30,-€. Má iba jednu vyživovaciu povinnosť. S maloletou sa nestretáva, nakoľko súd mu určil iba raz do mesiaca na 4 hodiny v sobotu a niekedy mu vyjde, že v sobotu robí a nemôže prísť. Naposledy sa s maloletou stretol v októbri 2015. Nad rámec výživného neprispieva. Ďalej uviedol, že za posledných 10 rokov bol na dvoch dovolenkách v Chorvátsku, kde jedna dovolenka vyšla okolo 300-350,- €. Na koncerte bol raz za 10 rokov, pred 5 rokmi. Je pravdou, že navštevuje futbalové zápasy, ale nie pravidelne. Navštevuje iba prvú slovenskú ligu, pričom vstupenka aj s cestovným ho vychádza na 10,- €. Nehnuteľností ani automobil nevlastní.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že od posledného rozhodnutia uplynula doba 9 rokov, čo už samo o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 11.06.2007, č.k. 16P/269/2006-32, keď súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 66,39 € (2.000,-Sk) mesačne. V čase posledného rozhodovania bol otcov mesačný príjem 497,91 € (15.000,- Sk), pričom rodičom dával na chod domácnosti 132,78 € (4.000,- Sk). S maloletou sa stretával niekedy aj 2 krát do mesiaca. Chodil za ňou aj do Martina. Matkin príjem v čase posledného rozhodovania bol vo výške 497,91-564,30 € (15.000-17.000,- Sk). Pracovala ako živnostníčka. Zo správy Obchodnej spoločnosti Pátek Family, s.r.o. mal súd za preukázané, že otcov priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 370,98 €. Zo správy Obchodnej spoločnosti STYLE DOOR, s.r.o. súd zistil, že matkin priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 195,38 €. Matka je evidovaná ako poberateľka rodinných prídavkov vo výške 23,52 €. Naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2004. V čase posledného rozhodovania maloletá navštevovala materskú škôlku.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia. Zmenu pomerov mal súd preukázanú najmä na strane maloletej, ktorá je vekovo staršia, čím sa zvýšili aj jej odôvodnené potreby. V čase posledného rozhodovania maloletá navštevovala materskú školu. V súčasnej dobe navštevuje II. stupeň základnej školy. Došlo k nárastu odôvodnených potrieb maloletej súvisiacich so školskými povinnosťami ako aj ostatných bežných výdavkov, nakoľko maloletá je oproti poslednému rozhodovaniu staršia takmer o 9 rokov. Zmena pomerov nastala aj na strane matky a otca. Matka v čase posledného rozhodovania zarábala 497,91-564,30 € (15.000-17.000,- Sk). V súčasnosti zarába priemerne necelých 200,- € mesačne. Otec v čase posledného rozhodovania zarábal mesačne v priemere 497,91 € (15.000,- Sk). V súčasnosti jeho príjem dosahuje 370,- €. Pri hodnotení toho, či je dôvod na zvýšenie výživného, súd prihliadol najmä na vývoj životných nákladov ako aj na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sa od posledného rozhodovania o výživnom výrazne zvýšili. Je nesporné, že dieťa navštevujúce materskú školu má neporovnateľne nižšie výdavky na svoje odôvodnené potreby ako dieťa, dievča, navštevujúce druhý stupeň základnej školy. Ďalej súd prihliadol na to, že matka maloletej zabezpečuje bytové potreby a vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú. Naproti tomu otec maloletej nad rámec výživného ničím neprispieva, o maloletú sa nezaujíma, nestretáva sa s ňou, netrávi s ňou voľný čas. Vzhľadom k tomu je od neho ako rodiča oprávnené očakávať, že sa na výžive svojho dieťaťa bude podieľať inak, a to finančným plnením vo forme výživného. Pri hodnotení príjmu otca súd zohľadnil aj to, že otec nad rámec svojej priemernej mzdy vo výške 370,- € poberá aj stravné lístky v hodnote 60,-€. Nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd nezohľadnil ani výdavky otca na poistku a telefón spolu vo výške 80,- €, ktoré sú v neprimeranej výške. Z rovnakých dôvodov súd nezohľadnil ani návštevu športových podujatí. Pokiaľ má otec dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistky a na návštevy športových podujatí, musí si svoje výdavky zariadiť tak, aby prioritne mal na úhradu výdavkov na odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa. Na strane matky súd nezohľadnil pôžičku 2.000,- € v celej výške, ktoré si matka požičala na zariadenie izby pre maloletú, nakoľko táto suma je z pohľadu pomerov na strane matky neprimeraná. Aj keď maloletá má mať vytvorené vhodné podmienky
na bývanie, učenie, voľný čas a pod. v domácnosti, kde býva, matka sa má vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové pomery správať hospodárnejšie. Súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, nakoľko také zvýšenie výživného ako požadovala nebolo dôvodné. Určenie výživného nie je bezhraničné, ale má pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí. Uhrádzať matkou navrhované výživné by nebolo ani v možnostiach a schopnostiach otca. Aj keď od posledného rozhodovania došlo k určitému poklesu príjmu na strane otca, ako aj na strane matky, obaja rodičia by sa mali správať tak, aby prvoradou úlohou bolo zabezpečiť výživné, teda pokryť odôvodnené potreby maloletej, ktorá sa kvôli nedostatku finančných prostriedkov musela vzdať svojich voľno časových aktivít, tanečného a výtvarného krúžku, čo nie je v záujme maloletej. Oproti poslednému rozhodovaniu došlo k úprave výšky výživného zo sumy 66,39 € na sumu 130,- € mesačne, čo je rozdiel 63,61 €. Po prepočte na dobu od posledného rozhodovania (9 rokov) vychádza zvýšenie výživného na sumu 7,- € ročne, čo pokrýva len každoročný rast spotrebiteľských cien.
Keďže súd upravil výšku výživného od 22.02.2016, potom zameškané výživné vzniklo za obdobie od 22.02.2016 do 31.03.2016, t. j. vo výške 81,16 €. S prihliadnutím na príjem otca, súd povolil otcovi túto sumu zameškaného výživného splácať v 5,-€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.