Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1323/2008

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, proti povinnému: T. P., trvale bytom H. č. XXX v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 199,16 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. z a s t a v u j e.

II/ Oprávnený a povinný n e m á j ú p r á v o na náhradu trov konania.

III/ Súd u k l a d á povinnému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml., so sídlom Trojičné námestie 191, Tvrdošín, vo výške 27,98 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Dolný Kubín dňa 18.05.2007 pod č. 5503 022260* poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča ml., so sídlom Trojičné námestie 191, Tvrdošín na základe exekučného titulu - uznesenie č. k. ORP-280/2-OSV-NO-2004 zo dňa 19.08.2004, ktoré vydalo Okresné riaditeľstvo PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Námestove, v uznesení bolo rozhodnuté o udelení poriadkovej pokuty povinnému.

Dňa 07.03.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, ktoré je v danej veci exekučným titulom, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 82,24 Eur.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu( plnením nedlhu) preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona. Zákonodarca

pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali , či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z. použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plne rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie spätne do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právny norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.

Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, v tomto prípade začala prekluzívna lehota plynúť odo dňa 19.08.2004. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 20.08.2007. Súd mal tak za preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

O trovách konania oprávneného a povinného v tomto konaní súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa ustanovenia § 146 ods. 1 pism. c) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 196 zákona Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z.). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len

za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.

V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 82,24 Eur a to sumu 32,01 Eur ako náhradu hotových výdavkov a sumu 36,52 Eur ako paušálnu náhradu za úkony a takisto si uplatnil nárok 20 % DPH z danej sumy, pretože je platiteľom DPH O Čom svedčí osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej 27,98 s DPH. Súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada za poštovné vo výške 6,72 Eur, za 4 poštou doručených písomnosti, ktorých doručenie je preukázané v exekučnom spise a za stratu času podľa § 23 vyhlášky. V rámci paušálnej náhrady bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada vo výške 16,60 Eur, za päť úkonov, súd mu nepriznal paušálnu náhradu za doručenie príkazu na vykonanie exekúcie, 3x za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a za každé zisťovanie účtu povinného, pretože tieto úkony boli vykonané až po uplynutí prekluzívnej lehoty a preto nemohli viesť k úspešnému vykonaniu exekúcie, súd ma za to, že je chybou súdneho exekútora, že 8 rokov prehliadal, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty a preto mu za tieto úkony nemôžeme priznať odmenu za výkon exekúcie. Súd exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné za ukončenie, ani náhradu za obálky a spisový obal, pretože tieto náklady neboli preukázané v exekučnom spise, takisto ani za archiváciu spisu , pretože súd mu môže priznať iba náhradu za účelne vynaložené náklady vzniknuté pri vykonávaní exekúcie, ktoré je možné preukázať z exekučného alebo súdneho spisu.

Súd zaviazal povinného na náhradu trov exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).