Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/1171/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: D - TRIDÉ, s. r. o., so sídlom Františka Klimeša 696/7, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 695 718, pre vymoženie pohľadávky vo výške 106,- eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Št. Moyzesa 50, Lučenec, pod spisovou značkou Ex 1986/2010, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie vo výške 10,38 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom sa dňa 4. 10. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1986/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 106,- eur, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1910532110-GC04/10 zo dňa 13. 7. 2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 024525* zo dňa 4. 11. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 106,- eur a trov exekúcie.

Dňa 23. 2. 2016 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný nevlastní žiadne majetkové hodnoty, ktoré by bolo možné v exekúcii postihnúť.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 46 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie.

Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22. 11. 2010 oznámila oprávnená, že povinný dňa 27. 10. 2010 uhradil v plnej výške vymáhanú pohľadávku. Súdny exekútor mal preto v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku upustiť od vykonania exekúcie,

k čomu však nedošlo. Súdnym exekútorom bola následne zistená nemajetnosť povinného, keď tento podľa oznámenia sociálnej poisťovne nezamestnáva žiadne osoby, nemá vedený účet v bankách, nebol vlastníkom motorových vozidiel a nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky.

Nakoľko exekúcia nebola ukončená upustením od jej vykonania, hoci vymáhaná pohľadávka zanikla v dôsledku splnenia povinným ešte ku dňu 27. 10. 2010, bolo potrebné túto zastaviť rozhodnutím exekučného súdu. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v dôsledku nemajetnosti povinného. Preto súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. f), h) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 63,52 eur.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor nemá v prejednávanej veci nárok na odmenu, nakoľko povinný splnil vymáhanú pohľadávku (27. 10. 2010) ešte pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (10. 11. 2010). Na prejednávanú vec je potrebné použiť ust. § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súdny exekútor nárok len na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Práve moment doručenia poverenia je rozhodujúcim okamihom na posúdenie, či súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu za vykonanie exekúcie (s výnimkou odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie). Nakoľko do tohto okamihu nie je súdny exekútor oprávnený exekúciu vykonávať, nemôže mu patriť ani odmena za jej vykonanie v prípade, ak dôjde k zaplateniu pohľadávky.

Preto súd priznal súdnemu exekútorovi len náhradu hotových výdavkov. Na základe predloženého exekútorského spisu uznal súd súdnemu exekútorovi poštovné za žiadosť o udelenie poverenia (1,40 eur), upovedomenie o začatí exekúcie oprávnená a povinný (spolu 3,20 eur), výzva povinný (1,40 eur) a predloženie podnetu na zastavenie súdu (1,75 eur), ako aj náhradu za elektronickú lustráciu banky (0,70 eur) a IRIS (0,20 eur), celkom náhradu hotových výdavkov vo výške 8,65 eur. Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vynaloženie nákladov na poštovné vo zvyšnom rozsahu nemal súd na základe predloženého exekútorského spisu preukázané. Pokiaľ ide o prípadné budúce náklady spojené s doručovaním (poštovné bolo vyčíslené len jednou sumou bez špecifikácie), tieto súd exekútorovi nemohol priznať, nakoľko je viazaný stavom v čase vydania rozhodnutia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za telekomunikačné a internetové poplatky (6,64 eur), nakoľko tieto výdavky nie

sú z jeho strany nijako preukázané ani špecifikované a ich výška je nepreskúmateľná, pričom vyhláška nepozná paušálnu náhradu hotových výdavkov.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil náhrady priznané vo výške 8,65 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 1,73 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 10,38 eur, z čoho náhrada hotových výdavkov predstavuje 8,65 eur a DPH 1,73 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi oprávnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.