Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-220-2015.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Subarea
5P/220/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. J. N. H. J.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky O. N., J.. XX.XX.XXXX, G. S., N.. Z.. J. XXX/XX a otca S. H.M., J.. XX.XX.XXXX, Y..Č.. G. X. XXX, Č. V., právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Za šestnástkou 28, o návrhu matky na úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Vyhlasuje sa, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci návrhu matky zo dňa 10.08.2015 o úpravu práv a povinností k mal. J. N. H., J.. XX.XX.XXXX.
Z a s t a v u j e sa konanie vo veci návrhu matky zo dňa 10.08.2015 o úpravu práv a povinností k mal. J. N. H., J.. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 10.08.2015, podaným na tunajšom súde toho istého dňa domáhala, aby súd zveril maloletého J. N. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 150,- EUR, počnúc od podania návrhu.
Pred začatím pojednávania konaným dňa 21.03.2016 otec do súdnej zápisnice spísanej z uvedeného dňa namietol právomoc tunajšieho súdu konať v predmetnej veci, keďže dieťa je od novembra 2014 v Českej republike, kde má aj prechodný pobyt. Poukázal na to, že on s mal. dieťaťom a matkou prišli do Českej republiky v júni 2014, kde prebývali nepretržite a vybavovali pobyt mal. dieťaťu, ktorému následne bolo v novembri 2014 cudzineckou políciou vydané potvrdenie o prechodnom pobyte na území ČR. Dieťa podľa jeho vyjadrenia bolo v Českej republike nepretržite do decembra 2015, kedy matka prišla na Slovensko s ním stráviť Vianočné sviatky. Tieto tu trávilo čas asi jeden a pol mesiaca resp. dva mesiace a následne sa vrátilo späť do Českej republiky. Tiež poukázal na to, že dieťa má zdravotnú kartu v Českej republike, o čom predložil aj európsky preukaz o zdravotnom poistení. Dieťa má v Českej republike lekárku MUDr. K., kde absolvuje pravidelné lekárske prehliadky a očkovania.
Matka sa k týmto tvrdeniam otca rovnako vyjadrila dňa 21.03.2016 do súdnej zápisnice spísanej z uvedeného dňa, kedy potvrdila, že mal. dieťa bolo od novembra 2014 v Českej republike a následne prišiel spolu s ňou na Slovensko, avšak teraz je opätovne v Českej republike u otca. Ona t.č. býva u svojej mamy. Podľa jej vyjadrenia maloleté dieťa nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie v Českej republike a prídavky naň jej chodia z úradu práce zo Slovenska na účet, avšak bankovú kartu má otec mal. dieťaťa. Potvrdila, že dieťa do decembra 2015 žilo v Českej republike a tiež že je pravdou, že Vianočné sviatky 2015 trávilo dieťa na Slovensku. Poukázala na to, že dieťa sa vrátilo do Českej republiky preto, lebo s otcom maloletého podpísali vzájomnú dohodu, že dva mesiace bude dieťa u nej a dva mesiace u otca. Podľa jej vyjadrenia sa neplánuje vrátiť do Českej republiky.
Z rodného listu maloletého vyplynulo, že tento sa narodil dňa 09.12.2013 v Spišskej Novej Vsi.
Podľa „Potvrzení o přechodném pobytu na území “ maloletý ma prechodný pobyt vedený na adrese I., Y. XXX, Q.. K., Č. V. od 28.11.2014 a ako účel tohto pobytu sa v uvedenom potvrdení uvádza dôvod rodinný. Maloletý má vystavený český Európsky preukaz zdravotného poistenia a to od Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky.
Podľa potvrdenia zo Základnej školy a Materskej školy X., Q. K. z 22.02.2016, maloletý by mal od septembra 2016 navštevovať materskú školu v Českej republike, v uvedenej obci Lenora.
Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa Článku 9 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa Článku 9 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.
Podľa Článku 10 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním,
alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;
iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;
iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa Článku 3 písm. d./ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti /ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Vo všeobecnosti platí, že podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu vtedy, ak toto má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa judikatúry ES pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia ES č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu./ rozhodnutie č. C-523/07/.
V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU -prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia.
Z výpovede oboch rodičov maloletého, ako aj z otcom predložených dokladov mal súd preukázané, že obaja rodičia spolu s maloletým dlhodobo žili na území Českej republiky, kde maloletý ma od novembra 2014 vybavený aj prechodný pobyt a má vybavené aj zdravotné poistenie. Dieťa na území Českej republiky nepretržite žilo najneskôr od novembra 2014 do decembra 2015, kedy sa dostavili na územie Slovenska spolu s matkou osláviť Vianočné sviatky a toho času je opätovne na území Českej republiky.
Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných príslušných článkov Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v nadväznosti na ich výklad skrz rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU a č. C-523/07, súd dospel k záveru, že mal. Nicolas Simon nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale ho má na území Českej republiky a preto tunajší súd v zmysle Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vyslovil svoju neprávomoc a zároveň vzhľadom na absenciu uvedenej právomoci tunajšieho súdu, predmetné konanie aplikujúc ust. § 104 O.s.p. aj zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.