Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cpr-8-2013.pdf
PDF · 122.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: J. Q., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom V. XX, Š.Í., proti odporcovi: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, IČO: 36022047, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 2.12.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.9.2013, náhrady mzdy a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 6.9.1995 mu trval u odporcu pracovný pomer na dobu neurčitú s pracovným zaradením- potápač, vykonávanie potápačských prác, s miestom výkonu práce stredisko Odstraňovania plavebných prekážok 1111013, Vlčie Hrdlo, CDPD Bratislava. Navrhovateľ vykonával zvlášť rizikovú prácu, hoci bol len športovým potápačom a odporca bol povinný rešpektovať jeho vzdelanie v rámci pracovného zariadenia. Odporca bol povinný zabezpečovať svojim zamestnancom vzdelávanie, kurzy smerujúce k zvyšovaniu kvalifikácie, pri ponoroch zabezpečovať neustálu zdravotnú starostlivosť v podobe prítomnosti lekára a zabezpečenia dekompresnej komory. Toto nebol schopný, napriek viacerým žiadostiam potápačov, zabezpečiť. Na tieto skutočnosti bol upozornený odporca v správe, vypracovanej p. X. O. ( hlavným bezpečnostným technickom pre vodné dielo Gabčíkovo), ktorý upozornil na závažné porušovanie bezpečnosti pri práci a vyzval odporcu na odstránenie hrubých porušení zákona. Navrhovateľ, ako aj ostatní potápači, vykonávali prácu ako priemyselní potápači, hoci boli len športovými potápačmi. V septembri 2013 dal odporca navrhovateľovi a ostatným potápačom pokyn aby okrem bežných potápačských prác vytvorili suchý dok ľavej komory Gabčíkovo, čo bolo veľmi nebezpečné, nakoľko odporca opäť nezabezpečil prítomnosť lekára a dekompresnú komoru a jednalo sa o hĺbkový ponor na viac ako 13 metrov. Navrhovateľ žiadal, spolu s ostatými potápačmi, o lepšie pracovné podmienky a preradenie do vyššej tarifnej triedy s vyšším ohodnotením. Potápači oznámili odporcovi, že odmietajú vykonať práce v suchom doku z dôvodu náročnosti a zodpovednosti vykonania tohto druhu práce a ak už majú takéto práce vykonať požadovali vyššie finančné ohodnotenie. Toto si však odporca vyložil tak, že vôbec nechcú požadované práce vykonať, pokiaľ im nebude zvýšený plat. Následne sa konalo pracovné stretnutie dňa 12.9.2013. V ten istý deň navrhovateľ s kolegami adresovali list na Riaditeľstvo odporcu, kde zdôraznili, že niektoré práce nie je možné vykonávať v súlade s bezpečnosťou práce pod vodou, vyžadujú zaškolenie, ktoré neabsolvovali, učia sa jeden od druhého a odporca im dáva pracovné pokyny na vykonanie prác, ktoré nie sú v súlade s ich vzdelaním a pracovným zaradením. Keďže odporca so svojich požiadaviek neustúpil, navrhovateľ s kolegami oznámili dňa 16.9.2013 listom -
Prehodnotenie stanoviska, že všetky požadované práce sú ochotní vykonávať podľa pokynov vedúceho pri dodržaní bezpečnosti pri práci. Napriek tomu s nimi odporca ukončil dňa 30.9.2013 okamžite pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mali dopustiť tým, že dňa 12.9.2013 odmietli vykonávať prácu, nariadenú vedúcim strediska D.. Q., okrem iného aj neplnenie si povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne. Podľa názoru navrhovateľa, bol postup odporcu v rozpore so zákonom, bol povinný vytvárať svojim zamestnancom vhodné pracovné podmienky, pričom navrhovateľ a jeho kolegovia sa len bránili a chceli dosiahnuť so zamestnávateľom dohodu a kompromis. Na strane odporcu boli totiž viaceré nedostatky: porušenie bezpečnosti práce- pri ponoroch chýbala dekompresná komora a lekár-druhý alebo istiaci potápač. Neboli náležité ani pracovné podmienky, kedy ich miestnosťou na prezliekanie a občerstvenie bola maringotka bez sociálnych zariadení, pri práci vdychovali výkaly čajok cez kompresor do fliaš, pracovný odev im bol vymieňaný až po 2 rokoch, pracovali v elektrických rukaviciach namiesto potápačských rukavíc. Neabsolvovali pravidelné lekárske prehliadky a nemali žiadne rekondičné pobyty. Zo strany odporcu dochádzalo k porušovaniu Bezpečnostných smerníc zväzu potápačov Slovenska ( bod 8 ods. 8.1. 8.2).
Uznesením č.k. 9Cpr 8/2013-58 zo dňa 5.2.2015 súd odmietol návrh na začatie konania v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy, nakoľko tento navrhovateľ nedoplnil tak, aby bolo možné pokračovať v konaní.
K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca, podaním, doručeným súdu dňa 9.7.2015. Dňa 12.9.2013 navrhovateľ, spolu so svojimi kolegami p. Q. a B., odmietli na základe žiadosti o prekvalifikovanie platovej triedy, vykonať práce nariadené vedúcim strediska D.. Q. Q., týkajúce sa vytvárania suchého doku ľavej plavebnej komory VD Gabčíkovo. Na základe požiadaviek pracovníkov sa uskutočnilo pracovné stretnutie zamestnancov a zástupcov odporcu ( D.. X. X., D.. Q. Q.). Na tomto stretnutí navrhovateľ so svojimi kolegami písomne potvrdili, že odmietajú vykonať práce požadované odporcom, tak ako sú špecifikované v zázname zo stretnutia až do doby prehodnotenia platových podmienok. Odporca poukázal na prílohu č. 9 bod 10.2 vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činnosti v platnom znení ( ďalej len "vyhláška") , v zmysle ktorej musí byť dekompresná komora inštalovaná v bezprostrednej blízkosti pracoviska v prípade práce v hĺbke viac ako 13 metrov. Navrhovateľ odmietol vykonať činnosti, z ktorých ani jedna nedosahovala ponor viac ako 13 metrov, preto odporcovi nevznikla povinnosť zabezpečiť dekompresnú komoru. Napriek následnému prehodnoteniu stanoviska navrhovateľom zo dňa 16.9.2013, bol odporca nútený medzičasom zabezpečiť vykonanie prác externou spoločnosťou. Argumenty uvádzané navrhovateľom, že chcel dosiahnuť zlepšenie svojej pracovnej pozície sa nezakladajú na pravde. Zamestnanec v zmysle § 81 písm. a) Zákonníka práce je povinný plniť pokyny svojich nadriadených. Podľa čl. V, bod 44. platného Pracovného poriadku odporcu o miere závažnosti porušenia pracovnej disciplíny rozhodujú vedúci zamestnanci organizačných zložiek po predchádzajúcom prerokovaní tohto porušenia so zamestnancom, ktorý ho zavinil a predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Na základe prerokovania vo veci porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom so zástupcami zamestnancov zo dňa 18.9.2013 a prerokovania vo veci porušenia pracovnej disciplíny s navrhovateľom zo dňa 30.9.2013, posúdil odporca porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom ako závažné, preto s ním rozviazal pracovný pomer okamžite dňa 30.9.2013.
Súd uznesením č.k. 9Cpr 8/2013-134 zo dňa 21.12.2015 nepripustil zastúpenie navrhovateľa F.. P. X., z dôvodu, že táto nie je zapísaná v zozname advokátov a vystupuje opätovne vo viacerých konaniach ako zástupca.
Odporca v rámci svojho prednesu na pojednávaní, konanom dňa 21.3.2016 uviedol, že navrhovateľ sa počas celej doby trvania pracovného pomeru nikdy nesťažoval na to, že by neboli dodržiavané bezpečnostné podmienky pri vykonávaní potápačských prác ani neuvádzal, že je priemyselný potápač. Ako je zrejmé zo záznamu z pracovného stretnutia z 13.9.2013, navrhovateľ odmietol spolu so svojimi kolegami výkon pracovnej činnosti pre nedostatočné finančné ohodnotenie. Cieľom navrhovateľa bolo len finančné prilepšenie.
Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal dňa vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorú mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: pracovnou zmluvou zo dňa 2.9.1998, lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce zo dňa 5.3.2013, záznamom z pracovného stretnutia zo dňa 12.9.2013, žiadosťou o prekvalifikovanie platobnej triedy zo dňa 13.9.2013, objednávkami zo dňa 13.9.2013 a 15.11.2013, dokladom o zakúpení 2 ks potápačských sprav zo dňa 22.11.2012 a kúpnou zmluvou zo dňa 16.7.2012, účtovnými zápismi, výpismi z účtov, faktúrami, prehodnotením stanoviska zo dňa 16.9.2013, záznamom z prerokovania veci závažného porušenia pracovnej disciplíny so zástupcami zamestnancov zo dňa 18.9.2013, záznamom z prerokovania veci závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 30.9.2013, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 30.9.2013, Pracovným poriadkom Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátneho podniku, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 21 Cpr 7/2013-111 zo dňa 5.11.2014, výpisom z Obchodného registra vložka č. XXX//A H. X., a zistil nasledovný skutkový stav:
V konaní nebolo sporné, že na základe pracovnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 2.9.1998 došlo k založeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu a pracovný pomer vznikol dňa 6.9.1998, teda deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. V pracovnej zmluve bol špecifikovaný druh práce potápač s miestom výkonu práce SMČ 01, OPP, CD POD Vlčie hrdlo Bratislava. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V zmysle predloženého lekárskeho posudku zo dňa 5.3.2013 bol navrhovateľ, po vykonaní lekárskej prehliadky, uznaný za spôsobilého na výkon práce v súčasnom pracovnom zaradení ( práce súvisiace s pracovným zaradením zamestnanca: práca vo výške, práca s bremenami, práca v hyperbarickom prostredí, práca vo vynútenej polohe).
Podľa čl. 44 Pracovného poriadku odporcu o miere závažnosti porušenia pracovnej disciplíny rozhodujú vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných zložiek po predchádzajúcom prerokovaní tohto porušenia so zamestnancom, ktorý ho zavinil ( so zápisom o prerokovaní) a predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
V žiadosti o prekvalifikovanie platovej triedy ( doručenej odporcovi dňa 13.9.2013) navrhovateľ spolu s p. F. Q. a J. B., upozornili riaditeľa SVP Bratislava na skutočnosť, že niektoré z prác pod vodou nie je možné vykonať v súlade s predpismi a bezpečnosťou práce pod vodou. Uviedli, že hlavným dôvodom nevykonávania týchto prác pod vodou je skutočnosť, že napriek ich opakovaných požiadavkám o zaradenie do vyššej platovej triedy vzhľadom na náročnosť a špecifickosť práce potápača, im bolo povedané, že na to nie sú peniaze. Taktiež podotkli, že vykonávanie technologických prác pri zahradzovaní komory na vodnom diele Gabčíkovo je natoľko náročné, že si vyžaduje zaškolenie, ktoré neabsolvovali a učia sa jeden od druhého, čo je nemysliteľné. Zdôraznili, že česká firma robí ponory za úplne iné fakturačné ceny a vodné dielo Gabčíkovo nemá problém tieto práce zaplatiť. Uviedli, že z ich strany nedochádza k porušeniu popisu pracovnej činnosti, okrem prác na vodnom diele Gabčíkovo, nakoľko zastávali názor, že táto práca je podhodnotená.
Zo záznamu z pracovného stretnutia zo dňa 12.9.2013 ( za zamestnávateľa sa zúčastnil riaditeľ závodu Dunaj D.. X. X. a vedúci strediska 11113 D.. Q. Q., ako zamestnanci sa stretnutia zúčastnili: navrhovateľ, p. F. Q. a p. J.B. B.) bolo zrejmé, že bolo vyžiadané zamestnancami a jeho predmetom bolo ich oznámenie, že odmietajú realizovať práce potápačov na vytváraní suchého doku ľavej plavebnej komory Gabčíkovo. Objednávka na práce potápačov bola zaslaná D.. T. Š. dňa 12.9.2013 emailom. V rámci záznamu boli špecifikované jednotlivé činnosti, ktoré boli požadované v objednávke nasledovne: čistenie prahu VPH horného záhlavia ľavej komory ( ponor 8 m), kontrola dosadnutia VPH HZ ( ponor 8m), dotesňovanie VPH HZ ( ponor 8 m), manipulácia s čerpadlami pod HV ( bez potápania), demotáže štupľa a hradenia ( ponory do 13 m), čistenie prahu VPH dolného záhlavia ľavej komory ( ponor 8 m), hradenia ( ponory do 13 m), kontrola dosadnutia VPH dolného záhlavia ľavej komory ( ponor 8 m), dotesňovania VPH DZ ( ponor 8 m), demontáž prírub vo výtokových kanáloch pod dolným záhlavím ( bez potápania. Zamestnanci vyhlásili, že odmietajú výkon všetkých vyššie špecifikovaných činností z dôvodu nedostatočného finančného ohodnotenia vzhľadom na zložitosť a odbornosť výkonu tejto práce. Prehlásili, že do doby prehodnotenia ich platových podmienok odmietajú vykonávať akúkoľvek činnosť v rámci zabezpečenia potápačských prác v súvislosti s vytváraním a rušením suchého doku na plavebných komorách vodného diela Gabčíkovo. Potápačskú činnosť boli ochotní vykonávať len v rámci zabezpečenia ostatných potrieb SVP, š.p. a v prípade vodného diela Gabčíkovo len v rámci cyklických prehliadok a havarijných stavov.
Odporca v konaní súdu predložil objednávky na vykonanie prác- demontážne práce, demontáž štupľa a hradenie PH 4 x 4 zo dňa 13.9.2013, demontážne práce pod hladinou, čistenie prahov veľkých provizórnych hradení, kontrola obsadenia veľkých provizórnych hradením, dotesňovanie zo dňa 13.9.2013, inštalácia kovových konštrukcií pod vodou- osadzovanie provizórnych hradení zo dňa 13.9.2013, potápačské práce VD Gabčíkovo na suchých dokoch zo dňa 15.11.2013. Skutočnosť, že tieto práce boli aj dodávateľom ( spoločnosťou Podzemní stavby KOPSER, a.s.- organizačná zložka) vykonané, osvedčujú priložené súpisy prerokovaných prác a dodávok a jednotlivé faktúry, vystavené dodávateľom, pričom skutočnosť, že cena za vykonanie týchto prác bola zo strany odporcu aj reálne uhradená, je osvedčená z predložených výpisov z účtov.
Odporca súdu predložil aj kúpnu zmluvu č. XXX/XXXX-B. zo dňa 16.7.2012, ktorou osvedčil zakúpenie dvoch kompletov potápačskej prilbovej súpravy a náhradných častí. V zmysle predložených zápisov o prevzatí stroja alebo zariadenia je zrejmé, že potápačské súpravy, prístroje a pomôcky boli odporcovi dodané dňa 19.11.2012, 11.1.2013. Rovnako odporca predložil inventárne karty stroja alebo zariadenia, vedené na potápačské súpravy, v rámci ktorých bol vyhodnotený stav týchto prístrojov ako dobrý
Z obsahu listu- prehodnotenie stanoviska zo dňa 16.9.2013 súd zistil, že zamestnanci ( vrátane navrhovateľa) oznámili zamestnávateľovi, že prehodnotili svoje stanovisko ohľadne potápačských prác na vodnom diele Gabčíkovo a všetky práce pri vytváraní suchého doku LPK sú pripravený vykonávať v súlade s nariadeniami vedúceho pri dodržaní bezpečnosti práce.
Zo záznamu z prerokovania veci závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa a p. F. Q. a J. B., súd zistil, že dňa 18.9.2013 došlo k prerokovaniu závažného porušenia pracovnej disciplíny týchto zamestnancov so zástupcami zamestnancov.
So záznamu o prerokovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny s navrhovateľom zo dňa 30.9.2013, bolo zrejmé, že v tento deň sa uskutočnilo stretnutie nadriadených pracovníkov odporcu s navrhovateľom, kde došlo k špecifikácii závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že zamestnanec dňa 12.9.2013 odmietol vykonávať prácu, nariadenú vedúcim D.. Q. Q., čo je podložené záznamom z pracovného stretnutia zo dňa 12.9.2013. V zázname bolo špecifikované v čom mala práca spočívať ( rozsah zodpovedá rozsahu práce, špecifikovanom v zázname zo dňa 12.9.2013). V zázname bolo odkázané na obsah pracovnej zmluvy, ustanovenie § 81 ods. 1 zákonníka práce, bod 44 Pracovného poriadku odporcu a konštatované, že zamestnanec odmietol vykonávať pokyn svojho nadriadeného, odmietol si plniť svoje pracovné povinnosti plynúce z pracovnej zmluvy a náplne práce, kedy zamestnávateľ musel pristúpiť k náhradnému a finančne náročnejšiemu riešeniu v podobe objednania externej firmy. Konanie zamestnanca zamestnávateľ posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ sa v závere tohto záznamu vyjadril, že s jeho obsahom nesúhlasí a naďalej sa cíti zamestnancom odporcu.
Listom zo dňa 30.9.2013 odporca ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že dňa 12.9.2013 odmietol vykonávať prácu, nariadenú vedúcim strediska D.. Q. Q. ( záznam z prerokovania vo veci závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 30.9.2013). Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 18.9.2013. V obsahu tohto listu bolo ďalej konštatované, že pracovný pomer sa skončí doručením tohto oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru a navrhovateľ bol vyzvaný na odovzdanie zverených predmetom a dokumentov a na absolvovanie výstupnej prehliadky. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal navrhovateľ do vlastných rúk dňa 30.9.2013, čo potvrdil svojim podpisom.
Súd sa pre účely tohto konania sa súd oboznámil aj s obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21 Cpr/7/2013-111 zo dňa 5.11.2014, ktorým súd zamietol obdobný návrh navrhovateľa F. Q. proti odporcovi Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy. V tomto konaní súd vypočul ako svedka D.. Q. Q., vedúceho strediska u odporcu a priameho nadriadeného aj navrhovateľa v tomto konaní. Svedok konštatoval, že dôvodom odmietnutia vykonania práce zo strany potápačov, boli výlučne finančné otázky. Žiadne iné požiadavky vznesené neboli. Potvrdil, že ponory nad 13 metrov sa skomplikovali, keďže s poukazom na vyhlášku č. XXX/XXXX okrem dekompresnej komory bola potrebná aj prítomnosť lekára. Na preklenutie tohto obdobia sa odporca rozhodol zastaviť práce nad 13 metrov. Svedok D.. X. X.
uviedol, že potápači odmietli vykonať práce na suchom doku v Gabčíkove a ako dôvod uviedli, že za tie peniaze robiť nebudú a konkrétnu činnosť na suchom doku odmietli vykonať. Na stretnutí dňa 12.9.2013 bola preberaná jediná téma a to mzdové otázky, pričom iné ako mzdové požiadavky neboli zo strany potápačov vznesené. Svedok J. B. ( kolega navrhovateľa v tomto konaní) uviedol, že pri výkone práce boli prítomné nedostatky z bezpečnostného hľadiska. Mali len zastarané skafandre bez rezervnej fľaše, nebol prítomný istiaci potápač, nebolo k dispozícii druhé vozidlo. Pri ponoroch nebol prítomný lekár ani dekompresná komora. Nedostatočné finančné ohodnotenie bolo ďalším dôvodom, pre ktorý odmietol vykonávať činnosť, vyplývajúcu z pracovnej zmluvy. Hlavným dôvodom boli nedostatky bezpečnosti práce. Na nedostatky sa sťažovali u priameho nadriadeného ako aj u riaditeľa. Podľa tohto svedka pri odmietnutí výkonu práce neboli hlavným dôvodom peniaze a preto ani v prípade, že by došlo k zvýšeniu mzdy by neboli nastúpili do práce.
Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 79 ods. 3 zákonník práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak b) bol pracovný pomer neplatné skončený okamžité alebo v skúšobnej dobe, dňom keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
Podľa bodu 10.2 prílohy č. 9 ( Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri prácach súvisiacich so stavebnými prácami) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a právach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, pre práce v hĺbke viac ako 13 metrov sa musí v bezprostrednej blízkosti pracoviska inštalovať dekompresná komora s príslušenstvom, ktorá musí mať rozmery zodpovedajúce poštu potápačov vykonávajúcich potápačské práce. Činnosť dekompresnej komory sa zabezpečuje v spolupráci s prítomným lekárom, ktorý je oboznámený s problematikou potápania.
Súd s prihliadnutím na znenie vyššie citovaných zákonných ustanovení, vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu a najmä s prihliadnutím na kontradiktórny charakter sporového konania, uvádza, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať nezákonnosť postupu odporcu ako zamestnávateľa v prípade ukončenia pracovného pomeru.
V konaní bolo jednoznačne preukázané založenie a trvanie pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy v zmysle pracovnej zmluvy, vykonával navrhovateľ pre odporcu prácu na pozícii potápač. Tento druh práce bol v pracovnej zmluve špecifikovaný len týmto pojmom, pričom pracovná zmluva neobsahovala konkrétnejšiu charakteristiku druhu práce, ani poznámku o tom, či navrhovateľ má vykonávať práce ako priemyselný potápač. Je nesporné, že navrhovateľ sa ešte v roku 2013 podrobil lekárskej prehliadke, ktorej záver bol taký, že je plne spôsobilý na výkon práce v súčasnom pracovnom zaradení. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že navrhovateľ odmietol vykonať prácu, nariadenú nadriadeným zamestnancom a to vytváranie suchého doku ľavej plavebnej komory Gabčíkovo. Súd v tejto súvislosti uvádza, že jednou z najzákladnejších povinností zamestnanca je plniť pokyny nadriadeného a pracovať riadne a zodpovedne. V prípade porušenia tejto svojej zákonom uloženej povinnosti, dochádza na strane zamestnanca nesporne k porušeniu pracovnej disciplíny. Otázku intenzity tohto porušenia, resp. to, či konanie zamestnanca možno subsumovať pod pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny, je povinný posúdiť súd, a to v kontexte všetkých skutočností, ktoré v konaní vyjdú najavo a ktoré sú preukázané, s prihliadnutím na ich charakter a súvislosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo preto povinnosťou súdu preskúmať okamžité skončenie pracovného pomeru, resp. jeho platnosť nielen z formálneho ale aj materiálneho hľadiska, rešpektujúc však postavenie účastníka sporového konania ako toho subjektu, ktorý je povinný súdu predkladať relevatné tvrdenia osvedčujúce danosť uplatneného nároku a tieto tvrdenia súdu zároveň preukázať.
Odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v zákonnej lehote, predpokladanej ustanovením § 68 ods. 1 Zákonníka práce, kedy bolo zrejmé, že k odopretiu vykonávania zadaných prác zo strany navrhovateľa došlo 12.9.2013, pričom odporca ukončil pracovný pomer okamžite dňa 30.9.2013, kedy si navrhovateľ toto zároveň prevzal do vlastných rúk. Súd preskúmal okamžité skončenie pracovného pomeru aj v zmysle § 70 Zákonníka práce, kde zákon špecifikuje obsahové a formálne náležitosti, ktorých dodržanie je nevyhnutné pre vznik platnosti a účinnosti tohto právneho úkonu. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo písomné a doručené ( navrhovateľ si ho osobne prevzal v deň jeho vyhotovenia), pričom dôvod bol v jeho obsahu riadne skutkovo vymedzený- odmietnutie vykonania práce, nariadenej vedúcim zamestnancom. Súd len dodáva, že hoci tento dôvod nebol v rámci opisu skutkových okolností detailný a konkrétny, v konaní bolo osvedčené, že okamžitému skončeniu pracovného pomeru predchádzali viaceré stretnutia navrhovateľa a odporcu, v rámci ktorých boli konkretizované jednotlivé nevykonané práce, pričom zamestnávateľ označil toto konanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny ( záznam o prerokovaní s navrhovateľom zo dňa 30.9.2013). Navrhovateľ teda v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru musel vedieť, ktoré konanie sa mu vytýka a subsumuje pod pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca súdu preukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru riadne prerokoval aj so zástupcami zamestnancov, čím bola splnená podmienka v zmysle § 74 Zákonníka práce.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať formálnu platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd sa preto zameral na preskúmanie rozsahu a intenzity konania navrhovateľa a aj v tomto prípade zastáva názor, že postup odporcu bol v medziach zákona.
Okamžité skončenie pracovného pomeru, už s ohľadom na zákonnú formuláciu jeho vymedzenia v § 68 Zákonníka práce, predstavuje výnimočný inštitút, ktorý vo svojich následkoch predstavuje veľmi vážny zásah do trvania pracovného pomeru, ktorý práve v kontexte vyššie uvedeného prichádza do úvahy len v situáciách vyhrotených, kedy nemožno od zamestnávateľa spravodlivo očakávať, že bude zamestnávať zamestnanca čo i len na dobu plynutia prípadnej výpovednej doby. Znamená to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom odôvodňuje také konanie zamestnanca, ktorého následkom je buď právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin alebo ktoré vykazuje mimoriadnu intenzitu závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom. Obrana navrhovateľa v tomto konaní spočívala v tom, že k odmietnutiu výkonu práce nedošlo len z dôvodu nesplnenia jeho finančných požiadaviek, ale najmä z dôvodu porušovania ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Z obsahu predložených listinných dôkazov však súd tento záver vyvodiť nemôže. Už v žiadosti o prekvalifikovanie platovej triedy, doručenej odporcovi dňa 13.9.2013 je zrejmé, že ako hlavný dôvod nevykonávania zadaných prác je nevyhovenie požiadavkám o zaradenie do vyššej platobnej triedy. Hoci sa v tejto žiadosti spomína nemožnosť vykonať niektorých prác v súlade s predpismi a bezpečnosťou práce a poukazuje sa aj na náročnosť vykonávaných prác, predsa len v celom kontexte tohto listu akcentuje najmä požiadavka zvýšenia mzdy. V zázname z pracovného stretnutia zo dňa 12.9.2013 samotní zamestnanci ( vrátane navrhovateľa) vyhlásili, že odmietajú výkon všetkých špecifikovaných činností z dôvodu nedostatočného finančného ohodnotenia vzhľadom na zložitosť a odbornosť práce. V tomto zázname ( podpísanom aj navrhovateľom) sa nespomínajú nedostatočné podmienky pre výkon práce alebo porušovanie ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V tejto súvislosti súd uvádza, že navrhovateľ zostal v konaní nečinný a nepodarilo sa mu preukázať, že existovala reálna hrozba poškodenia jeho zdravia, alebo že jeho život a zdravie boli ohrozené tým, že odporca mu nezabezpečoval riadne podmienky pre výkon jeho práce. Naopak zo záznamu zo dňa 12.9.2013 je zrejmé, že navrhovateľ odmietol vykonávať ponory, ktoré ani jeden nezasahoval do väčšej hĺbky ako 13 metrov. Preto aj jeho argumentácia v návrhu na začatie konania, kde uvádzal nezabezpečenie dekompresnej komory a prítomného lekára, sa javí v kontexte s vyššie citovanou vyhláškou č. XXX/ XXXX ( a jej prílohou č. 9) ako účelová. Z obsahu vyhlášky je totiž zrejmé, že táto povinnosť vyplývala odporcovi len v prípade ponoru hlbšieho ako 13 metrov. Nakoľko v tomto konaní nebolo preukázané, že by takého ponory boli navrhovateľovi zo strany vedúceho zamestnanca nariadené, na tento argument súd prihliadať nemôže. Okrem toho účel odmietnutia výkonu práce, teda snaha o zabezpečenie zvýšenia finančného ohodnotenia potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach v konaní sp. zn. 21 Cpr 7/2013 aj D.. X. X. a D.. Q. Q.. V podstate z celého kontextu vykonaných listinných dôkazov nevyplýva, že by odporca akýmkoľvek spôsobom porušoval pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo že by nezabezpečoval primerané podmienky pre výkon práce pre navrhovateľa. Naopak, odporca predkladal súdu dôkazy osvedčujúce opak, teda to, že potápači mali zabezpečené riadne potápačské potreby a pomôcky, ktoré boli udržované v dobrom stave. V zmysle vyššie uvedeného sa súdu javí výpoveď svedka J. B. ( v konaní sp. zn. 21 Cpr 7/2013) ako účelová, pričom jej kontext nezodpovedá obsahu žiadneho iného listinného dôkazu.
Je zrejmé, že zo strany navrhovateľa došlo k odopretiu vykonania práce na základe pokynu vedúceho, pričom cieľom jeho konania bolo zaistenie si zvýšenia finančného ohodnotenia, nakoľko podľa jeho subjektívneho názoru bolo toto podhodnotené. Nakoľko navrhovateľ zostal v konaní nečinný, nepodarilo sa mu osvedčiť dôvodnosť jeho nárokov na zvýšenie mzdy. Okrem toho určenie výšky mzdy je jednou z podstatných obsahových náležitostí pracovnej zmluvy. Táto je vo svojom kontexte dvojstranný právny úkon, kde obsahový výsledok v podobe dohody o výške mzdy, je výsledkom konsenzu zmluvných strán. Výška mzdy navrhovateľa nebola upravovaná zákonom. Preto ak navrhovateľ takýmto spôsobom, odmietnutím výkonu práce, vyvíjal na odporcu nátlak za účelom zvýšenia finančného ohodnotenia, jeho konaniu nemožno za žiadnych okolností poskytnúť ochranu. Odopretím vykonania práce došlo preto jednoznačne k porušeniu základnej povinnosti navrhovateľa, kedy týmto svojim postupom sledoval nelegitímny cieľ v podobe vynútenia si zvýšenia mzdy. Toto jeho konanie možno vyhodnotiť ako mimoriadne závažné, nakoľko odporca bol následne nútený zabezpečiť výkon práce inou dodávateľskou firmou a túto bol povinný aj zaplatiť. V tomto kontexte súd odkazuje aj na pomerne vysokú cenu za vykonané práce, ktorú odporca reálne uhradil dodávateľskej firme. Svojim konaním, teda navrhovateľ
spôsobil odporcovi reálne vyčísliteľnú škodu. Okrem toho vzhľadom na postoj navrhovateľa v rozhodnej dobe, kedy odmietal ustúpiť zo svojich požiadaviek ( a z týchto ustúpil až potom, ako odporca objednal vykonanie zadaných prác inej firme), možno konštatovať, že od odporcu by nebolo spravodlivé požadovať, aby zamestnával navrhovateľa naďalej a to čo i len na dobu plynutia prípadnej výpovednej doby.
Preto, hoci navrhovateľ podal svoj návrh na začatie konania v prekluzívnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, nepreukázal dôvodnosť tvrdení, prezentovaných v návrhu na začatie konania. Nakoľko neuniesol dôkazné bremeno a na druhej strane odporca predpokladal súdu listinné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť svojej obrany, súd návrh na začatie konania zamietol. Treba dodať, že navrhovateľ v konaní zostal pasívny, nedostavil sa na pojednávanie bez akéhokoľvek ospravedlnenia a týmto svojim konaním oslabil po procesnej ako aj hmotnoprávnej stránke svoje postavenie v konaní.
Súd v konaní nevypočul navrhnutých svedkov p. J. B. a F. Q., nakoľko považoval ich výsluch za nadbytočný. V prvom rade, svedok J. B. vypovedal už v konaní sp. zn. 21 Cpr 7/2013. Okrem toho s oboma svedkami odporca ukončil pracovný pomer rovnakým spôsobom a s rovnakých dôvodov, ako v prípade navrhovateľa, preto by súd mal pochybnosti o ich prípadnej nezaujatosti. Dôvodom nevykonania týchto navrhnutých dôkazov bol napokon aj samotný postoj navrhovateľa v konaní, ktorý na preukázanie sporných skutočností, nepredkladal žiadne ďalšie listinné dôkazy ( okrem tých, ktoré predložil už v návrhu na začatie konania), nevyjadril sa k tvrdeniam odporcu a ani sa nezúčastnil pojednávania, čím znemožnil súdu vykonať v prvom rade jeho výsluch a zistiť jeho interpretáciu skutkových okolností.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého vznikol nárok na ich náhradu odporcovi, ako úspešnému účastníkovi. Súd mu však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.