Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-68-2015.pdf
PDF · 75.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou vo veci starostlivosti o maloletého: T. H., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza - OSV, dieťa rodičov - matky: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX/XX, C., otca: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/X, C., o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
Vyživovaciu povinnosť otca M. H., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému T. H., nar. X.X.XXXX naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12P 28/2013-34 z 18.4.2013 mesačne sumou 150,- eur, s účinnosťou od 1.2.2016 zvyšuje na sumu 200,- eur mesačne, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa, mesačne vždy vopred, najneskôr do 20. dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok z titulu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého T. za obdobie od 1.2.2016 do 30.4.2016 spolu vo výške 90,- eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť k rukám matky dieťaťa, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa sa podaným návrhom doručeným súdu 30.11.2015 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca, a to pôvodne zo sumy 150,- eur na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2015. V priebehu konania vzhľadom na zistené majetkové pomery otca dieťaťa zmenila podaný návrh v tom smere, že vyživovaciu povinnosť otca navrhla zvýšiť s účinnosťou od 1.2.2016 na sumu 200,- eur mesačne. Potvrdila, že za mesiac január až marec 2016 má otec zaplatené výživné na maloletého po 180,- eur mesačne, za apríl výživné ešte nezaplatil.
Otec dieťaťa s podaným návrhom i zmeneným návrhom matky o zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti v celom rozsahu súhlasil. Uviedol, že keďže pracuje v zahraničí, je pre neho obtiažne dostaviť sa na pojednávanie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. .
Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa sa po vykonanom dokazovaní k návrhu matky v celom rozsahu pripojila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16P 68/2015 a zistil nasledovný skutkový stav: Zo spisu tun. súdu 12P 28/2013 súd zistil, že rozsudkom OS Prievidza č.k. 12P 28/2013-34 z 18.4.2013 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, pričom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý T. zostal v osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode zaviazal platiť na výživu maloletého T. mesačne sumu 150,- eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.4.2013. Matka dieťaťa bola v tom čase evidovaná
ako nezamestnaná na úrade práce, bez príjmu, nepoberala žiadnu dávku v hmotnej núdzi ani príspevky. Maloletý v tom čase navštevoval prvý ročník ZŠ, za bývanie hradila matka nájomné plus inkasné poplatky spolu vo výške 300,- eur, uviedla, že ich hradí jej priateľ, ktorý v tom čase zarábal okolo 800,- až 1100,- eur mesačne v čistom. Otec dieťaťa mal vyživovaciu povinnosť iba na maloletého T., v tom čase zarábal vrátane vyplácaných diét mesačne sumu približne 1500,- eur.
Z výsluchu matky maloletého súd zistil, že maloletý v súčasnosti chodí do 5. ročníka ZŠ, maloletému hradí stravné vo výške 30,- eur mesačne, výdavky na školské pomôcky má maloletý vo výške 15,- až 20,- eur mesačne, začiatkom roka 50,- eur. Maloletý chodí na floorball, je zdravý, s otcom sa stretáva 1x štvrťročne na pár dní, keďže otec dieťaťa naďalej pracuje v zahraničí. Matka uviedla, že s priateľom i maloletým žijú v trojizbovom byte, kde hradia nájomné a inkasné poplatky spolu sumou 350,- eur, na tieto poplatky priateľ prispieva polovicou. Jej priateľ je zamestnaný, zarába do 500,- eur mesačne v čistom, má tri vyživovacie povinnosti. Matka dieťaťa uviedla, že otec mal. T. má v súčasnosti ešte jednu vyživovaciu povinnosť na dcéru G. H., ktorá mala v súčasnosti jeden rok. Otec maloletého pracuje v Taliansku ako zvárač, hradí si tam poplatky za ubytovanie a cestovné výdavky. Matka uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná ako kuchárka, zarába okolo 300,-eur mesačne v čistom, cestovné výdavky do zamestnania nemá. Uviedla, že spláca dlh z manželstva vo výške 60,- eur mesačne, otec dieťaťa v sume 150,- až 200,- eur mesačne. Jej výdavky na zdr. starostlivosť sú približne 20,- eur mesačne. Podľa matky dieťaťa otec dieťaťa vlastní motorové vozidlo Suzuki Swift, ktoré kupoval približne pred 3 rokmi ako nové, v Taliansku pracuje už šesť rokov.
Z výpisov z účtu predložených zo strany otca dieťaťa za obdobie január až december 2015 súd zistil, že otec dieťaťa v uvedenom období zarábal v priemere 3.632,08 eur mesačne v čistom (celkový príjem 43.585/12 mesiacov). Z výsluchu matky dieťaťa súd zistil, že v období január až marec 2016 otec dieťaťa zaplatil na výživu maloletého po 180,- eur mesačne. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je v celom rozsahu opodstatnený. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je v súčasnosti už žiakom 5. ročníka ZŠ, v súvislosti s čím došlo prirodzene u neho k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so školou, krytím základných životných potrieb, záujmovou činnosťou a pod., pričom k zmene pomerov došlo i na strane oboch rodičov. Otec dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to na maloletú G. H., ktorá má približne 1 rok, pričom príjem otca zo zárobkovej činnosti sa zvýšil na sumu v priemere 3.632,- eur mesačne v čistom. K zmene pomerov došlo i na strane matky dieťaťa, ktorá je už zamestnaná a zarába v priemere 300,- eur mesačne v čistom. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k uvedenej zmene pomerov a je v schopnostiach otca dieťaťa platiť na výživu maloletého sumou navrhovanou matkou, teda 200,- eur mesačne, súd jej návrhu ako opodstatnenému vyhovel a otca dieťaťa zaviazal k plateniu výživného v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2016. Keďže otec dieťaťa v mesiacoch február, marec 2016 zaplatil výživné po 180,- eur mesačne,
čiže nedoplatok z titulu zvýšenia výživného za obdobie február, marec 2016 predstavuje 2x po 20,- eur a za mesiac apríl vo výške 50,- eur, preto súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť nedoplatok z titulu zvýšenia výživného vo výške 90,- eur, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.