Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-201-2012.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/201/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci navrhovateľa v I. rade: O. T., I. Z. X, Bratislava, navrhovateľa v II. rade: C. T., I. Z. X, Bratislava, obaja právne zastúpení: JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, AK - Miletičova 3/A, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: X. I., I. B. Č.. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, 850 05 Bratislava, o zaplatenie 3.044,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 5.9.2012 sa navrhovateľ v I. a II. rade domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.044,90 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Svoj návrh v priebehu konania zakladali na tých skutkových a právnych tvrdeniach, že sa s odporcom dohodli na stavbe rodinného domu v obci Dobrohošť. Pretože odporca nedisponoval dostatočným kapitálom a banka by mu úver neposkytla, tak si navrhovatelia zobrali na žiadosť odporcu úver vo výške 1.200.000 Sk od Tatra Banky a.s.. Z predmetnej sumy navrhovatelia splatili pôžičku vo výške 120.000 Sk, ktorú si pred poskytnutím úveru zobrali od fyzických osôb za účelom splatenia splátky za kúpu bytu č. XX na S. XX K. I., ktorý do BSM získali od Hlavného mesta Bratislavy v predchádzajúcom období. Predmetnú sumu 120.000 Sk museli vyplatiť z dôvodu, že byt sa stal zábezpekou k poskytnutému úveru od Tatra Banky. Následne uhradili kúpnu cenu stavebného pozemku vo výške 595.000 Sk. Po týchto úkonoch začali spolu s odporcom stavať predmetný rodinný dom, na ktorého financovanie odporca ešte zabezpečil sumu 800.000 Sk titulom pôžičky od svojich priateľov a sumu vo výške 1.000.000 Sk, ktorú získali zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Ručiteľom tohto príspevku bola manželka odporcu a jej priateľka. Celkové náklady na rodinný dom sa pohybovali vo výške cca 3.000.000 Sk. Následne po dostavaní domu došlo bez vedomia navrhovateľov k prevodu predmetnej stavby z navrhovateľov na odporcu a to bez uhradenia kúpenej ceny. Keď zistili, že nehnuteľnosť vlastní odporca, tak ho kontaktovali a žiadali vysporiadať všetky záväzky. S odporcom sa dohodli, že prevod akceptujú ak odporca uhradí záväzky, ktoré navrhovateľom vznikli v súvislosti so stavbou nehnuteľnosti. Odporca v zmysle dohody uhradil úver poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania, záväzky z pôžičiek, ktoré sám sprostredkoval a následne začal navrhovateľom vkladať na účet finančné prostriedky na úradu jednotlivých splátok poskytnutého úveru vo výške 1.200.000 Sk. Na jeseň roku 2011 odporca s vkladaním financií na účet navrhovateľa v I. rade prestal s odôvodnením, že už splatil celú časť. Ďalšie splátky úveru boli nútení hradiť navrhovatelia. Žalovanú sumu si navrhovatelia uplatňujú titulom pristúpenia odporcu k záväzku - poskytnutie úveru výške 1.200.000 Sk podľa § 534 Občianskeho zákonníka a suma predstavuje to, čo navrhovatelia uhradili za odporcu titulom splátok úveru od
novembra 2011 do podania návrhu. K uvedenej dohode o pristúpení k záväzku došlo pri návšteve odporcu v lete roku 2006.
Odporca nárok navrhovateľov neuznával a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že k záväzku nepristúpil a v priebehu konania poukázal aj na skutočnosť, že záväzok navrhovateľov voči ich veriteľovi zanikol splnením.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom: navrhovateľa v I. rade, navrhovateľa v II. rade, odporcu, svedkov: P. G., D. I., Z. A. a listinami: výpis splátok úveru (č.l. 4-6), zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere (č.l. 7-16), výpisy z účtu (č.l. 17-114), návrh na vklad do KN (č.l. 196 + 250), žiadosť o predčasné splatenie úveru (č.l. 197), žiadosť o zápis domu na LV (č.l. 198), rozhodnutie o určení súpisného čísla (č.l. 199), kúpna zmluva (č.l. 201), čestné prehlásenie zo dňa 10.2.2006 (č.l. 205), splnomocnenie (č.l. 207), čestné prehlásenie zo dňa 2.2.2011 (č.l. 209), kolaudačné rozhodnutie (č.l. 223), žaloba adresovaná na Okresný súd Bratislava II (č.l. 260-261), stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru (č.l. 285).
Z vykonaného dokazovania má súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX má súd za preukázané, že Tatra Banka a.s. ako veriteľ na základe žiadosti navrhovateľa v I. a II. rade ako dlžníkov zo dňa 26.1.2005 poskytla dlžníkom úver vo výške 1.200.000 Sk s konečnou splatnosťou úveru 18 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Úver bol zabezpečený záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti: byt č. 29 obytného domu so súpisným číslom 342 na adrese Sinokvetná 25 v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Z rozhodnutia obce Dobrohošť zo dňa 6.2.006 má súd za preukázané, že pre stavbu postavenú v obci Dobrohošť na parcele č. XXX/X vo vlastníctve navrhovateľov bolo určené súpisné číslo XXX. Zo žiadosti o zápis domu na list vlastníctva má súd za preukázané, že dňa 7.2.2006 bola Správe katastra Dunajská Streda doručená žiadosť navrhovateľov o zápis domu so súpisným číslom 275 na parcele č. 211/17 na list vlastníctva č. 808 v katastrálnom území Dobrohošť. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ v I. a II. rade ako predávajúci a odporca ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Dobrohošť, súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX/XX o výmere 120m2 - rodinný dom, a parcela č. XXX/X o výmere 466m2- záhrady, zapísané na LV č. XXX vedeného Správou katastra Dunajská Streda. V zmysle čl. II zmluvy bola kúpna cena dojednaná vo výške 1.200.000 Sk. V zmysle čl. III zmluvy sa kupujúci zaviazal kúpnu cenu zaplatiť pri podpise zmluvy. Podpisy predávajúcich a kupujúceho sú na zmluve úradne osvedčené. Z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností má súd za preukázané, že dňa 10.2.2006 bol Správe katastra Dunajská Streda doručený návrh na rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Dobrohošť súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX/XX o výmere 120m2 - rodinný dom a parcela č. XXX/X o výmere 466m2 - záhrady, zapísané na LV č. XXX, pre kupujúceho do výlučného vlastníctva. Pravosť podpisov navrhovateľa v I. a II. rade ako i odporcu je na uvedenej listine úradne osvedčená. Z čestného prehlásenia zo dňa 2.2.2011 má súd za preukázané, že navrhovateľ v I. rade čestne prehlásil, pričom pravosť jeho podpisu je úradne osvedčená, že dňa 10.2.2006 predal odporcovi rozostavanú nehnuteľnosť v obci Dobrohošť na parcele č. XXX/XX a parcelu č. XXX/X za sumu 1.200.000 Sk. Záväzky navrhovateľa v I. rade (pôžičku od Štátneho fondu rozvoju bývania, pôžičku od C. D. W. Z. S.) prebral kupujúci. Navrhovateľ v I. rade zároveň prehlásil, že odporca vyplatil na účet Štátneho fondu rozvoja bývania sumu 1.027.617 Sk dňa 22.11.2006 a vyplatil zapožičané finančné prostriedky vyššie uvedeným veriteľom v celkovej sume 470.000 Sk a 830.000 Sk. Zo stanoviska k žiadosti o predčasnú splatnosť Americkej hypotéky zo dňa 4.12.2012 má súd za preukázané, že na základe žiadosti navrhovateľa v I. rade o predčasné splatenie hypotéky č. XXXXXXXXXX poskytnutej Tatra Bankou, informovala banka navrhovateľa v I. rade, že umožní predčasné splatenie hypotéky ku dňu 20.12.2012. Z kópie žalobného návrhu zo dňa 4.3.2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Bratislava II dňa 5.3.2013 má súd za preukázané, že predmetným návrhom sa odporca domáha proti navrhovateľovi v I. a II. rade zaplatenia sumy 25.004,08 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporcom (v tomto konaní navrhovatelia) dňa 20.4.2005 poskytol na ich žiadosť bezúročnú pôžičku vo výške 205.000 Sk, ktorá bola splatná dňa 31.12.2007. V júni roku 2007 odporcovia požiadali navrhovateľa o poskytnutie ďalšej pôžičky vo výške 750.000 Sk, ktoré by do 31.12.2012 vrátili. Pretože navrhovateľ nedisponoval takou hotovosťou, dohodol sa s nimi, že im poskytne pôžičku v mesačných platbách. Do novembra
2011 im z tohto titulu vložil na účet v banke celkovo 18.199,33 Eur. Odporcovia poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľovi nevrátili.
Navrhovateľ v I. rade v konaní vypovedal, že odporca ako jeho kamarát mu ponúkol možnosť zarobiť si nejaké peniaze s tým, že má v ponuke stavebný pozemok, ktorý predáva jeho sused, na pozemku postavia rodinný dom, ktorý predajú a zisk si rozdelia na polovicu. Na základe toho navrhovatelia odkúpili svoj byt z požičaných peňazí a vybavili úver. Z úveru sa vyplatil stavebný pozemok v Dobrohošti, vrátilo sa 120.000 Sk za pôžičku na byt a začala sa stavať hrubá stavba. Z úveru sa vyplatilo ešte asi 100.000 Sk na splátku úveru. Potom sa peniaze minuli a na dostavbu domu vybavil odporca pôžičky od známych a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Stavba sa dokončila behom asi 6 mesiacov, dom bol kompletne dokončený, oplotený a dali inzerát, že ho predávajú. Pár ľudí sa im ozvalo, ale cena bola vysoká a tak ju následne znižovali. Odporca potom potreboval vybaviť súpisné číslo, tak navrhovateľom navrhol aby mu udelil splnomocnenie na vybavenie týchto záležitostí. Obaja navrhovatelia išli k notárovi, kde keď podpisovali splnomocnenie, tak im odporca podstrčil kúpnu zmluvu na dom. Túto navrhovatelia nečítali a nevedomky ju podpísali. Keď sa následne odporcu pýtali, že čo podpísali, tak im odporca povedal, že je to doplnok k splnomocneniu a viac im uvedenú listinu nechcel ukázať. Následne s odstupom času navrhovateľovi v I. rade telefonoval sused, že či vie, že v dom je predaný. V zapätí telefonoval odporcovi, ktorý mu potvrdil predanie domu a oznámil mu, že navrhovatelia u notára podpísali kúpnu zmluvu. Na katastri sa mu táto informácia potvrdila, bola tam aj zmluva s falošnými podpismi. Na základe toho išli na druhý deň k odporcovi, kde sa im priznal čo spravil, uviedol, že sa chce dohodnúť, ale nemá hotovosť, pretože túto použil už na ďalšiu stavbu. Dohodli sa tak, že odporca úver bude splácať po dobu 7 rokov. Po 7 rokoch mu odporca oznámil, že nemá peniaze a už nebude ďalej platiť. Predtým odporca ešte uhradil pôžičky od svojich známych a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Na pojednávaní dňa 18.5.2015 (č.l. 253) navrhovateľ v I. rade vypovedal, že úver od Tatra Banky je už splatený. Byt, ktorý bol zálohom museli v asi v roku 2011 predať.
Navrhovateľka v II. rade vypovedala zhodne ako navrhovateľ v I. rade.
Odporca vypovedal, že tvrdenia navrhovateľov sa nezakladajú na pravde a celá kauza je vykonštruovaná z dôvodu, že práve navrhovatelia dlhujú odporcovi peniaze. Ďalej uviedol, že ho navrhovatelia ako priatelia v minulosti v Dobrohošti navštevovali a páčilo sa im tam, preto ho oni oslovili, že či by sa tam nedal postaviť dom. Pozemok sa našiel a navrhovatelia tam chceli stavať, lebo sa im tam páčilo. Povedali, že na stavbu domu nemajú dosť peňazí a preto si vezmú úver. Úver sa vybavil a navrhovatelia kúpili pozemok. Keď začali stavať tak ho požiadali o pomoc, pretože má so stavbami skúsenosti. Navrhovatelia si následne vybavili aj pôžičku zo Štátneho fondu rozvoju bývania aby mali z čoho dom dostavať. K tvrdeniu navrhovateľov, že u notára nevedeli čo podpisujú uviedol, že na kúpnej zmluve je jasne uvedené, že ide o kúpnu zmluvu a dokonca je tam aj uvedené, že kúpnu cenu zaplatil odporca pri podpise zmluvy. Kúpnu cenu uhradil navrhovateľom v hotovosti. Ďalšie peniaze, ktoré vkladal navrhovateľom na účet nebolo splácanie úveru, ale pôžička ktorú poskytol on navrhovateľom. Navrhovatelia podnikajú a potrebovali hotovosť, preto ho oslovili so žiadosťou o pôžičku. Pretože on nemal takú hotovosť ako potrebovali, tam im peniaze poskytoval po vzájomnej dohode po častiach. O vrátenie týchto peňazí sa vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 31Ro/501/2013.
Svedkyňa P. G., sestra navrhovateľa v I. rade, vypovedala, že bola zúčastnená rozhovorov s odporcom v lete roku 2006 po tom, čo sa zistilo, že odporca predal dom bez vedomia navrhovateľa v I. rade. Stretnutie sa uskutočnilo na záhrade odporcu a prítomní boli odporca s manželkou, navrhovatelia a a svedkyňa so svojim vtedajším priateľom - Z. A.. Stretnutie iniciovali z toho dôvodu, že na katastri zistili, že dom je napísaný na odporcu. Na návrhu na vklad bol sfalšovaný podpis navrhovateľa v I. rade. Preto išli za odporcom k nemu domov sa ho opýtať, že čo sa stalo. Odporca sa priznal k tomu čo spravil, že sfalšoval podpisy, že dom je prepísaný na neho a že on ho tiež aj predal tretím osobám. Pri stretnutí povedal, že vybaví hypotéku, štátny fond a dá veci do poriadku tak, ako to bolo dohodnuté predtým - že budú vyplatené všetky pôžičky, čo si navrhovateľ v I. rade požičal.
Svedkyňa D. I., manželka odporcu, vypovedala, že žiadne stretnutie sa v zostave navrhovateľov, P. G. a jej priateľa nikdy neuskutočnilo. Lýdia ich nenavštevovala. Chodili k nim iba navrhovatelia so svojimi deťmi.
Svedok Z. A. vypovedal, že si na predmetné stretnutie s odporcom v prítomnosti navrhovateľov nespomína.
Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Dohoda medzi dlžníkom a treťou osobou uzavretá podľa vyššie citovaného § 534 Občianskeho zákonníka nespôsobuje zmenu v subjektoch ani v obsahu pôvodného záväzku. Ten, kto sa dlžníkovi zaviazal splniť jeho záväzok voči veriteľovi, totiž nevstupuje do trvajúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a to ani namiesto dlžníka, ani popri ňom. Dohodou sa zakladá nový, samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi dlžníkom a treťou osobou; preto pôvodný záväzok nemôže ovplyvniť. Ak ten, kto sa zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za nesplnenie záväzku zodpovedný iba dlžníkovi; zodpovedá aj za škodu, ktorá mu prípadne z toho vznikla. Veriteľ takéto právo nemá, pretože o dohode sa nemusí ani dozvedieť, keďže jeho súhlas sa na uzavretie dohody nevyžaduje. Formu dohody medzi dlžníkom a treťou osobou zákon nepredpisuje; možno ju teda urobiť hoci aj ústne.
K výroku rozhodnutia
Navrhovatelia svoj nárok odvodzovali skutkovo aj právne od tvrdenia, že odporca podľa § 534 Občianskeho zákonníka v zmysle ústnej dohody v lete roku 2006 pristúpil k ich záväzku voči Tatra Banke, ktorý vznikol titulom úverovej zmluvy č. 9905000125. V zmysle takejto dohody od roku 2006 po dobu 7 rokov mesačne zasielal na bankový účet navrhovateľov aj finančné prostriedky určené na splátky predmetného úveru. Následne na jeseň roku 2011 oznámil navrhovateľom, že nemá peniaze a s poskytovaním finančných prostriedkov prestal, v čoho dôsledku boli nútení úver splácať navrhovatelia. Odporca v rámci procesnej obrany uvádzal, že predmetné finančné prostriedky poskytoval navrhovateľom na účet v banke titulom pôžičky, o ktorú ho navrhovatelia žiadali a keďže nemal takú veľkú finančnú hotovosť, tak sa s nimi dohodol, že im bude peniaze požičiavať mesačne po častiach. Navrhovatelia mu poskytnutú pôžičku nevrátili a preto z tohto titulu podal žalobu na Okresný súd Bratislava II, kde konanie stále prebieha. Dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka odporca popieral a teda táto skutočnosť bola medzi účastníkmi konania sporná. V konaní boli na návrh účastníkov vypočutí svedkovia práve ohľadom vyššie uvedenej dohody o pristúpení k záväzku. Svedecké výpovede sa však diametrálne rozchádzali. Svedkyňa P. G. vypovedala, že bola prítomná v roku 2006 na stretnutí na dvore odporcu, kde došlo k uvedenej dohode. Svedkyňa D. I. naopak uvádzala, že k takémuto stretnutiu nedošlo a P. G. u nich nikdy nebola na návšteve. Svedok Z. A., ktorý bol v čase, kedy k uvedenému stretnutiu malo dôjsť priateľom svedkyne P. G. a mal byť prítomný na uvedenom stretnutí vypovedal, že si na takéto stretnutie nespomína. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že navrhovatelia, ktorí nepredložili súdu žiadne iné dôkazy na preukázanie uzatvorenia vyššie uvedenej dohody, neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že odporca podľa § 534 Občianskeho zákonníka mal voči navrhovateľom povinnosť poskytovať plnenie ich veriteľovi a preto bolo potrebné návrh zamietnuť. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že z vykonaného dokazovania má za preukázané, že záväzok navrhovateľov voči ich veriteľovi Tatra Banke, ktorý vznikol titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zanikol v decembri roku 2012. Záväzok, ktorý vzniká podľa § 534 Občianskeho zákonníka medzi dlžníkom a treťou osobou ma akcesorickú povahu, čo znamená, že tento záväzok zaniká zánikom hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a jeho veriteľom. Záväzok navrhovateľov v I. a II. rade voči ich veriteľovi Tatra Banka a.s. zanikol splnením záväzku v decembri roku 2012. V prípade ak by v konaní bolo aj preukázané, že v skutočnosti došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu dohody podľa § 534 Občianskeho zákonníka, tak splnením záväzku navrhovateľov voči ich veriteľovi by zanikol aj záväzok odporcu voči navrhovateľom. Dohoda medzi dlžníkom a treťou osobou uzavretá podľa § 534 Občianskeho zákonníka nespôsobuje zmenu v subjektoch ani v obsahu pôvodného záväzku a preto v prípade splnenia záväzku dlžníka voči jeho veriteľovi nevzniká dlžníkovi žiadne právo domáhať sa náhrady toho, čo poskytol svojmu veriteľovi od tretej osoby, s ktorou dlžník uzavrel dohodu v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka. Skutkové okolnosti uvádzané navrhovateľmi v priebehu konania by bolo možné posúdiť aj podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka (zmluva o pôžičke prípadne bezdôvodné obohatenie), avšak na to,
aby navrhovatelia mohli byť v konaní úspešní, by museli preukázať nimi tvrdené skutkové okolnosti napr. požičanie peňažných prostriedkov resp. uznanie dlhu, čo sa však v konaní nestalo a navrhovatelia vo vzťahu k väčšine rozhodujúcich skutkových okolností neuniesli dôkazné bremeno, preto súd nemal inú možnosť, ako návrh na začatie konania zamietnuť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. ako je uvedené v druhej časti výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.