Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-528-2015.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/528/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom F. Š., K. K. B. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Budovateľská 2, proti odporkyni: R. Č., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., T. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Petrom Kovácsom, advokátom, so sídlom: Advokátska kancelária Rovinka 651, Rovinka, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 12.08.2015, modifikovaným podaním zo dňa 12.10.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni vyhlásenia rozsudku nasledovného znenia: „Súd znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni z doterajšej sumy 400,00 € mesačne na sumu 30 € mesačne počnúc dňom 12.08.2015, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zasielať k rukám odporkyne vopred vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.02.2013, sp. zn. 37P/240/2012-167.“ Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.02.2013, č. k. 37P/240/2012-167, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2013 a vykonateľnosť dňa 03.04.2013, tunajší súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako otca na odporkyňu v tom čase maloleté dieťa z pôvodne určených 5.000 Sk (165,97 €) mesačne na sumu 400 € mesačne počnúc dňom 23.05.2012, ktorú sumu bol navrhovateľ ako otec povinný zasielať k rukám matky odporkyne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Naposledy sa rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.02.2013, č. k. 37P/240/2012-167, rozhodovalo bez mojej prítomnosti, keďže navrhovateľ sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí a o konaní na zvýšenie výživného vôbec nevedel. Od poslednej úpravy výživného na odporkyňu došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov spočívajúcich v tom, že sa dlhodobo zdržuje v zahraničí - konkrétne v Thajsku, kde bol vysvätený za mnícha. Od 09.01.2012 prebýval v budhistickom chráme až do 03.09.2014, kedy z neho odišiel a bol z neho potulný mních. V súčasnosti je opäť v budhistickom chráme, kde opäť vykonáva mníšky rád. Podľa náboženských pravidiel, budhistický mních nesmie poberať žiadnu mzdu alebo finančnú mzdu. V budhistickom chráme býva zadarmo, pričom jeho povinnosťou je len praktikovať dharmu a poskytovať liečbu putovníkom a modliť sa za nich. Ako budhistický mních žije výlučne z darov vo forme jedla, ktoré chrámovým mníchom poskytujú veriaci z okolitých dedín. Na základe uvedených skutočností v súčasnosti nemá žiadny mesačný príjem, ani žiaden majetok. Okrem iného, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, či hnuteľný majetok vyššej hodnoty, pričom tento stav je v súlade s jeho náboženským presvedčením. Podľa uvedeného, je pre navrhovateľa doposiaľ určené výživné v sume 400 € mesačne neprimerané. Nie je možné, aby platil takto nadrámec určené výživné aj v budúcnosti, a to s prihliadnutím na jeho
pomery. Avšak je potrebné uviesť, že je si vedomí aj svojej povinnosti platiť výživné na odporkyňu ako svoju dcéru v minimálnej mesačnej sume. Pri poslednej úprave, súd vychádzal z fikcie, že jeho príjem je 20 násobok sumy životného minima, čo samozrejme vôbec nezodpovedá skutočnosti.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním zo dňa 19.10.2015, v ktorom okrem iného uviedla, že so svojím otcom už viac rokov nemá žiadny kontakt, prakticky od rozvodu jej rodičov v roku 2006, ak nepočíta tých pár emailov, ktoré mu zo začiatku poslal. Žiadne návštevy, žiadne starosti o jej osobu, žiadne ani menšie darčeky vo forme sladkostí k narodeninám / meninám /, žiadna pomoc, žiadna podpora z jeho strany. Výživné platil riadne iba rok po rozvode, potom už nie. Odporkyňa to vie od svojej mamy, lebo za uplynulé roky to riešila trikrát trestným oznámením na polícii. Vie aj to, že dlh za neho uhradila dvakrát babka navrhovateľa, mama otca odporkyne a až po treťom trestnom oznámení, kedy už bol vydaný zatýkací rozkaz na otca odporkyne, dlžnú sumu zaplatil sám. Dňa 17.06.2015 bol navrhovateľ osobne v Bratislave, ale na odporkyňu si už čas nenašiel, nechcel ju vidieť, mamy odporkyne sa nespýtal ako sa má, či je odporkyňa zdravá. Odporkyňa stále študuje, chodí na umeleckú strednú školu, kde študuje odbor, ktorý ju veľmi zaujíma a napĺňa. V škole má dobré meno a vynikajúce študijné výsledky, za čo dostala na konci minulého školského roka aj pochvalu od riaditeľky školy. Odporkyňa sa hlási aj na vysokú školu, lebo chce byť vedomosťami pripravená na život a urobiť si dobré zázemie. Odbor, ktorý odporkyňa študuje, je finančne náročnejší ako na iných školách, lebo to je odborná škola a nie napr. ekonomická. Aby som si mohla poriadne plniť svoje úlohy, odporkyňa potrebuje na to adekvátne technické vybavenie, aj programy na personálny počítač, lebo fotí, natáča, strihá videá a to sa nedá robiť bez techniky. Čo sa týka výšky výživného jej otec (navrhovateľ) mal možnosť sa k tomu vyjadriť na pojednávaní, ale ani na jedno sa nedostavil, nedal o sebe vedieť ani odporkyni, ani úradom, pričom celý proces trval rok kvôli jeho neprítomnosti. Navrhovateľ vyrovnal dlh na výživnom do 23. júla 2015 a odvtedy znova neplatí, nerešpektuje rozhodnutie súdu Slovenskej republiky, resp. na jeho účet prišlo po 27 € za mesiace júl, august, september, október 2015 bez akéhokoľvek vysvetlenia z účtu sestry otca odporkyňa.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 14.03.2016 sa navrhovateľ vyjadril k písomnému podaniu odporkyne, v ktorom okrem iného uviedol, že nemá finančné prostriedky, aby pricestoval, ale súhlasí, aby prebehlo bez jeho fyzickej prítomnosti. V januári roku 2012 pricestoval na počesť kráľa Thajského kráľovstva do Thajska, kde vstúpil do kláštora Wat Srikunmueang ako budhistický mních. V tom istom mesiaci roku sa premiestnil do kláštora Wat Srijantraram, kde ďalej pokračoval svoju dhamma (cesta k osvietenosti) počas meditácii. V septembri roku 2014 kláštor opustil a ešte v ten istý rok odcestoval na Slovensko ukončiť spor s mojou bývalou manželkou o výške výživného na ich spoločnú dcéru R., o ktorej do roku 2014 nemal ani tušenia. Finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu (16,42 €) si musel požičať od rodiny. Po uzavretí prípadu navrhovateľ za pomoci JUDr. Michaely Kajabovej požiadal o zníženie výšky výživného na dcéru navrhovateľa (júl 2015). Od nasledujúceho mesiaca podania žiadosti posiela v jeho mene sestra navrhovateľa V. Č. pravidelne mesačné výživné v sume vo výške 27 € na bankový účet jeho dcéry R. Č.. Navrhovateľ nedokáže inak materiálne prispievať dcére R..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom odporkyne, oboznámil sa s návrhom a s listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/240/2012-167 zo dňa 12.03.2013, Certifikátom o vysvätení za mnícha zo dňa 1.03.2015, písomnou úpravou petitu žalobného návrhu zo dňa 12.10.2015, písomným vyjadrením odporkyne k návrhu o zníženie výživného zo dňa 19.10.2015, Potvrdením o návšteve školy zo dňa 15.10.2015, Rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia zo dňa 24.06.2015, Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, Daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby zo dňa 21.03.2014, Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, Daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby zo dňa 22.03.2015, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 8.03.2016 s fotodokumentáciou, reláciami o pobyte odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/240/2012-167 zo dňa 12.03.2013, súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. Č., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 5.000 Sk (165,97 €) mesačne na sumu 400 € mesačne, počnúc dňom 23.05.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú R. Č. za obdobie od 23.5.2012 do 28.2.2013 v sume 2.166,66 € je otec povinný splácať v 60 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.03.2013 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo
zvyšku súd návrh matky zamieta. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 15C/233/05-72 zo dňa 7.11.2006 v časti o výživnom na maloletú R. Č.. Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z Potvrdenia o návšteve školy Scénického výtvarníctva zo dňa 15.10.2015, súd zistil, že odporkyňa je v školskom roku 2015/2016 žiačkou 4.A triedy Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva, so sídlom Sklenárova 7, Bratislava.
Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zo dňa 21.03.2014, súd zistil, že matka odporkyne bola povinná uhradiť z príjmu zo závislej činnosti za rok 2013 daň v sume vo výške 16,21 €.
Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zo dňa 22.03.2015, súd zistil, že matka odporkyne bola povinná uhradiť z príjmu zo závislej činnosti za rok 2014 daň v sume vo výške 122,16 €.
Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa, súd zistil, že navrhovateľ žiada, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na 30 € a to práve z dôvodu, že navrhovateľ je v hmotnej núdzi. S poukazom na jeho náboženské vierovyznanie od 9.1.2012 do 9/14 pôsobil v chráme ako budhistický mních v Thajsku, následne sa realizoval ako potulný mních a v súčasnosti je opäť v budhistickom chráme v Thajsku. Právny zástupca navrhovateľa apeluje, že vzhľadom na tento druh vyznania budhistický mních nemôže mať žiaden majetok, v podstate spáva len na rohoži, pričom výživné na odporkyňu tak ako uviedol i písomne, uhrádza odporkyni sestra navrhovateľa.
Z výsluchu právneho zástupcu odporkyne, súd zistil, že odporkyňa bola prijatá na Vysokú školu múzických umení v akademickom roku 2016/2017 na bakalárske štúdium s tým, že odporkyňa má za sebou písomné maturitné skúšky. Odporkyňa považuje návrh ako taký za nedôvodný, bez akejkoľvek opory v právnom predpise, ako je Zákon o rodine, Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok. Navrhovateľ sa odvoláva, že každá ľudská bytosť sa pripravuje do budúcnosti, v ktorej súvislosti dáva do pozornosti, že tak isto jeho dcéra, ktorá sa nepýtala na svet riadne študuje a tak isto sa pripravuje na budúcnosť, nedošlo k zmene pomerov len na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho dcéry odporkyne, pričom k zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo jeho úmyselným konaním, cielene vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, všetka starostlivosť o odporkyňu je na strane jej matky, navrhovateľ absolútne nepomáha, nestará sa a máme za to, že ak by súd návrhu vyhovel, došlo by k obrovskému zníženiu kvality života odporkyne. Tak isto nie je pravdou, že navrhovateľ nemal vedomosť o predchádzajúcom súdnom konaní, kde bol zaviazaný sumou 400 €, nakoľko matka odporkyne a aj samotná odporkyňa si s ním pravidelne mailovala, on však pojednávania ignoroval, doposiaľ platil vždy pod hrozbou trestného stíhania, má dostatok finančných prostriedkov a to, že sa vzdal rodinného domu, auta je jeho osobná vec, preto žiada v mene navrhovateľa návrh zamietnuť.
Z výsluchu odporkyne, súd zistil, že odporkyňa je štátnym príslušníkom SR, slobodná, študentkou maturitného ročníka Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva. Odporkyňa sa stotožňuje s vyjadrením svojho právneho zástupcu, v dňoch 10. - 11. 2016 robila talentové skúšky na VŠMU - úspešne, doklad založený v spise, teraz je po písomných maturitných skúškach, v máji má ústne a po ich absolvovaní bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole; má bežné výdavky adekvátne jej veku, čo sa týka stravy, oblečenia, záujmovú činnosť si však z finančných dôvodov nemôže dovoliť, nakoľko má však vyššie výdavky na školu s poukazom na zameranie tejto školy a to v nakupovaní materiálov - rôzne techniky atď. Matka i naďalej pracuje ako živnostníčka - kozmetička, daňové priznanie je v spise, okrem odporkyne nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, obývajú 2- izbový byt vo vlastníctve matky. K materiálnym veciam ohľadom navrhovateľa - svojho otca sa nevie bližšie vyjadriť. Od 15.08.2015 dostáva od sestry navrhovateľa a V. Č. pravidelne 27 € mesačne. Nemá zdravotné problémy okrem bežných ochorení.
Predmetom tohto konania je určenie výživného na plnoleté dieťa (zníženie pôvodne určeného výživného v čase maloletosti).
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj v vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z uvedeného teda vyplýva, že právo na výživu dieťaťa vzniká jeho narodením a trvá až dokiaľ nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica 18 rokov má význam len z hľadiska procesného a takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Ak teda dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť počas štúdia, ak v ňom dieťa riadne pokračuje. Ak teda dieťa nezmaturuje načas, respektíve si maturitné skúšky preloží na neskorší termín neznamená, že dieťa nemá nárok na výživné, ak v štúdiu riadne pokračuje.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa je v súčasnosti študentkou 4. ročníka Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva, so sídlom v Bratislave, Sklenárova 7, kde študuje odbor scénické výtvarníctvo, ktorý je finančne náročnejší ako na iných školách. Matka odporkyne pracuje ako živnostníčka - kozmetička, avšak jej príjem ako vyplýva z doložených daňových priznaní (za roky 2014, 2015) nepostačuje na zabezpečenie dostatočnej životnej úrovne odporkyne. Z pripojeného súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 37P/240/2012 súd zistil, že navrhovateľ predtým ako sa stal budhistickým mníchom podnikal ako živnostník na základe živnostenského oprávnenia č. ŽO-1992/06218, pričom vykonával od 23.09.1992 podnikateľskú činnosť v odbore: predaj a nákup motorových vozidiel a príslušenstva; sprostredkovanie v oblasti obchodu; požičovňa motorových vozidiel. Súd ďalej z obsahu súdneho spisu sp. zn. 37P/240/2012, ako aj dodatočným preverením na základe vlastnej lustrácie v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 3104/T zistil, že navrhovateľ je spoločníkom firmy CAAND spol. s.r.o., IČO: 31 433 626, so sídlom v Dunajskej Strede, Októbrova 2241/58, od jej vzniku, t.j. od 19.04.1993 až doposiaľ, pričom predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti je nákup a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti, okrem tovaru na ktorý sa vyžaduje osobitné povolenie; drevárska výroba; poskytovanie sprostredkovateľských a obstarávateľských služieb. Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ neplatil riadne a včas výživné na odporkyňu, všetkými možnými spôsobmi sa vyhýbal plateniu výživného, pričom od 15.08.2015 dostáva odporkyňa výživné len od sestry navrhovateľky V. Č. pravidelne v sume vo výške 27 € mesačne. Naposledy súd rozhodol o výživnom pre odporkyňu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.03.2013, č. k. 37P/240/2012-167, čo bolo 2 roky pred podaním žalobného návrhu na súd dňa 12.08.2015 vo veci zníženia výživného pre odporkyňu. Z hľadiska porovnania sociálnych pomerov účastníkov od posledného rozhodnutia súdu, tj. rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.03.2013, č. k. 37P/240/2012-167 súd dospel k záveru, že u odporkyne došlo k zmene sociálnych pomerov s poukazom na zvýšené výdavky súvisiace s jej pokračujúcim štúdiom na Strednej umeleckej škole scénického výtvarníctva, pričom u navrhovateľa k výraznej zmene sociálnych (finančných) pomerov nedošlo, nakoľko je stále evidovaný ako spoločník obchodnej spoločnosti CAAND spol. s r.o., IČO: 31 433 626, preto vzhľadom vyššie uvedené súd má za to, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, a preto súd návrh v celosti zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporkyni ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko však odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 a nasl. O.s.p.).