Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15C-441-2015.pdf
PDF · 80.62 KB
No categories available
15C/441/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, pr. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: A. Z., H.. XX.XX.XXXX, H. C. A. E. XXXX/XX, XXX XX Z., t.č. na neznámom mieste, zast. opatr.: Martina Ursínyová, tajomníčka Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 170,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 170,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 105,40 eur od 17.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi iné trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 63,96 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2015, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 170,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 17.11.2013 do zaplatenia zo sumy 105,40 eur, ako aj náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 29.10.2013 a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z toho istého dňa poskytol žalobca žalovanej krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 85,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver jednorázovo v lehote 16.11.2013, a to v celkovej čiastke 105,40 eur (individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 20,40 eur). Úver s príslušenstvom sa tak stal splatným dňa 16.11.2013. Žalobca si uplatňuje súčasne nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur, na úhradu ktorých sa žalovaná zaviazala, pričom celkový nárok žalobcu tak predstavuje spolu uplatnená suma 170,40 eur.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov Platobným rozkazom č.k. 15C/441/2015-19 zo dňa 06.11.2015. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 15C/441/2015-26 zo dňa 08.01.2016 zrušil a žalovanej ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.
Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia OSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
Z listinného dôkazu Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (č.l. 4) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej úver, za ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť celkové náklady, ktoré sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,- eur.
Z listinného dôkazu Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.10.2013 (č.l. 8) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 105,40 eur a pozostáva z bezúčelového, bezúročného úveru vo výške 85,- eur s jednorazovým čerpaním a z celkových nákladov spotrebiteľa tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 20,40 eur.
Z listinného dôkazu Upomienka o nezaplatení pohľadávky (č.l. 11) súd zistil, že žalobca dňa 23.11.2013 vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy 140,40 eur a zároveň žalovanej vyúčtoval administratívne náklady vymáhania 35,- eur. Z listinného dôkazu Urgencia nezaplatenej pohľadávky (č.l. 12) súd zistil, že žalobca dňa 30.11.2013 vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy 150,40 eur a zároveň žalovanej vyúčtoval administratívne náklady vymáhania 10,- eur. Z listinného dôkazu Posledná výzva (č.l. 14) súd zistil, že žalobca dňa 14.12.2013 vyzval žalovanú na uhradenie celkovej dlžnej sumy 185,40 eur a zároveň žalovanej vyúčtoval administratívne náklady vymáhania 30,- eur, pričom uviedol, že ide poslednú možnosť riešiť dlh dohodou.
Z Výpisu platobnej histórie k účtu žalobcu (č.l. 10) súd zistil, že žalovanej bola dňa 31.10.2013 poukázaná suma 85,- eur, s dátumom splatnosti 16.11.2013.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov zo omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovení Obchodného zákonníka je zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny obchod. Avšak bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa, tzn. že jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver (krátkodobý a bezúčelový) tak, ako to vyplynulo zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Preto súd mal za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovanou použiť primárne špeciálny predpis, a to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení a vzhľadom na zistený skutkový stav, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluvy“) zo dňa 29.10.2013 uzavreté medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná ich podpísala ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením trvalého pobytu a rodného čísla, a teda v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 80,- eur a žalovaná sa tento zaviazala splatiť v lehote splatnosti do 16.11.2013 vo výške 105,40 eur. Žalovaná napriek zmluvne dohodnutým podmienkam úveru žalobcovi dlh neuhradila riadne a včas, preto žalobca v zmysle ustanovení zmluvy zaslal žalovanej niekoľko upomienok, ktoré vyúčtoval v súlade s dohodnutými poplatkami za jednotlivé upomienky v celkovej výške 65,- eur. Rovnako v konaní neboli produkované zo strany žalovanej žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že žaloba nie je podaná dôvodne, súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 105,40 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia. Nakoľko takto uplatnený nárok žalobcu neodporoval ustanoveniam § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania tak, ako boli uplatnené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 63,96 eur, proti žalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala. Priznané trovy konania právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, a podanie žaloby, v zmysle § 13a
ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“); pri hodnote jedného úkonu á 18,26 eur, ďalej z režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,39 eur a tiež z 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu vo výške 63,96 eur, ktorú je žalovaná povinná uhradiť v zmysle § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.