Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Predseda senátu Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.03.2016, v trestnej veci obžalovaného J. F., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

obžalovaný J. F., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom X., J. N. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

j e v i n n ý,

že

v presne nezistenej dobe najneskôr dňa 17. septembra 2015 od nezistenej osoby si zadovážil a následne aj v mieste trvalého bydliska - v byte na ul. J. N. XXX/XX v meste Krupina, prechovával 0,57 g heroínu s obsahom 6,8 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 2 obvyklé jednorazové dávky v hodnote najmenej 28,50 € a 1,27 g hydrochloridu metamfetamínu s obsahom 75,2 % hmotnostných metamfetamínu, čo predstavuje najmenej 24 obvykle jednorazových dávok v hodnote 50,80 €, tieto látky prevážal dňa 17. septembra 2015 vo večerných hodinách v motorovom vozidle Volkswagen Golf ev. č. X. XXX G. v meste Detva, kde bol zastavený príslušníkmi PZ a uvedené látky boli nájdené pri prehliadke motorového vozidla, resp. ich dobrovoľne vydal, pričom heroín je uvedený v I. skupine omamných látok a metamfetamín ako hlavná účinná látka pervitínu je uvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 17.02.2012 právoplatným dňa 17.02.2012 bol odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej a psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne so zaradením do I. NVS, z výkonu ktorého bol dňa 12.03.2014 podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 30 mesiacov,

t e d a

neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. c Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 9 /deväť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona, súd obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad v trvaní 3 /troch/ rokov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd pod sp. zn. dňa 18.01.2016 obžalobu na obvineného J. F. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku tak, ako bol prezentovaný zo strany obžaloby, poprel, a uviedol, že je síce pravdou, že si zadovážil a prechovával u seba 0,57 g heroínu, avšak čo sa týka zadováženia si a prechovávania 1,27 g hydrochloridu metamfetamínu, v tejto časti spáchanie skutku popiera. Uviedol, že netuší, ako sa mu pervitín dostal do peňaženky, pričom až v priebehu konania sa dozvedel, že mu ho sem mala vložiť J. T. - bývalá partnerka obžalovaného. On túto peňaženku niekoľko dní pred skutkom nemal, ale keďže ju ani nepotreboval, cielene ju nehľadal. Všimol si ju až v deň skutku, keď nakladal do kufra svojho motorového vozidla igelitové tašky za účelom návštevy priateľkiných rodičov, a táto peňaženka sa nachádzala na vrchu jednej z nich. Zrejme mu ten pervitín podstrčila J. T. v čase, keď boli už tašky vyložené na chodbe pred bytom obžalovaného, pretože tu vznikol moment v trvaní približne 5 - 10 minút, kedy obžalovaný spolu so svojou priateľkou J. J. tašky vyložili von a vrátili sa do bytu odfotografovať sa s matkou obžalovaného. Motív konania J. T. obžalovaný nepozná, uviedol iba, že ich rozchod znášala veľmi zle, nevie si však vysvetliť jej slová z „priznania“ spísaného dňa 20.10.2015, kde uvádzala, že na takéto konanie ju naviedli tretie osoby. Obžalovaný bol podľa vlastných slov už mesiac pred svojim zadržaním bez drog, preto pokiaľ v prípravnom konaní niečo vypovedal, tieto skutočnosti neboli uvádzané pri jeho plnom vedomí, nakoľko v dôsledku neprítomnosti bežnej dávky drogy nebol v tom čase vôbec koncentrovaný. Za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovediach z hlavného pojednávania a z výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie (kde obžalovaný vypovedal, že heroín bol jeho a pervitín mal spoločne s priateľkou, pričom mu mal vydržať na 4-5krát do doby, kým nastúpi liečenie), avšak na hlavnom pojednávaní poprel, že by pervitín patril jemu, obžalovaný uviedol, že pred výsluchom v prípravnom konaní niekoľko dní nespal, bolo mu zle a poriadne ani nevedel, čo je v zápisnici uvedené. Čo sa týka prechovávania heroínu zo strany obžalovaného, táto skutočnosť nebola v priebehu celého konania rozporovaná a je preukázaná nielen priznaním obžalovaného, ale aj ďalšími dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní. Vo vzťahu k držbe heroínu teda nebolo potrebné vykonávať širšie dokazovanie.

Svedok Pavel Konôpka, kamarát obžalovaného, bol na hlavnom pojednávaní vypočutý k okolnostiam predchádzajúcim nájdenie peňaženky obžalovaného s obsahom pervitínu. Svedok vypovedal, že v deň

skutku bol na návšteve u obžalovaného pred tým, než sa tento spolu so svojou priateľkou a jej deťmi chcel vybrať na pár dní do Hriňovej s tým, že svedok im pomáhal odniesť veci v igelitových taškách spred bytu do auta. Tieto tašky boli na chodbe pred bytom vyložené len niekoľko minút a kým sa svedok zdržiaval v mieste bydliska obžalovaného, nevšimol si tam prítomnosť J. T.. Ohľadom straty peňaženky od obžalovaného nepočul, a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kedy a aké drogy obžalovaný užíval.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj svedkyňu U. D., ktorá je takisto známou obžalovaného. Potvrdila skutočnosti týkajúce sa rozchodu obžalovaného s J. T. v tom smere, že menovaná obžalovanému písavala pomerne často SMS správy, telefonovala mu a pod., jednoducho sa snažila obžalovaného od novej priateľky rozdeliť. Má vedomosť o tom, že obžalovaný mal v minulosti problém s drogami, avšak v poslednom čase nemala pocit, že by bol pod vplyvom drog. Svedkyňa osobne drogy neužíva, ani ich žiadnym spôsobom neprechováva.

Svedkyňa M. F. - matka obžalovaného využila na hlavnom pojednávaní svoje právo a ku skutku nevypovedala. Na návrh prokurátora prečítal predseda senátu jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že jej syn má dlhodobo kladný vzťah k drogám, k ich užívaniu sa jej dokonca sám priznal. Keď si našiel novú priateľku, chcel sa podrobiť protidrogovému liečeniu v Banskej Bystrici (kam mal nastúpiť dňa 22.09.2015), no krátko predtým ho zadržala polícia. Čo sa týka vecí zaistených pri domovej prehliadke a ďalších vykonaných prehliadkach, k týmto sa poväčšinou svedkyňa nevedela vyjadriť, nakoľko sa jednalo zrejme o veci patriace obžalovanému a ona sa do jeho vecí nestarala, nechodievala dokonca ani do jeho izby. Ohľadom užívania drog obžalovaným uviedla, že tento si drogy aplikoval kdekoľvek a kamkoľvek na tele prevažne injekčnou inzulínovou striekačkou, pri tomto ho svedkyňa aj osobne videla. Drogy obžalovaný v minulosti užíval aj spolu so svojou bývalou priateľkou J. T., ktorá je podľa slov svedkyne aj psychiatricky liečená, kvôli drogám bola aj hospitalizovaná a obžalovaný s ňou udržiaval občasný kontakt aj v súčasnosti, pretože táto po ich rozchode bývala v neďalekej záhradnej chatke patriacej rodine obžalovaného. Svedkyňa potvrdila, že J. T. často vídavala v ich paneláku. Pár dní po skutku menovaná dokonca klopala svedkyni na dvere a povedala, že ju mrzí čo obžalovanému urobila a chcela, aby jej obžalovaný odpustil, pričom však svedkyňa v danej chvíli nevedela, o čo ide. Pokiaľ bola svedkyňa dopytovaná na vyjadrenie, či obžalovaný pár dní pred skutkom niečo, napr. nejakú osobnú vec, nehľadal, svedkyňa uviedla, že o ničom takomto nemá vedomosť.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa J. J., ktorá je priateľkou obžalovaného a pred spáchaním skutku s ním žila v spoločnej domácnosti. Od začiatku ich vzťahu svedkyňa vedela o závislosti obžalovaného na drogách, pomáhala mu vybaviť protidrogové liečenie v Banskej Bystrici, hoci aj sama bola príležitostnou konzumentkou drog - najmä marihuany. Dokonca v deň skutku si ráno v Krupine zadovážila marihuanu od osoby menom U. (ktorej bližšie údaje uviesť nevedela) a táto jej sľúbené množstvo drogy mala priniesť do paneláku, kde svedkyňa žila s obžalovaným. Uvedená U. neskôr svedkyni priniesla sáčok s marihuanou a tiež pervitín, ktorý svedkyňa v daný deň aj užila. Nakoľko pred zadržaním obžalovaného plánovali ísť na návštevu k rodičom svedkyne do Hriňovej, pobalili si za týmto účelom veci a vyložili ich na chvíľu pred dvere do bytu. Cestou do Hriňovej sa zastavili ešte v lekárni kúpiť inzulínové striekačky, pretože dcéra svedkyne mala v ústach afty a nevedela prijímať potravu inak, než takýmto spôsobom. Čo sa týka závislosti obžalovaného na omamných a psychotropných látkach, svedkyňa uvádzala, že na obžalovanom vždy videla, keď bol pod vplyvom týchto látok, pretože po ich aplikácii bol kľudný, jedno oko mu utekalo trochu do strany a keď si drogy dlhší čas nedal, mal bolesti, celý deň iba ležal a spal. Svedkyňa však nevedela uviesť, či si nejakú drogu aplikoval aj v deň skutku, podľa jej názoru sa v posledných dvoch týždňoch snažil abstinovať. Väčšinou mal u seba len množstvo zodpovedajúce jednej dávke, pričom nevedela uviesť, odkiaľ si obžalovaný drogy zabezpečoval. Okrem toho pri sebe obžalovaný zvykol nosievať krabičkový set s inzulínovými striekačkami. Ohľadom chýbajúcej peňaženky obžalovaného svedkyňa na hlavnom pojednávaní uvádzala, že obžalovaný svoju peňaženku niekoľko dní pred jeho zadržaním hľadal, aj sa svedkyne pýtal, či ju náhodou nevidela. Ona ju pred odchodom k rodičom našla v izbe obžalovaného a položila ju na vrch igelitovej tašky so zabalenými vecami. V prípravnom konaní ale vypovedala odlišne, keď tvrdila, že obžalovaný nespomínal, že by mu niečo chýbalo alebo že by hľadal svoju peňaženku. Rozpory vo svojich výpovediach vysvetlila svedkyňa tak, že počas prípravného konania bola v zlom zdravotnom stave, trpela veľkými bolesťami a ak niečo vypovedala, nad uvádzanými skutočnosťami nepremýšľala. Osobu menom J. T. pozná, táto svedkyňu atakovala prostredníctvom SMS správ, lebo bola do obžalovaného zamilovaná a zle znášala ich rozchod.

Svedkyňa J. T. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá k jej vzťahu s obžalovaným a k okolnostiam tvrdeným ňou samotnou v rámci prípravného konania. S obžalovaným spoločne žili približne 1 rok a rozišli sa tesne pred tým, ako obžalovaného zadržala polícia. Z veľkej lásky k obžalovanému sa svedkyňa snažila v prípravnom konaní strhnúť vinu za prechovávanie drog na seba, pričom konajúcemu vyšetrovateľovi napísala list obsahujúci jej priznanie k vloženiu servítky s pervitínom a setu s heroínom do tašky obžalovaného, ktorú zazrela na chodbe pred jeho bytom, čo mala byť jej pomsta za zradu a klamstvá, ktoré jej zničili život. Na hlavnom pojednávaní však pravdivosť obsahu predmetného listu vyvrátila a uviedla, že sa jednalo o vymyslený príbeh, a taktiež celá jej výpoveď z prípravného konania je vymyslená. Svedkyňa svoje nepravdivé tvrdenia po prísahe na hlavnom pojednávaní zmenila z dôvodu, aby sama nebola trestne stíhaná. Je síce pravdou, že v deň skutku bola pred bytom obžalovaného, ale sem chodievala bežne kvôli wifi pripojeniu na internet, pričom však obžalovanému do peňaženky či inde do tašky nič nevložila. Ak aj v prípravnom konaní vypovedala o tom, že peňaženka sa mala nachádzať na vrchu tašky na chodbe a pod., tieto skutočnosti sa ona dozvedela od niekoľkých známych v Krupine, ktorí jej rozprávali o tom, čo sa obžalovanému stalo. Rovnakým spôsobom sa dozvedela aj o množstve pervitínu zaisteného u obžalovaného. Svedkyňa zároveň uviedla, že priateľke obžalovaného J. J. nikdy žiadnu omamnú látky neposkytla.

Napokon súd vypočul aj svedka Z.. H. X., ktorý obžalovaného pozná v súvislosti s jeho zadržaním. Svedok realizoval ako vyšetrovateľ OR PZ Zvolen obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, jeho osobnú prehliadku a tiež prehliadku motorového vozidla, pričom sa ho opýtal, či požaduje lekárske vyšetrenie s tým, že toto obžalovaný nežiadal. Na obžalovanom neboli badateľné žiadne známky požitia návykových látok ani viditeľné abstinenčné príznaky, na nič sa nesťažoval. Pri osobnej prehliadke bola u obžalovaného nájdená peňaženka obsahujúca skrčenú papierovú servítku s obsahom bieleho prášku, ktorý sa neskôr ukázal ako pervitín. Keď bol obžalovaný dopytovaný na vysvetlenie, odkiaľ tento prášok pochádza, zatváril sa prekvapene a nevedel nič uviesť. Počas prvotných zaisťovacích úkonov bol obžalovaný podľa vyjadrenia svedka koncentrovaný, odpovedal na otázky a nepôsobil tak, že by v tom čase nebol pri plnom vedomí. Svedok podotkol, že samotné zadržanie je určitá stresová situácia, ale i napriek tomu obžalovaný nekoncentrovane či inak vystresovane nepôsobil. Navyše, svedok vypočúval obžalovaného približne pred mesiacom aj v inej trestnej veci a pokiaľ ide o jeho správanie, vedomie či koncentráciu, nepostrehol žiadny rozdiel v porovnaní s jeho správaním pri zadržaní v teraz prejednávanom prípade. Či boli obžalovanému po zadržaní poskytnuté nejaké lieky, svedok uviesť nevedel. Keby mu určité lieky poskytnuté boli, malo by to byť zaznamenané v zozname jeho osobných vecí. Ohľadom deklarovaného „priznania“ J. T. svedok vypovedal, že menovaná ho telefonicky kontaktovala v priebehu vyšetrovania s tým, že je bývalou priateľkou obžalovaného a nakoľko má vedomosť o tom, že u neho boli zaistené drogy, chcela by sa priznať k tomu, že mu ich podstrčila ona. Mala tak urobiť v deň, keď bol obžalovaný zadržaný takým spôsobom, že mu do tašky (nie do peňaženky) vložila servítku s obsahom drog, pretože po rozchode s obžalovaným sa mu chcela pomstiť. Počas ich rozhovoru bola J. T. uplakaná, v strese a opakovala, že urobila chybu. Svedok pri svojej výpovedi poukázal na to, že sa mu v danej chvíli nezdalo logické, prečo sa obžalovanému chcela pomstiť tým, že mu dala drogy, keďže nemohla vedieť, či obžalovaný bude vôbec hliadkou PZ v daný deň zadržaný.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 268 ods. 2, § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku jednak čítaním znaleckých posudkov na obžalovaného /č.l. 133-209/, a tiež listinných dôkazov, konkrétne kúpnej zmluvy na OMV Volkswagen Golf III. medzi obžalovaným a R. T. /č.l. 102-103/, výpovede J. T. v písomne podanom priznaní /č.l. 129/, správy MV SR k vyčísleniu hodnoty zaistenej drogy /č.l. 171/, odborného vyjadrenia k prítomnosti omamných a psychotropných látok u obžalovaného a svedkyne J. J. /č.l. 214/, protokolov z ich toxikologického vyšetrenia /č.l. 224-226/, zápisnice z vykonanej prehliadky iných priestorov /č.l. 229-248/, zápisnice z osobnej prehliadky J. J. / č.l. 251/ a obžalovaného /č.l. 262/, zápisnice z domovej prehliadky /č.l. 274-293/, zápisnice o vydaní veci - papierovej servítky s obsahom bielej kryštalickej látky /č.l. 294-297/, priloženej dokumentácie / č.l. 304-309/, uznesení o vrátení zaistených vecí /č.l. 311 a nasl./, LV č. 7274 /č.l. 324-325/, evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča /č.l. 334/, rozsudku OS Zvolen sp. zn. /č.l. 367/, správy na osobu J. T. /č.l. 340/, odpisu z RT obžalovaného /č.l. 365/, správy mesta Krupina /č.l. 369/, výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného /č.l. 370 a nasl./, správy z centra pre liečbu drogovo závislých /č.l. 386/, správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina /č.l. 388/, správy Sociálnej poisťovne /č.l. 392/, správy ÚVTOS Banská Bystrica /č.l. 394/ a výpisu z lustrácie Registra obyvateľov /č.l. 400/.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru týkajúci sa skúmania vecí zaistených od obžalovaného a svedkyne J. J., tiež aj posúdenia predložených omamných a psychotropných látok, rovnako ako daktyloskopických odtlačkov a DNA stôp na zaistených predmetoch. Z jeho záverov je zrejmé množstvo zaistených omamných látok (marihuany a heroínu) a psychotropných látok (metamfetamínu - pervitínu), množstvo ich jednorazových dávok spôsobilých svojou aplikáciou ovplyvniť psychiku užívateľa a tiež prítomnosť stôp týchto látok na steroch rúk obžalovaného i svedkyne J. J.. Takisto boli preukázané stopy DNA oboch uvedených osôb na ďalších veciach súvisiacich s užívaním drog, pričom využiteľné daktyloskopické stopy nájdené neboli.

Znalec z odboru elektrotechniky vykonal analýzu mobilných telefónov zaistených od obžalovaného.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie vyplýva, že obžalovaný je závislý na viacerých psychotropných látkach s prevahou opioidov (heroín). Táto závislosť je u obžalovaného telesná aj psychická, nakoľko pri vysadení alebo znížení dávky máva abstinenčné príznaky. Závislosť sa prejavuje najmä drogocentrickým správaním s tým, že obžalovaný sa väčšinu svojho času venuje získavaniu drog. Jeho osobnosť však podľa znalkyne nie je natoľko degradovaná, aby nebol schopný zdržať sa takéhoto konania. Pri požití návykovej látky sa prehlbuje túžba obžalovaného získať ďalšiu drogu, čo ovplyvňuje jeho konanie a páchanie trestnej činnosti. Vychádzajúc z diagnostických záverov, pri konštatovaní polyvalentnej závislosti odporučila znalkyňa uložiť obžalovanému ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený, b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) vo väčšom rozsahu.

Pri posúdení hore uvádzaných dôkazov jednotlivo, ako aj ich súhrne, súd považuje bez pochybnosti za dokázané, že obžalovaný, ako trestne zodpovedný subjekt, sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že od presne nezistenej doby najneskôr do 17.09.2015 si neoprávnene zadovážil a prechovával omamnú a psychotropnú látku a tento skutok spáchal napriek tomu, že už bol za taký čin odsúdený.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, a to nielen čiastočným priznaním obžalovaného vo vzťahu k prechovávaniu heroínu, ale najmä s poukazom na závery znaleckých posudkov a vykonané dokazovanie tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní - výpovede svedkov a listinné dôkazy, mal súd za preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba, keď svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, a to jednak vo vzťahu k heroínu ako aj vo vzťahu k pervitínu. Preto súd obžalovaného uznal vinným v zmysle podanej obžaloby.

Súd má za to, že vinu obžalovaného preukazujú okrem výpovedí priamych svedkov - Ing. H. X. osobne prítomného pri zadržaní obžalovaného, najmä nepriame dôkazy, a to predovšetkým závery z vykonaného znaleckého dokazovania a výpovede ďalších vypočutých svedkov - J. T., M. F. či U. D.. Dôkazy o spáchaní žalovanej drogovej trestnej činnosti boli dokonca zaistené v osobných veciach obžalovaného. V konaní podľa názoru súdu nevyvstali žiadne pochybnosti o tom, že by drogy (konkrétne pervitín) vložil do peňaženky obžalovaného niekto iný, k čomu smerovala obhajoba obžalovaného, pretože aj samotná J. T. na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť poprela a vyvrátila teda prípadnú pochybnosť o pôvode pervitínu. Pritom pomerne logicky a dôveryhodne vysvetlila svoje prvotné počínanie v zmysle jej výpovede z prípravného konania a vyhotovenia písomného prehlásenia, a súd takto predostrenému vysvetleniu uveril, a to aj s poukazom na súhrn ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ aj výpovede obžalovaného či už v prípravnom konaní (kde sa priznával k prechovávaniu heroínu aj pervitínu), alebo aj na hlavnom pojednávaní (kde držbu pervitínu už poprel), smerovali k preukázaniu toho, že obžalovaný mal v priebehu prípravného konania zdravotné problémy a preto sa v dôsledku nedostatku koncentrácie priznal aj k prechovávaniu pervitínu, súd po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s celým obsahom spisu a s prihliadnutím na výpoveď vyšetrovateľa Z.. X. nemal za pochybné, že by obžalovaný pri svojich výpovediach nebol koncentrovaný, resp. že trpel určitými abstinenčnými príznakmi, pod ktorých vplyvom vypovedal inak než bolo skutočnosťou. Pozornosti súdu totiž neuniklo, že obžalovaný túto obranu nepredniesol nielen po vznesení obvinenia, ale ani v priebehu celého prípravného konania, nič o svojom zdravotnom stave neuvádzal ani sudcovi pre prípravné konanie rozhodujúcom o jeho vzatí do väzby, ale túto obhajobu prezentoval až následne v konaní pred súdom.

Usvedčujúco vo vzťahu k obžalovanému vyznieva aj výpoveď jeho matky M. F., ktorá potvrdila drogovú závislosť obžalovaného, aplikáciu návykových látok aj v mieste ich trvalého bydliska a potvrdila priebeh okolností pred zadržaním obžalovaného. Pritom súd poukazuje aj na nesúlad v tvrdeniach obžalovaného čo sa týka hľadania peňaženky 3 dni pred spáchaním skutku, čo okrem svedkyne J. J. - priateľky obžalovaného v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní nepotvrdil žiadny z vypočúvaných svedkov. Rovnako ani pôvodne produkované tvrdenie svedkyne J. T. o tom, že v priebehu 5-10 minút, kým boli tašky s vecami obžalovaného vyložené pred bytom, stihla vymyslieť plán pomsty, zabezpečiť si určité množstvo pervitínu a vložiť ho medzi osobné veci obžalovaného, sa nejaví súdu logické a aj s prihliadnutím na neskoršie vyvrátenie týchto skutočností samou svedkyňou musí byť považované za účelové, v snahe pôvodne pomôcť obžalovanému uniknúť trestnému stíhaniu.

Dôkazy zaobstarané v rámci celého trestného konania voči obžalovanému súd preto po ich posúdení jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil za dostatočné k vytvoreniu záveru o tom, že skutok, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie, sa stal tak, ako to je popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa objektívne aj subjektívne znaky vyššie špecifikovaného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že ho spáchal obžalovaný.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného trestného činu spočíva najmä v tom, že obžalovaný svojím konaním narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana spoločnosti pred možným ohrozením vyplývajúcim z nekontrolovateľného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, či ochrana pred zneužívaním uvedených látok.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje . Pri úvahách o druhu a výmere trestu pritom musí súd prihliadať na základné kritéria spojené s ukladaním trestu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, zohľadňujúc pri tom represívnu funkciu trestu, ale aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a tiež skutočnosť, že trest má predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný je slobodný, bezdetný a v súčasnosti žije so svojou družkou a jej dvomi deťmi v byte svojej matky v Krupine. Má ukončené stredoškolské odborné vzdelanie bez maturity, pričom pred spáchaním skutku bol od času jeho podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu od roku 2014 nezamestnaný, zúčastňoval sa len aktivačných prác a žil zo sociálnych dávok a tiež z peňazí od svojej matky. Z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je, na ÚPSVaR Zvolen nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, dávky v hmotnej núdzi nepoberá a tiež momentálne nepoberá ani žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. V zmysle vyjadrenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, kde obžalovaný v súčasnosti vykonáva väzbu, možno jeho doterajšie správanie a vystupovanie hodnotiť pomerne kladne, konfliktné situácie nevyvoláva a v osobných veciach sa snaží udržiavať poriadok. Pokiaľ bol jedenkrát upozornený na dodržiavanie zásad správania sa pri návšteve, tu išlo len o pokusy intímneho zblíženia s priateľkou. Udržiava pravidelný telefonický a korešpondenčný kontakt s matkou

a priateľkou, a to formou návštev ako aj balíkov. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. V ústrednej evidencii Ministerstva vnútra SR má obžalovaný od roku 2010 viacero záznamov o priestupkoch, avšak toto prevažne vo vzťahu k priestupkom na úseku dopravy. Obžalovaný bol podľa odpisu registra trestov doposiaľ 7-krát súdne trestaný pre spáchanie rôznej trestnej činnosti, vrátane zhodnej ako v prejednávanej veci, pričom z výkonu naposledy uloženého 4-ročného nepodmienečného trestu pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora bol podmienečne prepustený dňa 12.03.2014 s probačným dohľadom a určením skúšobnej doby v trvaní 30 mesiacov. Obžalovanému poľahčuje okolnosť, že trestný čin spáchal v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby - fyzickej a psychickej závislosti na návykových látkach (§ 36 písm. c/ Tr. zákona), priťažujú mu predchádzajúce odsúdenia v minulosti (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil vyrovnaný pomer (§ 38 odsek 2 Tr. zákona) poľahčujúcich a priťažujúcich okolností konštatovaných vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom však na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného vychádzal súd zo zásady spravodlivosti trestu, úmernosti sankcie k spáchanému trestnému činu a zásady personality trestu, a s poukazom na špecifiká prejednávanej veci má za to, že v danom prípade je na mieste použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zákona. Hoci obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, kde v zmysle § 172 ods. 2 Tr. zákona prichádza do úvahy uloženie trestu v sadzbe 10-15 rokov, po vyhodnotení zadovážených dôkazov je súd presvedčený, že u obžalovaného nebolo zadokumentované klasické dílerstvo, nákup, či predaj drog v určitej zabehnutej sieti dodávateľov a odberateľov, jednalo sa skôr len o vytvorenie si neprimeraného väčšieho množstva zásob omamnej a psychotropnej látky - a to predovšetkým z dôvodu vlastnej drogovej závislosti, preto súd považoval uloženie trestu v zákonom určenej výmere trestnej sadzby za neprimerane prísne.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň desať rokov.

Okolnosťami prípadu v zmysle citovaného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona môžu byť všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Sú nimi aj také okolnosti, ktorých význam a intenzita výraznejšie vybočuje z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu.

Ako okolnosti odôvodňujúce použitie mimoriadneho zníženia trestu súd v danej veci vyhodnotil najmä vlastnú snahu a vôľu obžalovaného skoncovať so svojou závislosťou tým, že v najbližšom čase plánoval dobrovoľne nastúpiť protidrogovú liečbu v Centre pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici, keď jeho závislosť na návykových látkach je podľa názoru znalcov tak psychická ako aj fyzická, a teda pri takejto diagnóze už užívateľ nie je schopný sám sa vymaniť zo začarovaného kruhu a potrebuje pomoc odborníkov. Hoci teda aj sám obžalovaný chcel s užívaním drog prestať, vzhľadom na negatívne dôsledky ich užívania, ktoré v podstate ovplyvňovali celé jeho konanie, takéhoto niečoho nebol schopný. Súd teda pri aplikácii mimoriadnych zmierňujúcich ustanovení zohľadnil snahu po náprave či jeho rodinné prostredie, a v neposlednom rade aj skutočnosť, že motívom konania obžalovaného nebolo získavanie akéhokoľvek finančného prospechu, pretože obžalovaný si síce omamné látky zabezpečoval a prechovával ich, ale takéto konanie pramenilo do značnej miery zo skutočnosti, že sám bol drogovo silne závislý a pohyboval sa v okruhu ďalších závislých osôb. Aj napriek tomu, že obžalovaný je konzumentom drog, jeho správanie sa na verejnosti bolo slušné a predstavoval nebezpečenstvo skôr pre seba než pre spoločnosť.

Súd s prihliadnutím na všetko uvedené a po zhodnotení hľadiska potreby generálnej i individuálnej prevencie, po zohľadnení miery závislosti obžalovaného od návykových látok dospel k záveru, že

primeraným a dostačujúcim trestom odňatia slobody je nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov. Súd má za to, že takto uložený trest, za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, teda pri mimoriadnom znížení hranice trestu odňatia slobody pri dodržaní vyššie uvedených zásad, postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ako aj na prevýchovu páchateľa.

Je pravdou, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti drogového charakteru, na potlačovaní ktorej je prvoradý spoločenský záujem, avšak súd musí pri stanovovaní primeraného trestu prihliadať aj na okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, možnosť jeho prevýchovy a postoj k jeho protispoločenskému konaniu. Všetky zistené skutočnosti umožňujú podľa názoru súdu vysloviť predpoklad, že prognóza prevýchovy u obžalovaného nie je negatívna. Taktiež prezentovaný postoj obžalovaného ku konzumácii omamných látok a jeho vôľa zveriť sa do rúk odborníkov umožňuje u osoby obžalovaného efektívnejšie realizovať jeho prevýchovu a odstrániť predpoklady páchania ďalšej obdobnej trestnej činnosti realizáciou protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.

Pri zaraďovaní obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd taktiež uplatnil potrebu individualizácie uloženého trestu a postupoval podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona s tým, že obžalovaného výnimočne zaradil na výkon trestu do najmiernejšieho ústavu, než by za iných okolností pri odsúdení za obzvlášť závažný zločin prichádzalo do úvahy.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Vo všeobecnosti ukladá ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno b/ Tr. zákona súdu povinnosť pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za obzvlášť závažný zločin, zaradiť obžalovaného na jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Súd však mal za splnené podmienky podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia, a to predovšetkým vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho vek, zistenú závislosť na návykových látkach a skutočnosť, že jeho doterajšie správanie vo výkone väzby možno hodnotiť pozitívne bez vzniku akýchkoľvek potýčok, preto jeho náprava bude podľa názoru súdu lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia. Z tohto dôvodu obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na jednej strane súd akceptuje, že v danom prípade ide pri konaní obžalovaného o obzvlášť závažný zločin, ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane ochrana spoločnosti, ako aj dostatočné morálne odsúdenie trestnej činnosti a odradenie iných bude zabezpečené aj výkonom trestu odňatia slobody v strednom stupni stráženia, ktorý však na rozdiel od výkonu trestu odňatia slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia v lepšej miere zabezpečí uchovanie kontaktu odsúdeného z rodinou, ktoré väzby lepšie umožnia riadne vedenie života odsúdeným po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V rámci ukladania ďalších potrebných ochranných opatrení sa senát okresného súdu nevyhol (s ohľadom na závery psychiatrického znaleckého posudku o zistení drogovej závislosti obžalovaného, ako aj s ohľadom na návrhy znalca) uloženiu ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, keďže obžalovaný posudzovanú trestnú činnosť v podstate v celom rozsahu spáchal pod vplyvom návykovej látky, resp. v súvislosti s jej užívaním. S prihliadnutím na odporúčania znalcov mu bola teda uložená táto forma ochranného liečenia, pričom uložené ústavné protitoxikomanické liečenie môže absolvovať počas výkonu trestu odňatia slobody, kde aj v dôsledku obmedzenia osobnej slobody bude nútene abstinovať.

Súd obžalovanému obligatórne uložil i ochranný dohľad, keďže ho odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd určil maximálne možné trvanie ochranného dohľadu na obdobie 3 rokov, nakoľko to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred eventuálnym páchaním novej trestnej činnosti obžalovaným, keď počas tejto doby sa obžalovaný podrobí nútenej postpenitenciárnej starostlivosti. Podľa názoru súdu je uvedená doba nevyhnutná na dovŕšenie nápravy obžalovaného, hoci sa jedná len o dočasnú, ale presne stanovenú kontrolou spôsobu jeho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Takto uložené trestnoprávne sankcie považuje senát okresného súdu v danom prípade za plne konformné pre dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 Tr. zákona u obžalovaného.

Adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody s predmetným trestným konaním spojené nebolo, preto ani výroková časť tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.