Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7Cb-5-2015.pdf
PDF · 119.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v právnej veci navrhovateľa VSM - TRANS, s.r.o., so sídlom Mlynská 7, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 44 649 282 zast. JUDr. Milan Kendereš, trvale bytom Mukačevská 4808/47, 080 01 Prešov proti odporcovi L & M Financ, s.r.o., Š. Moyzesa 9585/41, 960 01 Zvolen, IČO: 46925244 zast. Mgr. Peter Egry, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 1000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1000,- Eur a trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,-Eur, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.01.2015 doručeného súdu 02.02.2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1000,- Eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že si na základe ústnej objednávky objednal u odporcu nákladné vozidlo: ťahač Renault Premium, rok výroby 2001, VIN:Y. v kúpnej cene 3240,- Eur, splatnej dňa 29.05.2014. Navrhovateľ zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 1000,- Eur dňa 14.05.2014. Vzhľadom k skutočnosti, že odporca deklaroval kapotáž a tiež na nákladnom vozidle neboli pneumatiky v rozmeroch, v akých uvádzal, čo bolo zistené ohliadkou na mieste samom, tak navrhovateľ požiadal odporcu, aby predmet kúpy zabezpečil tak, ako ho deklaroval. O tejto výzve svedčí aj list zo dňa 04.07.2014. Následne odporca predmet kúpy predal tretej osobe. Na výzvu navrhovateľa, aby mu odporca predmetnú čiastku v podobe časti kúpnej ceny vrátil, odporca nereagoval.
Vo veci bol dňa 30.03.2015 vydaný platobný rozkaz sp.zn. 7Cb/5/2015-8, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že má voči navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 1000,- Eur, ktorá pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi je spôsobilá na započítanie v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka a ktorá sa s pohľadávkou navrhovateľa vzájomne kryje v celej žalovanej sume.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 16.10.2015 uviedol, že zo strany navrhovateľa došlo k objednávke nákladného ťahača, kde medzi účastníkmi konania prebehli ústne rokovania v marci 2014. Navrhovateľ ako záujemca sám kontaktoval odporcu, nakoľko si vyhľadal ťahač a mal oň záujem a prišiel na ohliadku, kde medzi účastníkmi konania došlo k ústnej dohode o cene. Požiadavkou navrhovateľa však bolo dorobiť na ťahači ďalšie práce, a to konkrétne montáž a demontáž pneumatík, montáž a demontáž spojlera, tepovanie a celková príprava ťahača na odovzdanie kupujúcemu. Tiež navrhovateľ požadoval odstrániť aj reklamné polepy a vyleštiť motorové vozidlo. Tieto práce realizoval odporca prostredníctvom subdodávateľa. Tieto dodatočné práce mali byť v sume cca 1000,- Eur v zmysle ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Účastníci konania sa v rámci tejto ústnej dohody dohodli, že tieto ďalšie výdavky budú odporcovi uhradené v čase prebratia vozidla, teda kúpna cena vo výške
3240,- Eur mala byť splatná 29.05.2014 a ďalšie výdavky, ktoré boli dohodnuté ústne vo výške 1000,- Eur mali byť splatné v zmysle ďalšej dohody medzi účastníkmi. Navrhovateľ uhradil odporcovi preddavkovo sumu 1000,- Eur, a to prevodom na jeho účet. Nakoľko v čase splatnosti kúpnej ceny bolo už vozidlo pripravené na odovzdanie, odporca ústne vyzval navrhovateľa na doplatenie ceny ťahača a na jeho prevzatie. Navrhovateľ sa však čase tejto výzvy vyhováral na nepriaznivú situáciu v rodine, prípadne uvádzal, že vozidlo ešte nie je pripravené na odovzdanie. Takéto rokovania prebiehali až do júla 2014; k odovzdaniu predmetného ťahača teda vôbec nedošlo. Odporca následne oznámil navrhovateľovi, že od kúpnej zmluvy odstupuje, pričom toto oznámil ústne, niekedy v priebehu mesiaca júl 2014. Potom sa navrhovateľ už neozýval, ešte v auguste 2014 požiadal o dodatočnú lehotu na uhradenie kúpnej ceny. Nakoľko odporcovi vznikli náklady v súvislosti s úpravou ťahača v zmysle faktúry č. 215/028, odporca si predmetnú sumu započítal voči nároku navrhovateľa na vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 1000,- Eur.
Z výsluchu konateľa odporcu Ľ. H., súd zistil, že navrhovateľ telefonicky kontaktoval mandatára ich spoločnosti - Š. Y., s tým, že následne prišiel osobne do ich autobazáru a chcel si kúpiť ťahač. Oni mali v tom čase vedľa seba dva podobné ťahače; navrhovateľ mal záujem o konkrétny ťahač, pričom však chcel, aby na ňom boli vykonané určité opravy. Tieto odporca následne zrealizoval prostredníctvom subdodávateľa pána B.. Vzhľadom k tomu chcel, aby bola zložená zo strany navrhovateľa určitá zábezpeka na úhradu týchto nákladov s tým, že presná suma bude navrhovateľovi následne fakturovaná. Tieto zmeny na ťahači prostredníctvom subdodávateľa aj reálne prebehli. Potom odporca niekoľkokrát telefonicky kontaktoval navrhovateľa s tým, aby si tento prišiel predmetný ťahač prevziať. Navrhovateľ viackrát prisľúbil, že si pre predmetný ťahač príde a uhradí požadovanú sumu, avšak k tomuto nedošlo. O predmetný ťahač prejavil záujem iný zákazník, avšak tento nechcel ťahač s takými zmenami, ktoré si objednal navrhovateľ. V tom čase zatvárali autobazár a preto nechceli mať na sklade tento ťahač, teda požiadali pána B.M., aby premontoval jednotlivé komponenty naspäť, a teda vozidlo bolo vrátené do pôvodného stavu a v takomto sa predalo tomuto ďalšiemu záujemcovi. Neskôr bol zo strany navrhovateľa ešte raz kontaktovaný, aby mu počkal so splatnosťou kúpnej ceny s tým, že si príde po auto a potom už navrhovateľ ani nedvíhal telefóny a faktúra na sumu 1000,- Eur sa im vrátila naspäť ako nedoručená.
Z prednesu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že zaplatením časti kúpnej ceny 1000,- Eur navrhovateľ prejavil eminentný záujem o kúpu motorového vozidla, avšak následne z dôvodu objektívnych skutočností na jeho strane, a to z dôvodu choroby jeho matky si tento nemohol prísť prevziať. Pokiaľ ide o zmeny na ťahači, uviedol, že odporca vymedzil určitú akosť ťahača, kde mala tam byť kapotáž, ako aj pneumatiky v súlade s technickým preukazom. Tiež namietal uplatnenú výšku škody zo strany odporcu, kde nie je zrejmé, akým spôsobom táto škoda vznikla, a tiež v akej výške; tiež namietal, že zo strany odporcu nedošlo k výzve, či je predmet kúpy prichystaný a teda je možné ho prevziať. Taktiež namietal faktúru č. 20140007, kde dátum dodania na tejto faktúre je dňa 25.07.2014 a dátum vystavenia je dňa 30.11.2014, nakoľko táto nespĺňa všetky náležitosti, pretože malo byť fakturované do 30 dní od dodania služby. Tiež predmet kúpy by mal spĺňať určité parametre a tiež poukázal nato, že medzi účastníkmi konania neboli žiadne vedľajšie dojednania. Tiež uviedol, že pokiaľ došlo k následnému predaju motorového vozidla tretej osobe, tak predávajúci (odporca) si zarátal do tejto ceny aj časť sumy, ktorú si teraz uplatňuje voči navrhovateľovi faktúrou č. 20140007. Tiež, pokiaľ došlo na predmetnom vozidle k zmenám v zmysle uvedenej faktúry, tak by sa to malo prejaviť aj na cene vozidla a táto by sa mala zvýšiť. Poukázal tiež na listy zo dňa 04.07.2014 a 18.05.2015 označené ako „zaujatie stanoviska“, kde obsahom týchto listov bola aj tá skutočnosť, že konateľ navrhovateľa poukazoval na zlý zdravotný stav matky. Zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že pokiaľ odporca dal nad rámec kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá vo výške 3240,- Eur robiť ešte nejaké opravy na motorovom vozidle, nie je zrejmé, prečo si teda kúpnu cenu nenavýšil, keďže si bol vedomý, že sa vykonávajú na tomto aute ďalšie zmeny.
Z výsluchu konateľa navrhovateľa Y. R. súd zistil, že medzi účastníkmi konania toto bol už ich druhý obchod, kde predtým už prebehol medzi nimi obchod ohľadne kúpy kamióna, ako aj návesu, kde tento prebehol viac-menej korektne. S odporcom sa dohodol na kúpe tohto kamióna v kúpnej cene 3240,- Eur aj daňou. Tento ťahač však bol na nízkych pneumatikách, avšak on chcel iné, a tiež nemal kapotáž. Odporca však povedal, že toto nie je problém, a teda v cene 3240,- Eur sa dohodli, že si tento ťahač zoberie s tým, že tam budú upravené všetky tieto veci, všetko v rámci kúpnej ceny. Iné vlastnosti ťahača si nevymienil. Zaplatil časť kúpnej ceny odporcovi, avšak potom mu ochorela matka, a teda dal odporcovi vedieť, že teraz sa tejto záležitosti nemôže venovať. Keď neskôr kontaktoval odporcu, dozvedel sa, že auto je už predané a teda žiadal vrátenie časti kúpnej ceny. Túto mu však odporca nevrátil, a teda
v súčasnosti nemá auto a nemá ani peniaze. Rokovania ohľadne kúpnej zmluvy prebehli niekedy v mesiacoch marec - apríl 2014 a to ústne, kde sa s odporcom dohodli, že mu tento pripraví auto tak, ako sa dohodli vrátane pneumatík, ako aj kapotáže, tiež ešte chýbal spojler, k čomu odporca uviedol, že tento tam namontuje v rámci kúpnej ceny. Tiež sa dohodli, že po príprave auta sa mu ozve, kedy si ho môže prevziať. Potom neskôr mu viackrát volal pán Y., niekedy v lete 2014. Keďže však mal v tom čase doma starosti s chorou matkou, povedal mu, že si po auto príde neskôr. Tiež ho kontaktoval konateľ odporcu telefonicky, niekedy v októbri 2014, kedy sa ho pýtal, kedy si príde po auto, načo mu on uviedol, že si ho stále nemôže prevziať z dôvodu problémov rodine. Asi o 3 týždne po tomto rozhovore volal odporca sám pánovi Y. s tým, že si už príde po auto, avšak bolo mu oznámené, že toto je už predané.
Z výsluchu svedka Š. Y., mandatára odporcu súd zistil, že rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy prebiehali medzi účastníkmi konania ústne. Konateľ navrhovateľa ho kontaktoval telefonicky, keď sa vracal z Bratislavy a prišiel si pozrieť ťahač. Tých ťahačov mali vtedy v autobazáre viac a on mal záujem o kamión „Mega“, avšak z tohto chcel spraviť kamión „Štandard“; ďalej chcel, aby toto auto bolo vytepované, naleštená kabína a vzhľadom k tomu sa dohodli, že navrhovateľ pošle zálohu na tieto úpravy. Asi za týždeň, týždeň a pol boli tieto úpravy hotové a navrhovateľovi zavolali, že si môže prísť prevziať ťahač. Tento im však oznámil, že má určité zdravotné problémy v rodine, a teda oni mu počkali zo zaplatením kúpnej ceny. Rozhovorov bolo medzi nimi viac, kde navrhovateľ im vždy povedal, že si po kamión príde, avšak potom neprišiel. Navrhovateľovi neskôr volal aj samotný konateľ odporcu. Ďalej uviedol, že niekedy v lete roku 2014 navrhovateľovi oznámil, že idú ťahač predať. Kupujúci, ktorý mal záujem o tento ťahač však nemal záujem o zmeny, ktoré si žiadal urobiť navrhovateľ. Uviedol, že pri rokovaní ohľadne predaja ťahača bol prítomný on, konateľ navrhovateľa a ešte pán R., st., teda otec konateľa navrhovateľa. Dohodli sa na kúpnej cene vo výške 2700,- Eur + DPH. Ohľadne prác, ktoré žiadal urobiť navrhovateľ na ťahači sa dohodli tak, že tieto úpravy pri preberaní ťahača zaplatí navrhovateľ priamo pánovi, ktorý tieto zmeny vykoná, alebo sa nejako inak dohodnú. Podrobne toto na stretnutí neriešili. Dohodli sa však, že navrhovateľ zaplatí cenu 1000,- Eur, čo približne mali tieto práce na ťahači stáť. Navrhovateľ požadoval na ťahači ešte aj zmenu svetlej výšky vozidla, tiež namontovať spojler a žiadal aj väčšie pneumatiky, tepovanie, ako aj leštenie auta. Uviedol, že pokiaľ by tieto práce mali byť súčasťou kúpnej ceny, boli by s predajom ťahača v strate. Svedok ďalej uviedol, že toto bol už druhý obchod, ktorý prebiehal medzi účastníkmi konania; čo sa týkalo prvého obchodu, tiež sa jednalo o kúpu ťahača, na ktorý tiež poslal navrhovateľ zálohu na kúpnu cenu a tiež mu oni následne počkali so zaplatením kúpnej ceny, ktorú potom on splácal.
Z výsluchu svedka Y. R., st. súd zistil, že svedok ako otec konateľa navrhovateľa bol osobne prítomný pri rokovaniach ohľadne kúpnej zmluvy na ťahač. Pri rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy boli u odporcu v areáli autobazáru a dohodli sa, že odporcovi dajú časť kúpnej ceny a on pripraví vozidlo tak, ako sa dohodli, to znamená, že dôjde k výmenám pneumatík na vozidle, plastov a spojlerov. Asi o 3 týždne nato išiel do Bratislavy a cestou sa zastavil pozrieť na predmetné vozidlo, avšak zistil, že nebolo s vozidlom urobené nič, čo sa dojednali. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že aj jeho syn viackrát odporcu telefonicky vyzýval na prípravu vozidla na prevzatie. Svedok uviedol, že celý obchod prebiehal tak, že prišli do areálu autobazáru, keď predtým kontaktovali pána Y., aby si pozreli ťahač. Tento ťahač sa nedal vtedy naštartovať, nakoľko nemal batériu a aj pneumatiky na tomto vozidle boli v dezolátnom stave, tiež tam neboli bočné plasty, ani vrchný spojler, ale bolo vidno podľa stôp po šrouboch, že tam tieto plasty, ako aj spojlery predtým boli. Tiež v interiéri nefungovalo jedno sedadlo, bolo nejaké sfúknuté. Kúpna cena za predmetné vozidlo mala byť 2700,- Eur bez DPH. Pán Y. im vtedy ukázal iné motorové vozidlo, ktoré bolo v areáli a povedal, že z neho nejaké veci odmontuje a primontuje na motorové vozidlo, o ktoré oni mali záujem, a to všetko v rámci kúpnej ceny 2700,- Eur bez DPH. Pán Y. im nepovedal, či tieto úpravy budú realizované prostredníctvom ich spoločnosti alebo oslovia nejakú inú spoločnosť za účelom úpravy vozidla, o to sa oni ani nezaujímali. Nemali konkrétne osobitné požiadavky týkajúce sa opráv, ale žiadali, aby pneumatiky boli aspoň pojazdné a tiež, aby sa vymenili bočné plasty a spojlery, ktoré mali byť na toto auto namontované. Svedok ďalej uviedol, že pracoval v minulosti v Jednote ako vedúci odboru dopravy nejakých 11 rokov a potom ešte ako súkromný podnikateľ v oblasti dopravy 25 rokov. Uviedol, že mu prešlo cez ruky viac ako 200 vozidiel a s navrhovateľom chodieval na viaceré takéto ohliadky motorových vozidiel, on ho vlastne zaúčal. Pneumatiky na ťahači Renault Premium však parametre, ktoré mali spĺňať, nespĺňali, s takýmito pneumatikami, aké boli na návese by vozidlo neprešlo technickou kontrolou, ani kontrolou na polícii. Ďalej uviedol, že čo sa týka hodnoty komponentov, ktoré mali byť menené na motorovom vozidle, tieto mohli byť v hodnote nejakých 200-300 Eur ako použité, ale v dobrom stave a hodnota jednej ojazdenej pneumatiky okolo 30-40 Eur, pričom pneumatík bolo
potrebné na vozidle vymeniť šesť. Takéto motorové vozidlo by určite nedal on urobiť do servisu, ale urobil by si tieto práce svojpomocne.
Z faktúry č. 2014/070 (čl.4) súd zistil, že touto faktúrou fakturoval dodávateľ : spoločnosť L&M Finance, s.r.o. odberateľovi spoločnosti VSM - TRANS, s.r.o. dobropis k faktúre č. 2014/023 zo dňa 15.05.2014 ťahača Renault Premium, rok výroby 2001.
Z faktúry č. 2014/023 (čl.22) súd zistil, že touto faktúrou fakturoval dodávateľ spoločnosť L&M Finance, s.r.o. odberateľovi VSM- TRANS, s.r.o. kúpnu cenu za ťahač Renault Premium, rok výroby 2001, č. VIN:Y., a to vo výške 3240,- Eur aj s DPH, t.j. 2700,- Eur bez DPH + 540,- Eur DPH.
Faktúrou č. 2014/0007 (čl. 24) zo dňa 30.11.2014 súd zistil, že touto faktúrou fakturoval E. B., Y. XXX, XXX XX Y., spoločnosti L&M Financ, s.r.o. vykonané služby na nákladných vozidlách Renault Premium, č. VIN:Y. a DAF XF 95, VIN:I., a to v celkovej sume 980,- Eur.
Z faktúry č. 2015/028 (čl. 25) zo dňa 27.04.2015 súd zistil, že touto faktúrou fakturoval dodávateľ : spoločnosť L&M Financ, s.r.o. odberateľovi spoločnosti VSM - TRANS, s.r.o. náklady vzniknuté v súvislosti s objednávkou nákladného ťahača Renault Premium, rok výroby 2001 a následným odstúpením od zmluvy, a to v celkovej výške 1027,20 Eur s DPH.
Z písomnej korešpondencie označenej ako „zaujatie stanoviska“ (čl.3 a čl.21) súd zistil, že týmto listom vyzýval navrhovateľ odporcu, aby tento prichystal predmet kúpy v súlade s dohodou, nakoľko motorové vozidlo nemá kapotáž a tiež pneumatiky v rozmeroch, v akých bolo deklarované. Zároveň uviedol, že za predmetné nákladné vozidlo poukázal časť ceny vo výške 1.000,-Eur, z celkovej dohodnutej kúpnej ceny v čiastke 3.240,-Eur. Uvedeným listom požiadal tiež navrhovateľ odporcu o toleranciu s ukončením transakcie z dôvodu zdravotného stavu jeho matky, ktorá potrebuje celodennú starostlivosť.
Z písomnej korešpondencie označenej ako „zaujatie stanoviska“ (čl. 34) zo dňa 18.05.2015 súd zistil, že týmto listom navrhovateľ upozorňoval odporcu, že započítanie, ktoré mu bolo zaslané dňa 06.05.2015 nie je možné a toto neuznáva, nakoľko došlo zo strany odporcu k prijatiu čiastky 1.000,-Eur ako časť kúpnej ceny, ktorej celková výška mala byť 3.240,-Eur s DPH.
Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.
Podľa § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.
Podľa § 412 ods. 3 Obchodného zákonníka, v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde
má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.
Podľa § 451 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy a tohto zákona na to, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar je kupujúci povinný prevziať, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť.
Podľa § 462 Obchodného zákonníka, ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne, a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať, dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pritom vznikli.
Podľa § 466 Obchodného zákonníka, stranu, ktorá je v omeškaní s prevzatím alebo so spätným prevzatím tovaru alebo s platením kúpnej ceny, ktoré sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru, alebo s platením nákladov spojených s plnením povinností podľa § 462 až 464, možno vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Druhá strana je oprávnená vo výzve na prevzatie tovaru určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí tovar predať vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinná upozorniť stranu, ktorá je v omeškaní, na úmysel tovar predať. Tento úmysel možno oznámiť aj pri určení lehoty na prevzatie.
Podľa § 468 Obchodného zákonníka, strana, ktorá tovar predala, je oprávnená ponechať si z výťažku predaja sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom spojeným s plnením povinností podľa § 462 až 464 a s predajom tovaru. Zvyšok získaného výťažku je povinná druhej strane bez zbytočného odkladu uhradiť.
Podľa § 469 Obchodného zákonníka, ak niektorá strana v súlade s týmto zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia primeraným spôsobom kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu škody vzniknutý podľa toho zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť na základe zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Pri určení tohto rozdielu sa prihliadne na obsah zmluvy. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým nie je dotknutý.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli medzi sebou ústnu zmluvu o predaji ťahača zn. Renault Premium, rok výroby 2001, VIN:Y.. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uhradil odporcovi preddavkovo sumu 1.000,-Eur dňa 14.05.2014. Kúpna cena bola fakturovaná navrhovateľovi faktúrou č. 2014/023 zo dňa 15.05.2014 v sume 2.700,-Eur bez DPH, t.j. 3.240,-Eur s DPH, splatnou dňa 29.05.2014. Následne bol odporcom faktúrou č. 2014/070 zo dňa 31.10.2014 vystavený dobropis k faktúre č. 2014/023 zo dňa 15.05.2014 a to v sume -2.240,-Eur. Časť kúpnej ceny vo výške 1.000,-Eur, uhradená dňa 14.05.2014 navrhovateľovi vrátená nebola.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na ťahači, ktorý bol predmetom kúpy mali byť vykonávané úpravy týkajúce sa najmä montáže pneumatík a spojlera, pričom po vykonaných úpravách malo dôjsť k odovzdaniu predmetu kúpy navrhovateľovi. Navrhovateľ odporcu listami zo dňa 04.07.2014 a 04.08.2014 vyzval na prípravu predmetu kúpy, t.j. ťahača Renault Premium v súlade s dohodou. K odovzdanie ťahača však následne vôbec nedošlo a tento bol odporcom predaný tretej osobe.
Odporca si na pojednávaní dňa 16.10.2015 ako obranu proti návrhu navrhovateľa uplatnil voči navrhovateľovi svoju pohľadávku na započítanie, ktorá pohľadávka spočívala v nákladoch vynaložených v súvislosti s nerealizovaním kúpnej zmluvy z dôvodov na strane navrhovateľa a to na základe faktúry č. 20140007 zo dňa 30.11.2014 (čl. 24) a faktúry č. 2015/028 zo dňa 27.04.2015 (čl. 25). Uviedol, že
na základe požiadavky navrhovateľa urobil na ťahači ďalšie práce, a to konkrétne montáž a demontáž pneumatík, montáž a demontáž spojlera, tepovanie a odstraňovanie reklamných polepov a leštenie. Tieto práce realizoval odporca prostredníctvom subdodávateľa. Tieto dodatočné práce mali byť v sume 1000,- Eur v zmysle ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom, keď tieto výdavky mali byť uhradené navrhovateľom v čase prebratia vozidla. Tieto práce mali byť na základe ústnej dohody uhradené nad rámec kúpnej ceny, teda nie v rámci kúpnej ceny ako to uvádzal navrhovateľ.
Sporné teda medzi účastníkmi bolo, či tieto úpravy mali byť prevedené v rámci dohodnutej kúpnej ceny, t.j. v rámci 3.240,-Eur alebo to boli úpravy dohodnuté nad rámec tejto ceny. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že pri dojednávaní kúpnej zmluvy boli osobne prítomný - konateľ navrhovateľa Y. R., svedok Y. R., st. a svedok Š. Y., mandatár odporcu. Z výpovede konateľa navrhovateľa ako aj z výpovede svedka Y. R., st. jednoznačne vyplynulo, že úpravy na predmetnom vozidle mali byť vykonané v rámci dohodnutej kúpnej ceny, podľa výpovede svedka Š. Y. mali byť tieto úpravy vykonané nad rámec kúpnej ceny, pričom mali byť vykonané u dodávateľskej firmy a ako záloha na tieto opravy mala slúžiť suma 1.000,-Eur, ktorá mala byť zo strany navrhovateľa zložená. Pri rozporoch vo svedeckých výpovediach svedkov Y. R. R.. C. Š. Y. súd potom vychádzal z faktúry č. 2014/023, v zmysle ktorej bola kúpna cena za predmet kúpy stanovená vo výške 3.240,-Eur s DPH. Iná dohoda medzi účastníkmi konania ohľadne úhrady úprav na predmetnom vozidle nebola preukázaná. Pokiaľ odporca svoj nárok na započítanie odvodzoval od faktúry č. 20140007 zo dňa 30.11.2014 toto tvrdenie sa javilo súdu ako nedôveryhodné, nakoľko odporca súdu na jednej strane uvádzal, že k úpravám na predmetnom vozidle malo dôjsť cca 2 týždne po ústnej dohode ohľadne kúpnej zmluvy k ťahaču, t.j. niekedy v mesiacoch apríl, máj 2014, pričom z predloženej faktúry vyplýva dátum dodania 25.07.2014 a dátum vystavenia faktúry 30.11.2014. Z takejto faktúry súdu nie je zrejmé, či a v akom období skutočne došlo k úpravám na ťahači. K faktúre odporca nepriložil dodací list ani potvrdenie o úhrade tejto faktúry. Rovnako na predmetnej faktúre sú fakturované okrem prác na ťahači Renault Premium aj práce na ťahači Daf XF VIN : I., pričom z položky „náklady spojené s výjazdami k vozidlám“ vôbec nie je zrejmé ako bola táto položka rozpočítaná na jednotlivé vozidlá. Rovnako potom nie je v tejto súvislosti zrejmé ako došlo k výpočtu sumy 856,-Eur bez DPH, t.j. 1.027,20 Eur na faktúre č. 2015/028, ktorá bola odporcom vystavená dňa 27.04.2015, splatná dňa 12.05.2015, t.j. až po začatí konania vo veci samej a ktorú uplatnil odporca na započítanie voči nároku navrhovateľa na vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 1.000,-Eur.
Tiež pokiaľ odporca poukazoval na to, že navrhovateľ sa dostal do omeškania s prevzatím predmetu kúpy a hoci bol viackrát vyzývaný na prevzatie ťahača, tento si neprevzal, toto tvrdenie zostalo len v rovine tvrdení, nakoľko o tom súdu nepredložil žiadny dôkaz a aj svedecké výpovede boli ohľadne tejto skutočnosti rozporné. Súd potom v tejto súvislosti musel vychádzať z listinných dôkazov predložených do spisu a to z listov označených ako „zaujatie stanoviska“ (čl.3 a čl.21), ktorými vyzýval navrhovateľ odporcu, aby tento prichystal predmet kúpy v súlade s dohodou. Teda odporca súdu nepreukázal, že tovar - ťahač bol pripravený na odovzdanie kupujúcemu. Rovnako súdu nepreukázal, že platne odstúpil od kúpnej zmluvy s navrhovateľom. Pokiaľ by aj súd pripustil tvrdenie odporcu, že sa navrhovateľ dostal do omeškania s prevzatím predmetu kúpy a ani po výzve na splnenie tejto povinnosti a márnym uplynutím lehoty na plnenie, neposkytol súčinnosť potrebnú na prevzatie tovaru, mohol síce odporca v zmysle ustanovenia § 466 a § 468 Obchodného zákonníka ťahač predať a ponechať si z výťažku predaja sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom, ktoré mal s uchovaním tovaru a jeho predajom, avšak ani tieto náklady súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Súdu bola predložená len faktúra č. č. 2015/028, ktorá bola odporcom vystavená dňa 27.04.2015, splatná dňa 12.05.2015 a faktúra č 20140007 zo dňa 30.11.2014, bez dodacieho listu a prípadného potvrdenia, že táto faktúra bola odporcom uhradená. Rovnako tvrdenie odporcu, že došlo k následnému predaju ťahača tretej osobe, pričom tento nemal záujem o zmeny na ťahači tak ako si ich žiadal navrhovateľ a teda došlo k opätovnej demontáži pneumatík, spojlerov a vráteniu ťahača k pôvodnému stavu, toto nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom ani prípadnou svedeckou výpoveďou osoby, ktorá vykonávala úpravy na vozidle. Nie je teda zrejmé, či skutočne došlo k následnému predaju ťahača tretej osobe, či došlo k predaju aj s úpravami na ťahači, tak ako tieto boli fakturované faktúrou č, 20140007 zo dňa 30.11.2014, kedy a za akú kúpnu cenu došlo k predaju ťahača, pričom zo strany odporcu nebol produkovaný žiadny dôkaz, keď aj po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemá.
V sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca, ako druhá procesná strana, má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo
znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Na základe hore uvedeného dospel k záveru, že odporca dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že má voči navrhovateľovi pohľadávku spôsobilú na započítanie.
Na základe vyššie uvedeného považoval súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný a preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000,-Eur tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu ním uplatnených trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 60,-Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).