Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/269/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o. so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica proti odporkyni: X. T., nar. X.XX.XXXX, toho času bytom O., J. XX, o zaplatenie 327,21 eur s prísl., takto

rozhodol:

Konanie sčasti o zaplatenie 65,- eur s prísl. zastavuje.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,- eur od 24.11.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 22,11 eur, a to z toho sumu 4,34 eur z titulu súdneho poplatku na účet navrhovateľa a z toho sumu 17,77 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet advokáta Mgr. Henricha Schindlera, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 12.8.2015 domáhal voči odporkyni zaplatenia 327,21 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne od 24.11.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 23.10.2013 bola uzavretá s odporkyňou rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebit. úveru, a to tým, že odporkyňa prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200,- eur. Predpokladom uzavretia zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva o pôžičke nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, v prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporkyňa mala vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, z toho sumu 200,- eur z titulu poskytnutého úveru a sumu 62,21 eur z titulu individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur, ktorá odplata bola dojednaná v zmysle § 497 Obch. zákonníka za poskytnutie úveru. Úver sa stal splatný 23.11.2013. Navrhovateľ vyzýval výzvami odporkyňu na úhradu záväzku v zmysle článku IV bod 5 rámcovej zmluvy, a preto si v konaní uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka vo výške 65,- eur, pričom uviedol, že odporkyňa nerealizovala žiadnu úhradu. Preto navrhol podanému

návrhu vyhovieť ako i priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 19,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur.

Odporkyni bol doručený návrh spolu s výzvou na vyjadrenie k návrhu dňa 14.1.2016, k návrhu sa písomne nevyjadrila. Následne súd doručoval predvolanie na stanovený termín pojednávania odporkyni na adresu uvedenú v úvode tohto rozhodnutia, ktorú oznámila príslušníkom polície, čo ORPZ oznámilo tun. súdu v podaní z 10.3.2016. Odporkyňa na oznámenej adrese, ani v mieste trvalého bydliska predvolanie na stanovený termín pojednávania neprevzala, pričom súd vychádzal zo zákonnej fikcie o tom, že zásielka jej bola riadne doručená v zmysle § 47 ods.2 O.s.p.. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil v podaní z 10.2.2016, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. .

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise , a to rámcovou zmluvou o poskytnutí spotreb. úveru z č.l. 4-7 spisu, zmluvou o poskytnutí spotreb. úveru z č.l. 8-9 spisu, výpisom z účtu navrhovateľa z čl. 10 spisu, upomienkami z 30.11.2013, 7.12.2013, 14.12.2013, 21.12.2013, správami zo šetrenia pobytu odporkyne a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľ spotrebiteľský úver poskytuje prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS , e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto sú bližšie upravené v článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. V článku V. sa dohodlo, že úver je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej zmluve sú ďalej upravené podmienky zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebit. úveru z 23.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ sa na základe rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúročný úver vo výške 200,- eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s prísl. v celkovej výške 262,21 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. RPMN sa dohodla vo výške 366,2%, celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 eur, celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť predstavuje sumu 262,21 eur, priemerná hodnota RPMN je vo výške 418%.

Z výpisu z účtu navrhovateľa z 23.10.2013 vyplýva, že v uvedený deň poukázal na účet odporkyne sumu vo výške 200,- eur. Z listu z 30.11.2013 mal súd preukázané, že odporkyňa bola vyzvaná na úhradu pohľadávky vo výške 297,20 eur, pričom uviedol, že administratívne náklady z vymáhania predstavujú 35,- eur. Upomienkou z 7.12.2013 navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu sumy 307,20 eur, upomienkou z 14.12.2013 na úhradu sumy 317,20 eur, výzvou z 21.12.2013 na úhradu sumy 342,20 eur s tým, že administratívne náklady spojené s konaním sú 30,- eur.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu

poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené, že dňa 23.10.2013 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 266/2005Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z čl. III. Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzavreli účastníci na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa / odporkyne/ vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver bol oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú v zmysle zmluvných dojednaní za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdil , že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru.

Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania vyššie uvedených zmlúv. Svojou povahou podľa názoru súdu však išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok / čl. III. bod 6 Rámcovej zmluvy/. Súd posudzoval obsahové náležitosti zmluvy i podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /§ 24 ods. 1 zákona/ a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou obsahujú všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd však zistil, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, ktorý je v zmluve určený na 366,2%, pričom keď súd porovnal výšku poskytnutého úveru , výšku mesačnej splátky spolu s odplatou za poskytnutie úveru, RPMN mala byť správne stanovená vo výške 2478,88 %. Vzhľadom na absenciu správneho údaju o výške RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ cit. zákona, je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa je preto povinná vrátiť navrhovateľovi len úverovú istinu vo výške 200,- eur. V tej súvislosti súd ešte dodáva, že odplata v sume 62,21 eur je za dobu jedného mesiaca i v rozpore s § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, pretože vysoko prekračuje odplatu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Stanovený poplatok ako odplata za poskytnutie úveru na dobu jedného mesiaca v rozsahu 31,10 % z poskytnutej sumy je neprimeraný a uvedená odplata je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, preto je podľa § 39 Obč. zákonníka neplatne dojednaná, preto súd podaný návrh v tejto časti zamietol. Pre porovnanie súd udáva, že podľa § 1a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Uvedené ustanovenie je účinné od 1.6.2014, avšak je evidentné, že akceptovateľná výška odplaty pri nízkych a krátkodobých úveroch sa pohybuje len v tomto rozmedzí. Obdobný názor zaujal aj KS TN vo veci17Co 576/2015 z 8.7. 2015.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur, ktoré si navrhovateľ uplatnil s poukazom na čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: : celkové náklady vo výške ďalších 30,-eur .

V tej súvislosti súd udáva, že navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma skutočne vynaložených nákladov 65,- eur a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil navrhovateľ prípadné urgencie a upomienky odporcovi. Zmluvné dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy považuje súd za neplatné, pretože ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v rámcovej zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že odporca ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Navrhovateľ v konaní nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady /čl. VII. bod 1 Rámcovej zmluvy/. Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu a správu úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej dobe štyrmi podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za upomienku. Navrhovateľ si takto zabezpečuje ďalšie plnenie, ktoré skrýva pod skutočne vynaložené náklady. Podľa názoru súdu, ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru 32,50 % /§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ/, a teda o neplatné zmluvné dojednanie, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Preto súd podanému návrhu vyhovel len v časti o vrátenie úverovej istiny vo výške 200,- eur a vo zvyšnej časti návrh ako neopodstatnený zamietol. V konaní pritom nebolo sporné, že odporkyňa nevykonala z titulu úveru žiadnu splátku.

V súlade s § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania z priznanej sumy od 24.11.2013, t.j. odo dňa po dohodnutej lehote splatnosti úveru vo výške 5,25% ročne.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len v rozsahu čistého úspechu v konaní. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia 327,21 eur s prísl., súd mu priznal nárok len na zaplatenie istiny vo výške 200,- eur s prísl., čo predstavuje 61,12 % úspech a 38,88 % neúspech, na základe čoho čistý úspech navrhovateľa predstavuje 22,24 %, čo zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 eur predstavuje sumu 4,34 eur a z uplatnených trov konania vo výške 79,90 eur (za dva úkony právnej služby á 24,90 eur + 2x 8,39 eur režijný paušál + 20% DPH) predstavuje sumu 17,77 eur, a teda celkové trovy konania vo výške 22,11 eur, ktoré je povinná nahradiť navrhovateľovi odporkyňa, keďže bola v konaní v prevažnej časti neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.