Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-33-2015.pdf
PDF · 83.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/33/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporcovi: T. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX V. - L., zastúpený opatrovníkom pani K. Q., zamestnankyňou Okresného L.Ú. V. K., v konaní o zaplatenie 126,95 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 79,15 EUR s 9%- ným ročným úrokom z omeškania od 4.2.2012 do zaplatenia, nahradiť trovy konania 4,08 EUR a trovy právneho zastúpenia 14,60 EUR.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 26.1.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 126,95 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že na základe uzatvorenej Zmluvy o pripojení zo dňa 11.3.2011 uzavretej medzi spoločnosťou L. M., E..L.. a odporcom bola odporcovi zapožičaná mikroprocesorová karta - SIM karta a zároveň mu bol aktivovaný program služieb Relax 60+ (120) a dňa 11.3.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote 24 mesiacov. Zapožičaná SIM karta bola vložená do mobilného telefónu číslo XXXXXXXXX. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 uzavretou medzi spoločnosťou L. M., E..L.. a navrhovateľom bola pohľadávka odporcu postúpená na navrhovateľa.
Pretože odporca sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska a inú adresu, na ktorej by sa zdržiaval sa súdu ani šetrením nepodarilo zistiť, súd mu uznesením č.k. 12C/33/2015-35 zo dňa 18.12.2015 ustanovil opatrovníka pani K. Q., zamestnankyňu Okresného L. V. K..
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18.3.2016.
Zo spisu mal súd preukázané, že dňa 11.3.2011 uzavrela spoločnosť L. M., a.s. s odporcom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mikroprocesorovej karty - SIM č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola vložená do mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXXXXXXX. Odporcovi bol aktivovaný program služieb Relax 60+ (120). Zároveň podpísali aj Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote 24 mesiacov. Pri podpise zmluvy odporca písomne prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami i Cenníkom služieb L. M., E..L.. a v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti uhradí zmluvnú pokutu vo výške 47,80 EUR.
Navrhovateľ predložil prehľad zasielaných faktúr, a to faktúru č. 7200608210 splatnú dňa 3.2.2012, podľa ktorej mal odporca zaplatiť cenu za hovorné 79,15 EUR a faktúru č. 7201796925 splatnú dňa 3.3.2012, ktorou bola odporcovi vyúčtovaná zmluvná pokuta 47,80 EUR. Doložil aj oznámenie L. M., E..L.. zo dňa 29.11.2013 o postúpení pohľadávky voči odporcovi vo výške 126,95 EUR na navrhovateľa.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Z.z.), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd musel zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou je, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Citované ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladajú povinnosť zmluvným stranám upraviť svoje práva a povinnosti výlučne len v súlade s Občianskym zákonníkom a len v prípade, že by to bolo v prospech spotrebiteľa, mohli by si zmluvné strany dohodnúť úpravu
konkrétneho práva, či povinnosti zodpovedajúcu inému zákonu. Nemôžu si však už platne dohodnúť voľbu Obchodného zákonníka ako celku v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Z predložených listinných dokladov mal súd preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 11.3.2011. Právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol elektronické komunikačné služby (hovorné) v celkovej výške 79,15 EUR, za ktoré odporca nezaplatil, preto ho súd zaviazal k zaplateniu ceny za poskytnuté služby vo výške 79,15 EUR.
Súd nepriznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 47,80 EUR vyúčtovanú odporcovi faktúrou č. 7201796925 splatnou dňa 3.3.2012.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta bola odporcovi vyúčtovaná faktúrou č. 7201796925 so splatnosťou dňa 3.3.2012 bez toho, aby bolo uvedené, za aké porušenie zmluvnej povinnosti mu bola uložená. Z predloženej faktúry to nie je zrejmé. Dôkazná povinnosť bola pritom na navrhovateľovi, ktorý procesné poučenie podľa § 120 ods. 4 riadne prevzal. Pokuta mohla byť uložená za nedodržanie povinnosti platiť za poskytnuté služby, za porušenie iných povinností podľa Zmluvy, resp. Všeobecných podmienok, ako aj za nedodržanie doby viazanosti. Zo samotnej faktúry sa to však určiť nedá. Súd teda ani nemôže oprávnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty posúdiť. Z uvedených dôvodov súd nemohol vyúčtovanú zmluvnú pokutu navrhovateľovi priznať, a preto v tejto časti žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, plnením dlh zanikne.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Nakoľko sa odporca preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej a súdom priznanej ceny za hovorné vyúčtované faktúrou č. 7200608210, súd zaviazal odporcu na zaplatenie zákonného ročného úroku z omeškania od nasledujúceho dňa po dátume splatnosti tejto faktúry, a to: 9 %-ného ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 79,15 EUR od 4.2.2012 až do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pri uplatnenom nároku 126,95 EUR a priznanej sume 79,15 EUR mal navrhovateľ v konaní len čiastočný úspech, a to vo výške 62,35 %. Jeho neúspech je vo výške 37,65 %. Odrátaním úspechu od neúspechu vychádza, že navrhovateľ má právo na 24,70 % svojich trov. Pri plnom úspechu by mal nárok na náhradu trov konania vo výške 16,50 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako aj na nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava veci a napísanie žaloby). Za každý úkon by mu súd priznal odmenu 16,60 EUR + 2 x režijný paušál 8,04 EUR, to všetko zvýšené o
20 % DPH, t.j. spolu 59,14 EUR. Pretože má nárok len na 24,70 % svojich trov, súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania 4,08 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 14,60 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).