Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6P-153-2015.pdf
PDF · 72.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/153/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. J., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, maloleté dieťa bytom u matky, dieťa rodičov: matky - N. U., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXX, a otca - X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, J. pod E., B. republika, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd 11.12.2015 otec mal. dieťaťa žiadal, aby súd znížil výživné na dcéru U.. Návrh odôvodnil tým, že pri poslednom rozhodovaní o výživnom sa síce zaviazal platiť na dcéru U. výživné vo výške 130,- Eur, ale jeho príjmy mu neumožňujú v tjeto výške výživné platiť . K návrhu pripojil potvrdenie o príjmoch za 3. a 4. štvrťrok 2014 a 1. a 2. štvrťrok 2015, doklady o výške príjmov za mesiace júl až september 2015 a potvrdenie o dočasnej práce neschopnosti.
Vypočutý otec návrh doplnil, že od 12. 9. 2015 do 29. 2. 2016 bol na dlhodobej PN, mal zlomenú nohu, boli mu vyplácané nemocenské dávky vo výške cca 3.900, Kč ( 123 Kč na deň). Odo dňa 1. 3. 2016 sa opäť zamestnal ako lesný robotník, zamestnávateľom je spoločnosť O. J., s.r.o.. S touto spoločnosťou obnovil pracovnú zmluvu za rovnakých podmienok ako tomu bolo v predchádzajúcich obdobiach, pracovnú zmluvu zakaždým uzatvárajú na dobu určitú, na obdobie 1 roka. Spolu s manželkou, 10 ročným synom a nevlastnou dcérou bývajú v prenajatom byte v ČR. Mesačne platí nájom za byt vo výške 8. 315,- Kč. Je mu vyplácaný príspevok na bývanie vo výške 4.500,- Kč, pretože je spolu s manželkou a deťmi posudzovaný ako občan v hmotnej núdzi. Jeho mesačný príjem je 7.000,- Kč v čistom a potom mu je vyplácaná aj náhrada vo výške 8.000,- až 10.000,- Kč.
Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu vyjadrila, že so znížením výživného nesúhlasí. Dcéra od septembra 2015 začal študovať na strednej škole, dochádza do školy do Dolného Kubína, zvýšili sa jej tak minimálne výdavky na cestovnom. Z predložené potvrdenia spol. O., s.r.o. vyplynulo, že priemerný mesačný príjem matky je 313,56 €.
Kolízny opatrovník sa vyjadril, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s potvrdením o príjme matky detí, potvrdeniami o príjem otca, správou kolízneho opatrovníka, s pripojeným spisom tunajšieho súdu XP/XX/XXXX, z neho najmä s rozsudkom
zo dňa 25.4.2014 a ostatnými listinami. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy o výške výživného bol rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XX/XXXX z XX. 4. XXXX, otec sa zaviazal prispievať na dcéru U. výživným vo výške 130,-€ mesačne. V čase rozhodovania súdu o výške výživného matka poberala iba rodičovský príspevok. Otec pracoval rovnako pre spoločnosť Lesy J. , s.r.o ako lesný robotník, jeho priemerný mesačný príjem od mája 2013 do marca 2014 bol v sume 5. 588,- Kč a rovnako mu bol aj v tomto období vyplácaný príspevok na bývanie vo výške 2.5000,- Kč. Od rozhodnutia súdu uplynuli takmer dva roky, dcéra U. v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného navštevovala 8. ročník ZŠ A. J., momentálne navštevuje strednú školu a denne dochádza do školy do I. U..
Podľa § 62 ods. 1,2,4 Zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine v platnom a účinnom znení pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona po ustálení skutkového stavu súd musel návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť. Súd zistil, že na strane otca nedošlo k žiadnej nepriaznivej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného ale skôr naopak, zmenili sa pomery na strane dcéry, ktorá už začala navštevovať strednú školu, a to mimo miesta trvalého bydliska. Otec maloletej od posledného rozhodovania súdu o výživnom nezmenil zamestnanie, jeho príjmy sa nezmenili, nepribudla mu ani žiadna vyživovacia povinnosť a nezmenili sa ani jeho bytové podmienky, pričom príspevok na bývanie mu bol vyplácaný už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Súd tak dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného je v tomto prípade nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/OSP, konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).